Stačí, keď si na chvíľu odbehnete od televízora a zvuky vám môžu pripomínať radostné chvíľky pri sexe. Sú výkriky na kurte aj výkrikmi vášne?



101 decibelov. Rovnaký hluk dokáže vytvoriť pneumatická zbíjačka, policajná siréna alebo malé lietadlo, ktoré pristáva neďaleko. A takou silou vie zaškriekať ruská kráska Maria Šarapovová (27). „Patrí medzi hráčky, ktoré potrebujú hrať v stave tranzu, ktorý si udržiava pomocou hlasného vzdychania. Do tejto skupiny by som zaradil aj Rafaela Nadala,“ tvrdí známy slovenský športový psychológ Tomáš Gurský.

Patrí medzi najhlučnejšie tenistky sveta.
Maria Šarapovová: Patrí medzi najhlučnejšie tenistky sveta.
tenis2
Novak Djokovič: Hlasný prejav je preňho prostriedok sebapovzbudzovania.

„V druhej skupine sú zarputilí bojovníci a hráčske typy. Hlasné vzdychanie používajú ako prostriedok sebapovzbudzovania a narúšania koncentrácie súpera. Sem by som zaradil Serenu Williamsovú, Novaka Djokoviča či legendárneho Jimmyho Connorsa,“ analyzuje psychológ.

Do tretej skupiny hráčov patrí tenisový džentlmen Roger Federer i Martina Navrátilová. Ani jeden z nich nevzdychá, pretože to považujú za neférové.

To, že ženský škrekot je otravnejší, súvisí s hlasivkami. „U mužov sú mohutnejšie a samotný hrtan má trochu iný tvar, preto sa u žien pohybuje výška hlasu o oktávu vyššie,“ odhaľuje podstatu psychologička Monika Kováčová, ktorá spolupracuje s Akadémiou LOVE 4 TENNIS.

Vzdychy  – prejavy vášne?

„Tenis nie je len šport, ale aj vášeň. Niektorí hráči tvrdia, že ak sa tomu oddáte, v určitom momente môžete zažiť zážitok podobný orgazmu. Ale netreba hľadať paralely medzi tenisovým a milovníckym umením,“ usmerňuje našu zvedavosť psychológ Gurský.

Viac o vášnivosti tenistiek v sexe, konkrétne Šarapovovej, by nám vedel povedať americký spevák Adam Levin z kapely Maroon 5. „Keď sme sa milovali, nedokázala zo seba vydať ani hlások. Vždy som si myslel, že to bude divoké dievča, ale v posteli ležala ako mŕtva žaba. Vrcholom bolo, keď mi vynadala, že hlasno vzdychám. Vraj jej to bráni v koncentrácii,“ spomínal Levin.

Autor: Dušan Spišský