Lampedusa nie je typickým stredomorským ostrovom, je jedným z najkrajších. Miestna Králičia zátoka figuruje permanentne na prvých miestach rebríčka najúchvatnejších svetových pláží. Priezračná voda konkuruje letoviskám v Karibiku a je domovom morskej korytnačky. Južanská klíma zaručuje stabilné a teplé počasie s minimom zrážok a leto tu trvá prakticky od apríla až do novembra. Je jasné, že potenciál ostrova ako vyhľadávaného turistického centra je veľký, problémom je poloha príliš blízko politicky nestabilného a ekonomicky zaostalého afrického kontinentu, ktorý je taktiež priestupnou stanicou pre imigrantov z arabských krajín. Pohľad na vysilených utečencov či na telá, ktoré more nezriedka vyplaví na breh, nezapadá do dovolenkového scenára, a tak sa Lampedusania namiesto hoteliérov stali záchranármi.



Hoci pohostinnosť a ľudskosť majú miestni v povahe, ich skutky idú za hranicu prirodzenej solidarity. Ilegálna imigrácia bola donedávna trestným činom a prísne postihy hrozili aj tým, čo utečencom pomáhali. Obetavosť však pre nich mala vždy prednosť pred zákonom. Na druhej strane sa o vďačnosti zo strany imigrantov mnohokrát nedá hovoriť. Po invázii utečencov v roku 2011, keď ich počet na ostrove prekročil počet miestnych obyvateľov, ostala na Lampeduse doslova spúšť – vybité okná na letných rezidenciách, poničené matrace a sanitárne zariadenia, odpadky a výkaly na každom kroku.

Ani táto bezohľadnosť však neodradila hrdých ostrovanov. Azda tu ani nejestvuje rodina, ktorej príbeh by nebol spojený s osudom utečenca. Učia ich jazyk, pozývajú domov na obed, večeru či rodinné oslavy, požičajú počítač, aby sa mohli skontaktovať so svojimi blízkymi, pomáhajú im nájsť prácu. Ako by po tom, čo ich vytiahli z vody, vzali na seba aj zodpovednosť za ich budúcnosť. Naopak každý život, ktorý vyhasne vo vodách, je pre nich osobnou tragédiou. Vedia, že medzi imigrantmi sú obete vojny a násilia, ľudia túžiaci po lepšom zárobku, ale aj špekulanti a delikventi na úteku. Tvárou tvár smrti sa však z každého stáva iba človek v núdzi.

lampedusa kriz bez mena

Za statočnosť a osobitý prínos pri riešení medzinárodných problémov sa šesťtisíc miestnych obyvateľov v minulom roku ocitlo na zozname kandidátov na Nobelovu cenu mieru. Keďže o prestížne ocenenie sa nemôže uchádzať neorganizovaná skupina, mesto či krajina, v oficiálnej kandidatúre figurovalo mestské zastupiteľstvo a inštitúcie reprezentujúce obyvateľov, ale i utečencov, ktorí dorazili k brehom ostrova. Narozdiel od ostatných organizácií, ktoré v minulosti Nobelovu cenu mieru získali, a ktoré združujú dobrovoľných aktivistov, Lampedusania nemali nikdy možnosť výberu. Kto na ostrove žije, stáva sa dobrovoľníkom automaticky.

Taliansko a utečenci

–       Len v uplynulom roku dorazilo do Talianska 170.000 imigrantov.

–       Od 18. októbra 2013, po tragickej nehode, keď pri brehoch Lampedusy zahynulo viac ako 300 utečencov, zorganizovala talianska vláda humanitárnu a vojenskú operáciu Mare Nostrum, v rámci ktorej hliadkovalo v mori 780 vojakov. V nasadení bola špičková technika vojenského námorníctva a letectva. Lode, ponorky a helikoptéry identifikovali posádky lodí s utečencami, riadili záchranné akcie a zadržiavali prevádzačov. Operácia bola financovaná výlučne z pokladnice ministerstva obrany a stála mesačne 9 miliónov eur. Vďaka nej sa podarilo zachrániť takmer 29-tisíc migrantov, z toho 3-tisíc detí. Taktiež bolo zadržaných niekoľko stoviek prevádzačov a zhabané ich plavidlá.
lampedusa 1

–       Na naliehanie talianskych orgánov, poukazujúcich na neúnosnosť situácie financovať náročnú operáciu výlučne z domácich zdrojov, nahradil Mare Nostrum v novembri 2014 program Triton európskej agentúry Frontex. Ide však prioritne len o mapovanie a ochranu hraníc, ktoré nemá humanitárne zameranie. Zdroje na jeho prevádzkovanie sú oklieštené, keďže počíta len s dobrovoľnými príspevkami 15 členských štátov EÚ. K dispozícii má len dve hliadkovacie lietadlá a tri lode. Od začiatku tejto akcie počet mŕtvych utečencov desaťnásobne stúpol. Hoci bola talianska strana ochotná pokračovať v predošlej operácii v celom rozsahu za predpokladu, že časť nákladov bude hradená z pokladnice Európskej únie, neboli tieto návrhy akceptované.

–       Pobyt jedného utečenca v tábore stojí štát 35 eur denne.

–       Za štyri roky vynaložilo Taliansko na utečencov 3 miliardy eur.

–       V minulosti sa prevádzači nepribližovali k pevnine, aby im talianske autority nezaistili lode, ale kilometre od brehu násilím pohádzali utečencov do mora. Keďže veľa z nich nevie plávať, znamená to istú smrť. V septembri 2013 sa výletníkom na sicílskej pláži Sampieri naskytol príšerný pohľad na utečencov, ktorí sa v rozbúrenom mori z posledných síl držali plavidla, zatiaľčo sa ich prevádzači kopancami a údermi reťazou snažili dostať z lode. Napriek tomu, že pevnina bola takmer nadosah, 13 ľudí prišlo vo vysokých vlnách o život. Ak má plavidlo technickú poruchu, sprevádzači ho na gumových člnoch opustia aj na šírom mori, zanechajúc tak pasažierov ich osudu.

–       Väčšina z imigrantov sa v snahe zamedziť deportácii zbaví osobných dokumentov a poskytne imigračnej polícii falošné údaje. Neraz je nemožné určiť krajinu pôvodu utečenca.

–       Posádky ilegálnych plavidiel tvoria často tehotné ženy a matky s deťmi. Niekoľko žien na mori aj porodilo.

Foto: Twitter, Pinterest

Autor: Katka Žáková