Viete si prestaviť život bez auta? Mnohí z nás asi nie. Slovensko nie je taká chudobná krajina, aby prístup k autám bol príliš komplikovaný. Nejaké to jazdené Clio, Golf či starší bavoráčik si teoreticky môže dovoliť aj čerstvý držiteľ vodičského oprávnenia.



Aké by to však bolo, keby ste boli alebo aj ste jeden z týchto šťastlivcov a po desiatich rokoch vám vaše auto umrie? Mne sa to stalo, na aute, ktoré som mal od svojich asi 21 rokov. Keďže je tomu už skoro rok, čo som bez auta, rád by som sa vám týmto článkom prihovoril a predstavil moje pocity po takejto obrovskej zmene. Sú buď ľudia, ktorí jazdia autom pravidelne a takí, čo nejazdia vôbec. Ja som sa však z ničoho nič, zo dňa na deň, presunul z prvej skupiny do tej druhej, preto si myslím, že nasledujúci sumár pocitov bude pre vás zaujímavý a bude stáť za zamyslenie.

Ešte predtým, než opíšem moje bizarné dojmy, pre lepšie pochopenie toho, čo chcem týmto článkom povedať, musím konštatovať: som človek pomerne lenivý, no napriek tomu veľký praktik a ešte väčší optimista. Stav, že som zrazu nemal auto, bolo pre mňa niečo neprekonateľné, no viem sa veľmi rýchlo adaptovať na nové životné podmienky. Len som si občas uvedomoval veci, ktoré by som si, keby som nezostal bez auta, možno nikdy neuvedomil. A tu ich máte.

02

Alkohol

Zrazu môžete piť, kedy chcete. Je to obrovský šok a vždy, keď si to uvedomíte, tak premýšľate, či to tak naozaj môže byť a či napriek tomu, že nešoférujete, neexistuje aj nejaká iná prekážka. Váš mozog je akosi automaticky nastavený, že cez deň nepijete, pretože… čo ak by ste šoférovali. A teraz zrazu nie je čo šoférovať. Takže ste v prvom momente zmätený. Potom premýšľate, či nemôže byť nejaká iná situácia, kedy by ste museli šoférovať ako napríklad nejaké kamarátovo auto. Keby sa niečo stalo… Dochádza až k takým paradoxom, že sa začnete sám seba pýtať, či je v poriadku, že pôjdete napríklad taxíkom za bieleho dňa a budete mať v sebe dve pivá. Vyvrcholenie tejto úvahy a vnútorných bojov samého so sebou je filozofovanie o tom, či je pre vás morálne priechodné dať si k raňajkám ten nedopitý pohárik whisky zo včera.

Financie

Na moje veľké prekvapenie a mojej potrebe neustále sa premiestňovať, som si spočítal, že tým, že nemám auto, vlastne ušetrím. Jazda po meste MHD ma nijako neobmedzovala, a to som platil zásadne cez SMS – môj mesačný paušál na telefón sa síce zdvojnásobil, ale stále to nebolo ani na jednu nádrž v aute. V prípade potreby veľmi rýchleho premiestňovania som si zavolal taxík. Jedna jazda, ktorú som dal povedzme 1x denne, ma vyšla asi 6 Eur. Mimomestské trasy som aj vďaka štartovacím cenám vlakov nášho neštátneho žltého prepravcu zvládal extrémne lacno, a to som necestoval ani najnižšou triedou. Mimochodom, hlavne preto, aby som mohol sedieť na jednotke sedadle, pretože moje témy o sexe sa veľmi ťažko písali, ak ste mali vedľa seba pohoršene zazerajúcu tetu v rokoch na váš rozpísaný článok :).

Čo som ale ušetril: Splátku leasingu, pretože áno, môžete nejaké auto používať aj 20 rokov, ja netvrdím, že nie. Ale dajme tomu, že by ste sa chceli voziť moderne a aspoň každých 5 rokov vymeniť auto, ktoré ste kúpili ako 5-ročné (teda vlastne 10-ročné), leasingová splátka vás vyjde dajme tomu na 250 Eur. K tomu poistenie povinné, havarijné, nejaký ten servis, diaľničné známky, poplatky za parkovanie, sem-tam nejaká pokuta, umyvárky, letné a zimné pneu + prezutie, no a v neposlednom rade musíte ešte aj tankovať, že áno. Jednoducho, keď si toto všetko zrátam, som na sume 400 – 600 Eur mesačne, podľa prejazdených kilometrov a, samozrejme, ďalších nepravidelných nákladov.

Rozjímanie a efektivita práce

Čo som na cestovaní, keď som nešoféroval, naozaj miloval, bol ten pocit, že nemusíte svoju značnú časť mozgu zaťažovať šoférovaním a ako tomu hovoril pán doktor vo filme Vesničko má střědisková, môžete – „Kochať sa“. Kocháte sa krajinou a pritom premýšľate. Nehovoriac o tom, že všetky moje najlepšie články vznikli vo vlaku. Jednoducho ste mimo kancelárie, mimo domova a zrazu je vaša predstavivosť na akejsi novej úrovni. Ste úplne uvoľnený, v režime „teraz nepracujem, teraz cestujem“ a váš mozog je nastavený na „voľnobeh“ a dejú sa čarovné veci. Vnímate svet hlbšie a uvedomujete si nové veci. Nehovorím, že toto sa nedeje aj počas šoférovania za volantom, ale, bohužiaľ, tam musíte mať ruky na volante a zrak na ceste pred vami, pričom nemôžete ťukať do klávesnice ako ja teraz pri písaní týchto riadkov.

Sloboda

Keď nejdete niekam autom, zrazu odpadajú rôzne komplikácie, ktoré by ste museli riešiť, keby ste autom išli. Napríklad – kde sú čerpacie stanice, či máte vhodné pneumatiky, či poznáte trasu, či nezablúdite, nedostanete defekt alebo nebudete mať, nedajbože, nehodu. Následne riešite, kde auto zaparkujete, či vôbec budete mať kde zaparkovať, či sa vtesnáte do toho úzkeho prechodu. Kde môžete vozidlo nechať stáť – či neporušujete nejakú značku alebo či vám na danom mieste nehrozí, že vám auto ukradnú. Následne si, samozrejme, niečo v aute zabudnete, musíte sa doň vrátiť a ak vám auto neodtiahli ani neukradli, tak premýšľate nad tým, či vám ho niekto nepoškrabal – napríklad nejaká bezohľadná teta spolujazdkyňa, ktorá nevie, že dvere auta neotvárame celou silou a že vedľa môže byť zaparkovaný váš miláčik. A keď už ste aj všetko vybavili a ste šťastný v neporušenom aute, ešte vás čaká prípadná zapchatá celá trasa smer vaša domovina – piatkoví návštevníci Bratislavy by vedeli rozprávať.

Toto všetko pri ceste bez auta neriešite. Všetko máte so sebou, vrátane batožiny, takže nič nemôžete nikde zabudnúť. Zablúdiť nemôžete a maximálne, čo sa vám môže stať, že nebudete vedieť, na ktorý vlak či autobus nastúpiť. No na staniciach sú nerozdeľ od diaľnic informácie a tety informátorky, ktoré vám síce tradične slovensky neochotne, ale nakoniec predsa, poradia kde – čo a ako. Čo sa krádeží týka, niežeby vám na staniciach a v dopravných prostriedkoch nemohli nič ukradnúť, ale zvyčajne aj tak niečo tak drahé ako auto so sebou nenosíte. Nemusíte neustále vyzerať z okna „či tam mám auto“ a ani hľadať najvhodnejšie parkovacie miesto proti poškrabaniu dverí či s najlepším výhľadom naň, aby ste mohli pred spaním skontrolovať „či je všetko v poriadku“. No a, samozrejme, nemusíte sa báť, že ste ho nezamkli :).

Ekológia

Nakoniec vás ešte pri srdci môže hriať aj fakt, že svojim cestovaním vlakmi či električkou prispievate k záchrane našej matičky Zeme a nepodieľate sa na jej devastovaní a neobývateľnosťou, ktorá pravdepodobne, ak zásadne nezmení svoje zmýšľanie polovica planéty, zasiahne už naše najbližšie generácie. Ak samozrejme nejazdíte na Tesle, čo vám jednak úprimne závidíme, ale hlavne podporujeme, pretože jazdenie na Tesle sme si mohli vyskúšať aj my v redakcii a pocity to boli neopakovateľné.