O vojakoch, ktorí odchádzajú na zahraničné misie sa väčšinou píše len v negatívnom zmysle. Preto som oslovila profesionálneho vojaka, ktorý ich má za sebou už mnoho, aj teraz je na jednej v Afganistane a niekoľko rokov slúži v OSSR (Ozbrojené sily Slovenskej republiky).



Soldier

Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do armády?

Odmalička som obdivoval Ozbrojené sily či Ozbrojené zložky, aj keď nikto z našej rodiny v nich neslúžil. Mal som blízko k športu, páčili sa mi zbrane, no chcel som pokračovať aj na vysokej škole, a preto sa mi voľba vojenskej akadémie zdala ako správna.

Čo ste vtedy vedeli o armáde?

Priznám sa, že dohromady veľa nie, len z počutia, televízie  ̶  veď ako som už spomenul, nikto z mojej rodiny neslúžil ako profesionálny vojak v armáde.

Ako by ste opísali slovenskú armádu?

Opísať Ozbrojené sily Slovenskej republiky je momentálne veľmi zložité. Dôvod je prostý: OSSR neustále reorganizujú, chýba koncepcia z dlhodobého hľadiska, ani jeden model, ktorý bol prezentovaný a uplatnený v praxi sa nedotiahol do konca, armáda je dlhodobo podfinancovaná, veľká časť financií nie je využívaná v prospech samotných vojakov, vykonávané sú nákupy, ktoré nie vždy spĺňajú požiadavky samotných vojakov  ̶  ide často o politické objednávky pre spriatelené firmy. Vojskové skúšky sa často vykonávajú formálne, alebo aj keď sa vykonajú zodpovedne, jednotlivci sú nútení súhlasiť a podpísať sa aj pod niečo, s čím nie sú vnútorne stotožnení. Chýbajú nám lídri v pravom slova zmysle vo vysokých vojenských hodnostiach. Mnoho z nich stále žije pred rokom 1989 a stačí im to. Nie je tam osobnosť, ktorá by sa postavila za vojakov, za ich potreby a požiadavky. Poväčšine sú napr. do generálskych hodností určovaní ľudia, ktorí sú prispôsobiví pre politické kruhy. Nevychovávame lídrov, bojíme sa slabšie články eliminovať aj na úkor nenaplnenia miest. Výberové konania do OSSR sú ovplyvňované smernými číslami a nie kvalitou. Príprava budúcich dôstojníkov nespĺňa požiadavky bojových útvarov. I napriek týmto boľavým miestam si dovolím tvrdiť, že máme dobrý personál na nižších stupňoch, na ktorých základoch by sa dali postaviť moderné a funkčné Ozbrojené sily SR.

Mali ste pred vstupom do armády z niečoho strach?

Ani nie, možno či zvládnem všetky peripetie vojenského života a hlavne vysokú školu, ale zvládol som to a zvládam to zatiaľ bez väčších problémov. Nie nadarmo sa hovorí, že človek môže dobre vykonávať iba tú prácu, ktorá ho aspoň trochu baví.

Na základnom výcviku je aj tzv. buzerácia. Ako ste ju brali vy?

„Buzerácia“ ako ju poznáme z filmov či rozprávania starších, ktorí zažili základnú vojenskú službu, tu už nie je. Ak si pod slovom „buzerácia“ niekto v dnešnej dobe predstavuje dril či každodenné plnenie si povinnosti, tak by v armáde nemal čo hľadať.

Správajú sa k vám ľudia inak, keď im poviete, že ste vojak?

Áno, ale záleží od toho, či sme na Slovensku alebo v zahraničí. V zahraničí si ľudia vojakov vážia a na Slovensku je to úplne inak. Tu vojakom len nadávajú, aj keď nechápu, načo armáda je a aké plní funkcie.

A je pravda, že ženy idú na uniformy? Chcela vás nejaká žena len kvôli vašej uniforme?

Ako ktoré. A mňa nie, nie len kvôli nej :-)

Soldier

Zúčastnili ste sa zahraničnej misie?

Zúčastnil. Viackrát.

Kedy a kde to bolo?

Nebudem špecifikovať kedy, ale boli to misie v Afganistane  ̶  operácia ISAF.

Ako reagovali vaši príbuzní po oznámení, že idete na misiu?

Odpoveď na túto otázku ako aj celý rozhovor si môžete prečítať v aktuálnom júnovom SLOVAK MAN práve v predaji.

Elektronická verzia: https://www.manmagazin.sk/elektornicka-verzia