Chodíte po ulici a márne čakáte, že vás osloví? Snívate, že raz budete slávnym maliarom, astronómom, hudobníkom, no príležitosť neprichádza? Vyčítate si, že vám život uniká pomedzi prsty, zatiaľ čo si vymenúvate, čo všetko by ste chceli? Nerobte to. Naučte sa byť spontánnym a urobiť prvý krok.



 

Prvý krok pri zoznámení s neznámou

Stretávate ju cestou do práce, každý deň rovnaký scenár. Chvíľu čakáte na autobus. Občas mešká, vtedy nervózne prestupujete z nohy na nohu. Keď príde, nastúpite. Predierate sa davom ľudí k uličke, kde zvyčajne stojí. Cez pohybujúce sa telá ostatných ju uvidíte. Na tvári má ten tajomný úsmev, ktorý možno hovorí, že vás rada vidí. Ale čo ak nie? Zastanete na svojom obvyklom mieste, vzdychnete obvyklým spôsobom a pomyslíte si ako obvykle: „Kto vie, na čo tá myslí.“ Viac neurobíte ani krok. Miesto toho, aby ste sa správali prirodzene, rozohráte v mysli zápas, ktorý nemáte šancu vyhrať.

Pravdepodobne máte strach. Čoho sa môžete báť? Odmietnutia? Strápnenia? Ignorácie? Keby ste boli na fronte a bojovali o holý život, nemali by ste čas myslieť na strach. Vstúpte teda odvážne na bojové pole, budete spontánny.

Uvedomte si, že nejde o to, osloviť človeka, aby ste si ho zajtra vzali alebo aby sa stal vašim najlepším priateľom. Nevytvárajte si v hlave ilúziu vašej dokonalej budúcnosti. Zoznámte sa s neznámym človekom len preto, že na to máte práve chuť. Neočakávajte ovácie, nesklamete sa.

Prvý krok po hádke

Včera ste boli v nákupnom centre a po úmornom prelezení všetkých obchodov ste zistili, že už vlastne ani nemáte chuť niečo hľadať, pretože sa aj tak na ničom nezhodnete. Vraciate sa v tichom premýšľaní každý nad svojim a doma tresnete dvermi a vykričíte si aj nos medzi očami. Na druhý deň, aj nasledujúci, ďalší a ďalší zostávate v tichej domácnosti. Nik z vás neurobí ani krôčik, nie ešte krok.

Vaše ego vás stále núti k hádke a aj keď sa už fyzicky nehádate, vo vašom vnútri hádka pokračuje. Nepodporujte vyčíňanie vášho ega tým, že si budete hovoriť, že ste mali aj tak pravdu; ako nie je fér, že vždy robíte prvý krok vy, že sa just neuzmierite atď. Čím viac budete sieť z takýchto pocitov zauzľovať, tým sa vám bude ťažšie rozmotávať. A nikomu dlhodobý odmietavý postoj nerobí dobre.

hádka 1

Môžete mať rozdielne názory, môžete sa hádať, môžete chvíľu aj mlčať, ale uzmieriť sa musíte. Nečakajte, kým sa priepasť medzi vami prehĺbi.

Zažeňte teda podobné myšlienky spomienkami na pekné chvíle. Hľadajte maličkosti, ktoré sa vám na človeku páčia a snažte sa ich rozvinúť do detailov. Nezahadzujte toľko krásnych chvíľ, ktoré môžete prežiť, len preto, že ste sa rozhodli trucovať. Nezabúdajte, že žiaden deň sa nedá prežiť dvakrát.

Prvý krok k vašim snom

Sedíte doma, sledujete televíziu a hovoríte si, ako radi by ste boli na tej opačnej strane. Na každom kroku narážate na útržky svojich snov a neviete sa zbaviť pocitu, že vás šťastie obchádza. Prečo by ste inak dnes robili predavača miesto herca, asistenta miesto lekára, učiteľa miesto cestovateľa? Prestaňte lamentovať a odpovedzte si na otázku – čo ste urobili pre splnenie svojich snov?

Keby ste vždy len čakali na to, čo sa stane, pravdepodobne by ste dnes ležali v posteli a dívali sa na hračky tancujúce nad vami. Aj v detstve ste predsa museli urobiť prvý krok a dnes vďaka nemu chodíte. Zabudli ste, že ho za vás nik iný neurobil?

Tak sa postavte na kraj pomyslenej rokliny a vykročte do neznáma. Spravte prvý krok k životu, aký by ste chceli. Nestojí vás to nič a zmeniť sa môže všetko. Môžete napríklad pochopiť, že ten váš sen bol len pozlátkom a v skutočnosti túžite po inom. No môžete si svoj sen potvrdiť a dostať sa k nemu bližšie. Čokoľvek sa stane, bude to krokom vpred.

Urobiť prvý krok si vyžaduje vnútornú silu a odhodlanosť, a to v sebe často nevieme nájsť. Myslíme dopredu, čo všetko môže nastať, akoby sme očakávali koniec sveta. Väčšinou nás zamestnávajú negatívne pocity a scenáre, preto stojíme na mieste, bočíme alebo cúvame. Keď však nakoniec silu nájdeme, prekonáme svoj strach, sme aspoň na okamih slobodní.

Pamätajte, že každý koniec je len novým začiatkom. Tak hor sa do krokov – prvých, druhých, tretích. :)

Autor: Jana Husárová