Výška platov sa odráža aj v našom oblečení. Ten, kto zarába nadpriemerne, siaha po značkách a veciach, ktoré majú na cenovkách vyššiu cifru. Môže si to dovoliť. Ten, kto si však zo svojej mzdy ledva zaplatí bežné výdavky a okrem toho si chce kúpiť aj niečo na seba, vyberá si z kúskov, ktoré sú pekné, ale lacné, napriek tomu, že pozadie ich výroby je katastrofálne. Bohužiaľ, ide o nekonečný, začarovaný kruh.



Darmo nám neustále niekto ukazuje videá zobrazujúce ľudí, ktorí pracujú v drsných podmienkach len preto, aby sme si mali čo obliecť, keď nemáme prostriedky na to, aby sme si kupovali drahšie oblečenie. Ľudia sa obliekať potrebujú, chcú mať na sebe pekné veci, no neostáva im nič iné, než z celkového ponúkaného sortimentu vyberať to, čo je adekvátne k ich smiešnym príjmom.

V boji proti nákupu lacného oblečenia sa objavil minulý týždeň na ulici v Berlíne počas týždňa módy automat, ktorý ponúkal tričká za dve eurá. Samozrejme, že okoloidúcich nízka cena zaujala, no keď sa k automatu priblížili, spustil sa krátky film, ktorý im ponúkal obraz toho, v akých podmienkach sa tričká v Bangladéši vyrábajú. Odhalenie, že ženy v továrni šijú oblečenie 16 hodín denne za minimálne peniaze ich šokovalo. Po skončení videa dostali ľudia možnosť voľby – buď si tričko kúpia, alebo venujú peniaze. Tričkový automat bol súčasťou kampane na pamiatku odevnej továrne v Bangladéši, v ktorej v roku 2013 zomrelo pri jej zrútení 1 129 robotníkov.

Samozrejme, že kampaň v sebe skrýva pozitívne posolstvo, no keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, ako pomôžeme ľuďom v Bangladéši a iných krajinách, v ktorých ľudia pracujú v podobne neľudských podmienkach, keď si prestaneme kupovať lacné oblečenie? Stopne sa jeho výroba? A keby aj náhodou k tomu prišlo, tak tí chudáci nedostanú ani to málo, čo dostávajú teraz? Tu by mal zasiahnuť niekto iný – legislatíva.

Foto: Youtube