Každý mesiac si platíme „zdravotku“ a keď sa rozhodneme ísť len tak na preventívky k pánom doktorom, zistíme, že nám aj tak treba pekný balík peňazí. Napriek tomu, že si doktori vykonávajú len svoju prácu. Nám by ste nechceli posielať peniaze za každý jeden článok, ktorý napíšeme alebo učiteľom svojich detí zaplatiť každú hodinu, ktorú pre ne odučia? Blbosť, však? No v našom zdravotníctve je povolené všetko.



Prečo by mali lekári žiť len zo svojich kráľovských výplat, keď si môžu od chudobnej Slovači pýtať peniaze za pár minút bežného vyšetrenia, ktoré majú inak v náplni svojej práce? A o tom, že niektorí im ako úplatok venujú niekoľkoročné úspory, len aby jeho či niekoho z príbuzných prednostne odpoperovali ani nehovoríme. Najsmutnejšie na tom je, že keby mali vo svojom kalendári tak plno ako sa tvária, žiadny prednostný termín operácie by nebol zrealizovateľný. Ale k tomu sa ešte dostaneme.

Teraz vám predostriem mizernú časť len zo svojich minulotýždňových skúseností, ktorých dozvuky vo mne ešte stále doznievajú.

Na zubárskych preventívnych prehliadkach si dávam záležať. Bez tak u zubárky nechávam každý rok 20 – 50 eur (možno si pomyslíte, že je to v porovnaní s cenami vašich zubárov málo, je to možné, ešte stále chodím k “školskej”), a to si myslím, že sa o svoje zuby celkom starám, ale akosi vždy zaúraduje nejaká plomba a z ordinácie vychádzam s ľahšou peňaženkou o niekoľko desiatok eur. Tak ako naposledy. Takže ak by som túto preventívku vynechala, zrejme by som sa nedoplatila.

Fat man do hard exercises with a dumbbell in the gym

Ale vráťme sa k zubárke, ktorá mi vypísala papierik, aby som si išla dať spraviť preventívny rôntgen zubov a následne jej doniesla snímok. Ok, nie je problém. Nikto ma však vopred neupozornil, že fotka mojej ústnej dutiny bude stáť desať eur. Ešte, že mi v tej peňaženke nejaké drobné ostali. S obrázkom sa vraciam k svojej zubárke, ktorá mi hovorí, že dva zuby mi robia šarapatu, a tak začína vypisovať papierik k zubnému chirurgovi. Ok. Beriem papierik a idem k chirurgovi. Ukazujem mu snímok a on mi svojím zubárskym slovníkom vysvetľuje, kde je problém. Zrejme mu nedochádza, že som neabsolvovala štúdium zamerané na odbor stomatológie, takže mi môj problém opisuje tak, akoby som mala všetkému rozumieť. Samozrejme, že som nerozumela, takže len prikivujem. Nakoniec ma asi na minútku posadí do kresla, pozrie zuby a vypisuje papierik na ďalší rôntgen, aby na základe neho vedel, ako má postupovať. Ok, beriem si papierik a už takmer odchádzam, no on zahlási – “tak dnes to bude zatiaľ za päť”. Na tele mi od zlosti vyrašili všetky chlpy, to si chce akože za tú minútu zobrať päť eur? Nešlo ani o prednostné vyšetrenie, ani o nič špeciálne a on si bez hanby vypýta päť eur?! Dobre, dávam mu teda päť eur a pre istotu sa pýtam, koľko ma vyjde „vyťahovanie“ tých dvoch zubov, ktoré mi robia šarapatu. Nech teda predídem trapasu a začnem šetriť, kým je ešte čas. „Každý zub vás bude stáť 70 eur.“ Skoro mi zabehlo, ale tak v podstate som s tým akosi aj rátala, keďže nejde o bežný úkol. Ale zamyslime sa… za iný chirurgický zákrok, omnoho náročnejší, si tiež berú lekári peniaze, pokiaľ neberieme do úvahy úplatky?

Fat man do hard exercises with a dumbbell in the gym

Ešte v ten deň sa teda objednávam na rôntgen, ktorý potrebuje mať pán chirurg k dispozícii pred „operáciou“ mojich zubov. Keďže v ambulancii, či ako to mám nazvať, majú ešte voľné termíny, môžem prísť o dve hodinky. Super, teším sa, budem to mať z krku. Ale. Ale pani z telefónu hlási, pripravte si 55 eur. OOOMAJGAT! Tak si teda pripravím, čo iné mi ostáva?! Prídem tam, snímok spravený, vyťahujem sľúbených 55 eur a nedá mi sa neopýtať, prečo tieto zákroky neprepláca poisťovňa. A pani doktorka, zubárka, alebo neviem, kto to bol, odpovedá, že nie všetci doktori majú zmluvy so všetkými poisťovňami a väčšinou, aj keď majú, tak sa za úkony platí takmer rovnako. Ale ak chcem, vraj si môžem na internete nájsť nejaký formulár a požiadať, aby mi zákrok preplatila poisťovňa. Dodala – „zvyknú robiť problémy, bohužiaľ.“  No a mám ja čas a energiu na to, aby som sa ešte mesiace naťahovala s poisťovňami? Nemám. Najhoršie na tom je, že vy vlastne ani nemáte na výber. Chodíte k štátnemu doktorovi, ktorý vás však odporúči na nejaký zákrok k niekomu inému, ten k ďalšiemu a v krajskom meste, nebudem menovať, sa nenachádza nikto iný, kto by disponoval takým rôntgenom (už keď bola o ňom reč) a ak by sa aj nachádzal, zrejme by si zaúštoval porovnateľnú sumu. Áno, určite stálo vybavenie ordinácie veľmi veľa peniažkov a treba ho splácať, ale na to by sme tu predsa mali mať poisťovne, ktoré by nemali robiť v rámci zdravotných úkonov žiadne problémy!!!!

Inak medzi tým všetkým som bola aj na preventívke u gynekológa, ale nechcela som ho pliesť medzi zubársku elitu. A tam som tiež nechala päť eur. Áno, tu to už bol prednostný termín, ale nie preto, že by som nechcela v čakárni vysedieť celý osemhodinový pracovný čas (aj keď nechcela), ale preto, že nebolo na výber. Jednoducho som sa objednala online a vybrala som si z termínov, ktoré boli dostupné. A viete, čo bolo na tom potom najlepšie? Že v tej čakárni už po mne nikto nebol, takže prednostný termín sa len tvári ako prednostný.

A týka sa to aj omnoho vážnejších zákrokov. Aby ste si nemysleli, že táram do vetra, tak konkrétne mojej starkej, ktorú čaká operácia srdca. Samozrejme, že ju bolo treba naplánovať asi tri mesiace dopredu, veď keby ju chcela skôr, musela by si zaplatiť. Pacientov je veľa a termíny sú plné – to hovorí nepísané pravidlo, ktoré vysielajú lekári pacientom a pacienti majú hlavu v smútku, ako operáciu urýchliť a odkiaľ zohnať peniaze na úplatok, viď. pán Fisher, nemusíme chodiť ani do ďalekej minulosti. A takých pánov fišerov je u nás ako maku, česť čestným výnimkám! A dostávame sa k podstate. Bohužiaľ, po pár týždňoch starkej do tohto termínu niečo prišlo, a tak sa teda chcela preobjednať na iný. S malou dušičkou zavolala lekárovi a dúfala, že ju nepreloží o ďalšie tri mesiace. Zodvihla sestrička a vymenovala jej xy termínov, ktoré sú voľne pred i po dni jej plánovanej operácie. Tak mi povedzte, je to normálne???!!! Keby vám umieral blízky človek, tak tie peniaze aj ukradnete, len aby ste mu zachránili život, hoci riskujete basu, aj keď absolútne ani nemusíte. Tí darmožráči, ktorí sa priživujú na nešťastí iných, len čakajú s vyloženými nohami a voľnými termínmi, na tých, ktorí im ponúknu plnú obálku.

Man with a dumbbell

A takýchto príkladov, ktoré dokazujú, ako je naše zdravotníctvo totálne mizerné, je milióny. Určite by ste ich niekoľko v tento moment zo svojej pamäte vylovili aj vy a nemuseli by ste zachádzať ani do útrob histórie…

PS 1: Za jeden deň som nechala “u lekárov”, ktorí mi venovali asi dve minúty svojho dňa (nerátam zubárku, ktorá mi plonbovala zuby) 75 eur. Takže rada pre vás – vždy majte v peňaženke nejakú stovečku navyše. Nevadí, že nemáte, nikdy predsa neviete, kedy ju budete potrebovať.

PS 2: Všetko je podané len z pohľadu obyčajného laika.