Predstavte si, že žijete na opustenom ostrove uprostred obrovského mesta. Nikto o vás nevie, ale vy viete o všetkých. Vidíte ich každodenné náhlenie sa, cítite ich napätie, počujte ich hluk, napriek tomu sa vás toto mesto nedotýka. Je blízko vás a zároveň ďaleko. Dá sa „vypadnúť“ z neustále sa hýbajúceho davu? Dá sa nájsť pokoj uprostred nepokoja ostatných? Juhokórejský film Kimssi Pyoryugi (nájdete ho pod slovenským názvom Ostrovy menom Kim) veľmi vtipným spôsobom otvára paradoxy súčasnej spoločnosti.



Kim je muž, ktorý je podobný mnohým súčasným slobodným ľuďom žijúcim vo veľkomeste. Prežíva zo dňa na deň, ženie sa za niečím, čo nemôže vlastniť a precitá vo chvíli, keď si uvedomí svoju zúfalú situáciu.

Film začína beznádejným Kimovým výrazom, keď zadĺžený pochopí nezmyselnosť svojej existencie a pokúsi sa ju vyriešiť skokom z mosta. Rieka Han ho však vyplaví na ostrovček Bam, ktorý sa nachádza uprostred Soulu. A keďže Kim nevie plávať, bizarným spôsobom zostáva odrezaný od civilizácie uprostred civilizácie. Najprv je pochopiteľne nešťastný. Nevie si ani predstaviť, čo bude sám na ostrove robiť, no postupne si na svoj nový život zvyká, až sa úplne prispôsobí a začne si užívať slobodu. Jeho premena je absolútne prirodzená, človek má pri pozeraní chuť tiež nájsť také miesto, hoci len maličké, kde by mohol byť sám sebou a mať všetok čas na svete.

Neskôr začne byť pohľad na Kimov život akoby vzdialený. Spôsobí to žena menom Kim, ktorá tiež prežíva samotu, hoci dobrovoľnú, na svojom „opustenom ostrove“. Kim žije zavretá medzi štyrmi stenami a prežíva každodennú rutinu – je stále to isté jedlo, vykonáva stále tie isté činnosti v tom istom čase, a aby bola v pohybe, urobí denne 3000 krokov (ani o jeden viac či menej). S ľuďmi komunikuje len cez imaginárny svet internetu a s mamou dokonca iba sms-kami. Jediným chvíľkovým uniknutím je pozorovanie mesiaca a prázdnych ulíc (dvakrát ročne, počas vojenských cvičení) svojim ďalekohľadom. Práve vďaka tomu uvidí na ostrove Kima.

Takto sa začínajú približovať dva opustené ostrovy. Budete mať možnosť vychutnať si nenásilnú romantiku, dobrodružstvo, drámu aj komédiu. A keď sa dopracujete k záverečnému detailu filmu, pochopíte, že na to, aby sme sa mohli skutočne spojiť s inou osobou, musíme opustiť hranice vlastnej samoty.

Ostrovy menom Kim sú osviežujúcim spestrením bežnej filmovej produkcie u nás. Neopozerané tváre, výborné herecké výkony, ľudský humor, nápaditosť aj farebnosť scén, to sú len niektoré z kvalít tohto filmu. Zaručene vás vtiahne do deja a okrem úsmevu na perách si odnesiete aj potrebu hľadania svojho ostrova.

Film nemusí byť len skrytou metaforou prežívania jednotlivca v dave, nemusí byť len kritikou súčasného jestvovania vo veľkomestách či potrebou odtrhnúť sa. Môže nás nabádať aj na cestu k sebe i iným vykročením z vlastnej ulity. Alebo vám aspoň spríjemní večer.

Foto: fdb.cz

Autor: Jana Husárová