Európa potvrdila prvú obeť vírusu MERS a v Južnej Kórei, kde v súčasnosti s nákazou bojujú, evidujú 19 obetí. Od roku 2012, keď bol vírus prvý raz identifikovaný, sa ním nakazilo do 1500 ľudí, a ani nie 500 naň zomrelo. Keď vezmeme do úvahy, že len bežná chrípka a ňou spôsobené komplikácie zavinia ročne tisícky úmrtí, sú tieto čísla smiešne malé. Prečo sa teda o tomto víruse toľko hovorí a treba sa ho vôbec obávať?



Prasačia chrípka, vtáčia chrípka, SARS, ebola… Neprejde vari ani mesiac, aby svet nevystrašil nový vírus či iná nákaza. Ak sa nás to bezprostredne netýka, stávame sa voči informáciám o chorých a nakazených imunni. Žiaľ, neznamená to, že sa nás to netýka.

MERS po prvý raz identifikoval v septembri roku 2012 v Saudskej Arábii egyptský virológ Ali Mohamed Zaki. Keďže tento koronavírus sa šíril hlavne na Arabskom polostrove, bol pomenovaný ako “stredovýchodný respiračný syndróm”, teda MERS (Middle East Respiratory Sindrome). Mnohí ho porovnávajú k SARS, keďže má podobné príznaky, takže na začiatku bol označovaný aj ako „arabský SARS“, no jeden podstatný rozdiel tu je. Zataľ čo SARS spôsobuje úmrtie u približne 10 percent nakazených, MERS je oveľa zhubnejší. Umiera naň 30 percent infikovaných. Vedci predpokladajú, že pôvodcami vírusu sú netopiere, z ktorých sa rozšíril na ťavy. Práve ťavie mäso a prevoz zvierat z jednej krajiny do druhej mohol zapríčiniť šírenie ochorenia.

Doteraz bol výskyt MERS zaznamenaný prevažne v arabských krajinách. Ak sa aj ochorenie vyskytlo mimo tohto územia, k infikácii došlo vždy v niektorej zo stredoázijských krajín. V tomto roku je to po prvý raz, čo sa ohnisko epidémie nachádza mimo Arabského polostrova, a to v Južnej Kórei, kde zatiaľ zaznamenali vyše 150 prípadov nákazy. Okolo 2300 ľudí je v karanténe a vírus si tu vyžiadal 19 životov. Svetová zdravotnícka organizácia potvrdila, že ide o rovnaký vírus, aký pred dvoma rokmi spôsobil epidémiu v Saudskej Arábií, a teda nedošlo k výraznejším mutáciám.

MERS KOROVAVIRUS

Predpokladá sa, že inkubačná doba MERS je približne 12 dní. Na začiatku sú príznaky podobné chrípke – vysoké teploty, bolesti svalov, kĺbov a dýchacie ťažkosti. Vírus napáda dýchacie cesty a spôsobuje akútne respiračné problémy často spojené so zlyhávaním obličiek. Vzhľadom na krátky čas výskumu a pomerne obmedzenú vzorku nakazených panuje okolo tohto vírusu veľa nejasností. Problémom je, že zatiaľ nie je potvrdený spôsob prenosu, nejestvuje cielená liečba ani vakcína. U nakazených a chorých sa lekári snažia potlačiť symptómy a držať vírus pod kontrolou. Experimentuje sa tiež s terapiou plazmou vyliečených pacientov. Ako to už u nákazlivých ochorení býva, najvhodnejšou cestou je prevencia. Teda aj pre MERS platí, že treba obmedziť kontakt s infikovanými a nemenej dôležitá je hygiena (dôkladné umývanie rúk, ktoré má trvať aspoň 20 sekúnd).

MERS

Muž, ktorý nedávno zomrel v Nemecku, bol prvou európskou obeťou, no na našom kontinente zatiaľ nepanuje bezprostredné nebezpečenstvo. Niektoré krajiny však už zvažujú zavedenie osobitných bezpečnostných opatrení na letiskách. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vo svojom stanovisku uvádza, že všeobecné protiepidemické opatrenia v SR zahŕňajú prípravu aj na situácie k možným virulentným nákazám, ku ktorým patrí aj MERS. Okrem Bratislavy, kde je podtlaková jednotka na prijímanie pacientov s vysokoinfekčnými nákazami, sú ďalšie dve mobilné jednotky v Banskej Bystrici a Košiciach. Zároveň majú zdravotnícke zariadenia na Slovensku viaceré sanitky vybavené špeciálnymi odevmi a zdravotnícki pracovníci sú o ochorení informovaní. Prípad MERS sa na Slovensku, napriek počiatočným obavám, zatiaľ neobjavil.

Foto: Twitter