…stačí nájsť územie, ktoré nikomu nepatrí. Jedno z takých miest sa nachádza priamo na Dunaji, presnejšie na Srbsko-chorvátskej hranici. „Ostrov nikoho“ na mape našla štvorica od našich susedov – neváhali ani chvíľku a založili si vlastný štát.



Ako sa to mohlo stať? Po nie veľmi priateľskom rozlúčení dovtedy bratských národov z bývalej Juhoslávie si začali deliť svoje územia Srbi s Chorvátmi. Za svoju hranicu si zvolili rieku Dunaj, ktorá odjakživa delila tieto národy. A popri tom všetkom sa akosi pozabudlo na celkom veľký ostrov medzi hlavným korytom a jedným z jeho ramien, ktorý zaberá plochu zhruba 7 km2. Dodnes žiaden zo zainteresovaných štátov na neho nevzniesol územné nároky.

Bratia Česi neostali nič dlžní svojej Cimrmanovskej náture. Chopili sa príležitosti a založili si vlastný štát pod oficiálnym názvom Svobodná republika Liberland (v skratke Liberland). Založený bol len toť nedávno – 13. apríla tohto roku, takže je to relatívne mladý štátik. Dokonca sa mu dostalo aj medzinárodného uznania, síce zatiaľ iba od jednej krajiny, ale predsa – od Sudánu, ktorý tiež len prednedávnom prešiel procesom rozdelenia na sever a juh (ak si zoberiete mapu Afriky, tak to je tá rozľahlá púštna krajina hneď pod Egyptom).

Ako už názov krajiny napovedá, je založená na motte – Žiť a nechať žiť. Za tú krátku chvíľu si kompetentní stihli nakresliť vlastnú vlajku a štátny znak, kde českého leva vymenili za operenca krúžiaceho nad vodnou hladinou. Chvália sa tým, že štát bude fungovať na priamej demokracii a liberálnych zásadách, kde politici na rozdiel od našich „bežných“ vlád nebudú mať takú obrovskú moc ako u nás, ale vládnuť budú občania (to však na začiatku tvrdia všetci a všetci dobre viete, ako to skončí – viď NRSR).

Oficiálna vlajka Liberlandu (zdroj: wikipedia.org)
Oficiálna vlajka Liberlandu (zdroj: wikipedia.org)

Vodca štvorice dobrodruhov, ktorí sa podujali na túto medzinárodnú hru, je občiansky aktivista (a aj politik) z Čiech – Vít Jedlička. Stal sa zároveň prezidentom jedného z najmenších štátov sveta. Menšími sú už len Vatikán a Monako. A ak platí pravidlo, že čím menšia krajina, tým bohatšia, majú sa jeho budúci občania na čo tešiť. Našinec sa konečne nebude musieť obávať presťahovať do zahraničia za lepším životom. V Liberlande sa v pohode dorozumie v češtine, ktorá je zároveň s angličtinou úradným jazykom.

Ak vás teda omrzelo platiť dane na Slovensku, hor sa požiadať o občianstvo (šťastie pre cudzojazyčne negramotných – celý formulár je v češtine). To však neznamená, že ho dostanete automaticky. Uprednostňovaní budú záujemcovia, ktorí pre vznikajúcu republiku niečo urobia (či už činmi, alebo ju podporia finančne). Noví občania však momentálne čelia základnému problému. Nevedia sa dostať do svojej ostrovnej domoviny. Nielen preto, že naň nevedia žiadna cesta. Chorváti totiž nový štát neuznávajú a ak niekoho prichytia pri pokuse preplávať na ostrov, hneď sa oháňajú policajnými želiezkami. Neboli by to však Česi, ak by nevedeli prechcať nepriateľsky naladených policajtov – stačí si kúpiť rybársky lístok s oprávnením loviť na tomto území a problém máte vyriešený.

Veselým chlapcom spoza Moravy želáme veľa šťastia pri budovaní ďalšieho z mini-štátikov a my v redakcii dúfame, že ešte za svojho života stihneme priniesť reportáž z jeho rušných pobrežných bulvárov.