Na každú zbraň sa raz nájde protizbraň. Dejiny vojenskej techniky sú o tom, ako sa jedna zbraň doťahuje na tú druhú a naopak.



Hoci guľomet vznikol ako rozšírenie palebnej sily pušky, armády následne potrebovali protizbraň na guľomet. Delá s guľometmi nemohli súperiť, pretože každý v rámci jednej vojny bojoval akoby na rozdielnych frontoch. Guľomet bojoval zväčša z nepriateľom, ktorého videl do vzdialenosti 500 metrov a delá bojovali vždy minimálne od 3 km. Naviac, ak aj delá spustili paľbu, tak obsluhe guľometu stačilo, že sa ukryla do bunkrov a prečkala útok. Pešiaci ktorí sa následne prebíjali dopredu, boli priamo vystavení paľbe guľometov. Z toho dôvodu potrebovali krytie. Tak sa vynašiel tank. Pre úplnosť je potrebné dodať, že prvé náčrty toho, čo sa aspoň z diaľky podobalo tankom, kreslil Da Vinci už v 15. storočí. Prvé tanky sa proti Nemcom rozbehli 15. septembra 1916. Čoskoro tak budú oslavovať sto rokov. Ale výzorovo to boli veľké trkotajúce krabice.

Prečítajte si tiež: Istota je guľomet a tieto dominovali počas 2. svetovej vojny

Nemci museli reagovať protizbraňou. Najprv skúšali na toto monštrum nasadiť viac guľometov. Strely sa však od panciera odrážali a guľomety chýbali proti pechote. Nasadenie diel tiež nebolo veľmi úspešné, pretože veľké delá ťažko mierili proti pohybujúcim sa objektom. Z tohto dôvodu aj Nemecko vyvinulo vlastné tanky, ale vo veľmi obmedzenom počte. Británia a Francúzsko stavili na tento pohybujúci sa kolos a vojnu vyhrali.

Medzi vojnami sa viedla rozprava o tom, aké tanky sa majú vyrábať, ako majú útočiť a najmä o tom, čo proti tankom postaviť. Má to byť iný tank, delo alebo veľká puška? Postupne sa vyvinulo niekoľko metód ako bojovať proti horám ocele. Prvou bol protitankový kanón. Ten sa oproti bežným kanónom vyznačoval malou hmotnosťou, dobrou manévrovateľnosťou a nízkym profilom. Vďaka nemu bol schopný ľahšie zasiahnuť torzo tanku. Druhým typom bola protitanková puška. Tá strieľala veľké náboje s vysokou úsťovou rýchlosťou. Bola účinná proti ľahším tankom, ale postupne, ako sa pancier tankov zväčšoval, prestala mať účinnosť. Ďalšou možnosťou bol molotov kokteil. Stačilo hodiť zopár fliaš naplnených benzínom na korbu a tank začal horieť. Veľká úspešnosť tohto kokteilu sa však proti tankom nepreukázala. Vojak sa musel prepasírovať ku zadnej časti tanku, kde bol umiestený motor. Tam nahádzal niekoľko kokteilov s otáznym úspechom. Riziko bolo veľké oproti úspešnosti. Štvrtou možnosťou bolo vykopávanie zákopov. Tie však každú armádu dokázali spomaliť, ale nie zničiť. Piatou možnosťou boli protitankové míny. Tie boli úspešné, ale ukázalo sa, že priestor bojiska je veľký a tankové pásy malé. Tak vznikli rýchle skupiny, ktoré zakopávali míny tesne pred tankami. Títo muži však boli pod neustálou paľbou. Posledným a najvydarenejším pokusom o antitankovú zbraň pechoty bola pancierová päsť. Tú najprv vymysleli Nemci, pretože si už nevedeli poradiť s tankovou záplavou zo Sovietskeho zväzu. Zbraň je účinná, ale platilo niekoľko zásad, ktoré sú dodnes almanachom boja tanku proti mužovi.

Prečítajte si tiež: 70. výročie ukončenia 2. svetovej vojny ukázalo unikáty ruskej armády!

 

Toto sú zásady, ktoré zvýhodňovali tank:

  1. V otvorenom bojisku sa vojak musel dostať ku tanku aspoň na 50 metrov.
  2. Po vystrelení vojak na seba upozornil kúdolom dymu a prachu.
  3. Ak vojak netrafil, zvyčajne bojoval už iba so samopalom.
  4. Zelenáči, ktorí idú prvýkrát do boja proti tankom, zvyčajne zlyhávajú.

A tieto zasa pancierovú päsť:

  1. Pokiaľ sa bojuje v zastavanej alebo hornatej oblasti, muž má s bazukou väčšiu mieru na manévrovanie.
  2. Pancierová päsť je neporovnateľne lacnejšia ako tank.
  3. Výcvik tankistov je mnohonásobne dlhší ako výcvik mužov s pancierovými päsťami.
  4. Vidieť ako malá pästička vyraďuje 50 tonový kolos má povzbudzujúce účinky na armádu.

Autor: Marián P.