Druhá svetová vojna nebola čisto len bojom armád nacistického Nemecka s vojskami Spojencov, ale aj nemilosrdným a krvavým súbojom tajných služieb všetkých bojujúcich zemí. Získavanie informácií, výsadky na nepriateľskom území a likvidácie nepriateľských agentov si vyžadovali špeciálne vybavenie, ktoré sa však v tej dobe muselo pre konkrétnu operáciu vyrobiť. V rámci výroby a vývoja pre špeciálne operácie prichádzali na svet aj zaujímavé typy zbraní. Jednou z nich bol Welrod, najtichšia zbraň druhej svetovej vojny.



Welrod prišiel ako doslovná spása pre príslušníkov britskej Special Operation Executive (SOE) v roku 1942, teda dva roky po vzniku tejto špeciálnej jednotky. Vďaka nemu mohli vysadení agenti potichu likvidovať ciele na územiach okupovaných nacistickým Nemeckom. Vraždy sa tak mohli odohrať pokojne aj na ulici alebo v byte bez toho, aby niekto začul výstrel. Zbrane boli posielané vo veľkom aj hnutiam odporu. Neskôr túto zbraň začali používať aj špeciálne jednotky USA, konkrétne OSS (Office of Strategic Services), ba dokonca v tejto krajine sa zbraň dočkala svojho vylepšenia.

Konštruktéri sa snažili vytvoriť čo najjednoduchšiu, no zároveň najúčinnejšiu konštrukciu zbrane. Na prvý pohľad pištoľ vyzerá, avšak bez zásobníka, ako pumpa na bicykel. V skutočnosti sa vo vnútri dlhého valca nachádza segmentový tlmič, perforovaná hlaveň a valcový uzáver. Do zásobníka sa dalo vložiť maximálne 6 nábojov 9 mm Parabellum (verzia Welrod Mk. I) alebo 8 nábojov 7,65 mm Browning (32 Automatic/.32ACP – americká verzia Welrod Mk. II). Prázdna zbraň vážila 1,2 kg.

Nabíjanie zbrane vyzeralo takmer ako „pumpovanie bicykla.“ V podstate bolo treba otočiť zadnú hlavicu a potiahnuť. Tým sa vytiahol záver a vyhodila sa prázdna nábojnica. Keď sa záver zatlačil opäť naspäť, ďalšia nábojnica sa zasunula do komory. Potom bolo treba opäť otočiť hlavicu na pôvodné miesto, stlačením odistiť poistku na zadnej strane rukoväte a vystreliť. Po výstrele sa celý cyklus musel zopakovať.

Tlmič bol segmentovaný, čo bol v tomto prípade najlepší výber, keďže jednotlivé sekcie tlmiča dokázali v tomto prípade absolútne minimalizovať zvuk výstrelu. Presný dostrel bol do 12 metrov. Odhaduje sa, že do roku 1945 bolo vyrobených okolo 2800 kusov. Vo Veľkej Británii vyrábala túto zbraň firma BSA, Enfield.

Aj keď skončila vojna, zbraň sa používala aj počas studenej vojny. Objavila sa vo Vietname, v konflikte v Severnom Írsku, v bitke o Falklandy (1982) a v druhej vojne v Perzskom zálive (1990 – 1991). Používa sa aj v hre Sniper Elite 3. Dokonca sa dočkala aj použitia vo filme. Konkrétne v seriáli Tridsať prípadov majora Zemana (14. časť – Konec velké šance) ju použil herec Radoslav Brzobohatý v úlohe tajného agenta, ktorý chcel v konkrétnej časti pred svojim útekom zlikvidovať hlavnú postavu celého seriálu.

brzobohatywelrodZdroj: militaryfactory.com, forgottenweapons.com| Foto: reginarazlova.wz.cz, gry.online.pl