Keď sa povie Sports Direct, väčšinu ľudí u nás napadne nákup značkových handier za prijateľné ceny alebo za ceny omámené niekedy až 90 % zľavami. Teraz však vyšla najavo odvrátená tvár firmy. Pracovné podmienky v tejto spoločnosti ani zďaleka nepripomínajú 21. storočie vo vyspelej Európe. Informovali o tom redaktori britského Guardian, ktorí sa inkognito zamestnali v distribučnom centre Sports Directu.



To, že práca v Sports Directe nie je práve zdraviu prospešná, naznačuje počet výjazdov záchrannej služby na adresu spoločnosti. Šoféri sanitiek už museli trasu poznať lepšie ako somrák do predajne čuča. Za posledné dva roky totiž zaznamenali 76 výjazdov kvôli infarktu, mrtvici, bolestiam na hrudi či dýchacím problémom. Za také čísla by sa nemusel hanbiť ani domov dôchodcov zameraný na testovanie modrej pilulky.

Novinári si ako zamestnanci mali možnosť osvojiť viaceré nové zručnosti. Napríklad taká výstupná osobná prehliadka, až na spodné prádlo, zvykla trvať aj 15 minúť. Vďaka nej boli pracovníci dokonale zbavení hanblivosti a teraz sú aspoň pripravení privyrábať si v miestnych striptíz kluboch, po prípade sa uchádzať o rolu vo voľnom pokračovaní Magic Mike.

Vedenie si pre nich pripravilo aj zaujímave hry. Napríklad na zbieranie čiernych bodíkov, keď ich bolo šesť, nasledovala výpoveď. Čierne bodíky je ale možné získať ľahšie, ako by ste si mysleli. Napríklad za používanie mobilných telefónov či nosenie nevhodného oblečenia, čo by, samozrejme, nebolo až také výnimočné.

sport direct
Väčšinový majiteľ spoločnosti Sport Direct, miliardár Mike Ashley.

Trošku silnejšia káva je zákaz prílišného rozprávania na pracovisku. Zaujímavé by bolo preštudovať si, čo je príliš veľa rozprávania. Je jasné, že sa netreba v robote vykecávať ako tínedžerky po premiére Twilightu, ale zase na základe čoho vie človek určiť, kedy je to už príliš? Pozdraviť môžeme, ale opýtať sa, ako sa niekto má, je už príliš? Dalo by sa to brať aj z pozitívneho hľadiska, keďže to motivuje zamestnancov k štúdiu znakovej reči pre hluchonemých.

Krásny je aj bodík za strávenie priveľkého času na toalete. Dúfajme teda, že firma aspoň odporúča zamestnancom stravu, ktorá urýchľuje vyprázdňovanie. Svetlú stránku však možno vidieť v tom, že rodičom sa ponúka väčší priestor na ich kreativitu. Svojim deťom totiž môžu hovoriť príbehy o tom, ako sa k nim dostalo ich oblečenie, napríklad “vidíš Anička, maminka ti kúpila také pekné tepláčiky so zľavou vďaka tomu, že sa pár ujov v Anglicku rýchlo vykakalo“.

Pri týchto podmienkach by ste si mysleli, že zamestnanci Sport Directu dostávajú aspoň kráľovský plat. No opak je pravdou. Až 80 % zamestnancov maká ako fretka na tzv. “zero hour contracts“, čo znamená,  že ide o agentúrnych pracovníkov, ktorí ani nevedia, koľko budú pracovať nasledujúci týždeň. Keďže im sťahujú z platu aj za „prdnutie na pracovisku“, veľakrát sa stane, že ich výplata nedosahuje ani minimálnu mzdu 6,70 libier na hodinu. Na druhej strane to však firme ušetrí niekoľko miliónov libier ročne, takže väčšinový majiteľ  miliardár Mike Ashley, ktorý mimochodom vlastní aj futbalový Newcastle United, môže dať za ušetrené prostriedky hráčom preplatiť nové naškrobené suspenzory.

Foto: themag.co.uk