Náš svet je plný záhad a tajomstiev. My sme sa tentokrát rozhodli pre vás nájsť zopár tých najstrašidelnejších, ktoré sa odohrali v rokoch nie až tak dávno minulých. Takže ak sa radi bojíte a nevadí vám trocha vzrušenia, nech sa páči, tu sú.



Boh v ženskom tele

V roku 1972 sa vo dverách nemocnice v Los Angeles zjavila žena v zakrvavenom bielom plášti a v ústach zvierala mača. Na tvári nemala obočie a vzhľadom pripomínala voskovú figurínu. Krátko po hospitalizácii táto žena skolabovala, avšak mača naďalej zvierala v ústach, a to tak silno, že personál jej musel čeľuste lokálne umŕtviť.

hospital

Keď sa prebrala z krátkeho bezvedomia, lekári sa jej snažili aplikovať sedatíva, avšak žena mala neuveriteľnú silu. Tí. ktorí s ňou prišli do styku priznali, že sa jej nedokázali pozerať do očí viac ako pár sekúnd a cítili sa pri tom veľmi skľúčene. Nikto nevedel zistiť, odkiaľ prišla, nemala pri sebe žiadne doklady a nikto po nej nepátral. Za celú dobu svojho pobytu sa usmiala len dvakrát.

zena mrtva

Prvý raz na svoju ošetrujúcu lekárku, ktorá sa tak zľakla, že okamžite utiekla z nemocničnej izby. V ústach mala žena podľa jej výpovede namiesto zubov len akési ostré hroty. Po druhý raz sa usmiala na lekára po tom, čo jej položil otázku, odkiaľ pochádza. Žena sa údajne na lekára vrhla, prekusla mu tepnu na krku a vyhlásila „to ja som Boh“. Po tomto incidente, žena z nemocnice utiekla, pričom sa ju nepodarilo zastaviť ani nemocničnej ochranke. Nikto ju už nikdy viac nevidel. Jediné, čo po nej ostalo, je fotka a výpovede ošetrujúcich sestier a lekárov, ktorí sa už nikdy celkom nespamätali…

Nikolajevov plyn

V rokoch 1940 až 1950 sa Sovietsky zväz snažil vytvoriť super vojaka, ktorý by okrem iného nepociťoval potrebu spánku. Za týmto experimentom stojí Felix Nikolajev a jeho plyn, ktorý mal udržiavať ľudské telo v bdelom stave. Rozhodol sa teda, že spolu s vedeckými výskumníkmi uzavrú 5 politických väzňov do malej komory, do ktorej budú vpúšťať spomínaný plyn. Mužom prisľúbil slobodu v prípade, že sa im podarí nezaspať. Miestnosť bola vybavená posteľami, knihami a toaletou. Vo vnútri boli taktiež umiestnené mikrofóny a jednu stenu predeľovalo silné nerozbitné sklo.

gas

Prvých 5 dní prebiehal výskum podľa očakávaní. Subjekty nespali, diskutovali medzi sebou o svojich rodinách a zážitkoch z vojny. Na 6. deň však zavládol v miestnosti nepokoj. Muži sa začali dožadovať  prepustenia a dokonca začali šepkať do mikrofónov v snahe jeden na druhého donášať. 9. deň jeden z mužov začal kričať a neprestal počas celých troch hodín. Ostatné subjekty na neho spočiatku nereagovali, avšak po čase sa ku kriku pridali ďalší dvaja. Jeden z dvoch mužov, ktorí nekričali, odrazu začal vytrhávať listy z knihy a priliepať ich pomocou vlastných výkalov na pozorovacie okno. Keď sa mu podarilo prekryť celé sklo, krik v miestnosti odrazu ustal. Hrobový pokoj trval celé tri dni, až sa napokon výskumníci rozhodli vstúpiť do miestnosti. Správa pre väzňov znela takto: „Za krátku chvíľu otvoríme, vojdeme dnu skontrolovať mikrofóny a všetci budete ležať na zemi s rukami za hlavou. Jeden z vás tým získa okamžitú slobodu…

V tej chvíli sa mikrofóny znovu rozozvučali a prišla odpoveď, „my už nechceme byť slobodní“. To vyvolalo medzi výskumníkmi debatu a vstup do komory sa rozhodli odložiť o niekoľko dní. Na 15. deň sa konečne odhodlali vstúpiť dnu. Z komory začali odčerpávať plyn a napĺňať ju kyslíkom, čo okamžite vyvolalo búrlivú reakciu a subjekty sa začali hlučne dožadovať vrátenia pôvodného plynu. Po vstupe do komory čakal na vyslaných vojakov strašný pohľad.

plyn Jeden z mužov už nežil, jedlo za posledných 5 dní bolo nedotknuté, avšak mŕtvy mal vyjedenú svalovinu na nohách. Ostatní mali na tele množstvo zranení, ktoré si spôsobili sami. Jeden zo subjektov bol prevezený na operačný sál, pričom ho nebolo možné uspať anestetikami. Po niekoľkohodinovom kričaní však skolaboval. Druhý subjekt mal poškodené hlasivky, a tak na operačnom stole nekričal. Ani u neho anestetiká nezabrali, ale operáciu si evidentne užíval. Keď sa lekár rozhodol ukončiť operáciu, pacient reagoval silným šklbaním hlavy. Sestra mu podala pero a pridržala papier v domnení, že chce niečo povedať. Napísal len – pokračujte v rezaní. Projekt sa Nikolajev rozhodol pozastaviť a zbytné dva subjekty na ich zúfalé prosby umiestnil naspäť do plynu. Neskôr ich však agent KGB nechal zastreliť a tým definitívne projekt ukončil.

Interview s mimozemšťanom

Tento príbeh sa na svetlo sveta dostal v roku 1997. Muž, ktorý sa predstavil ako Viktor, ponúkol mediám 3 minútový videozáznam s údajným rozhovorom s mimozemšťanom. Samotný mimozemšťan je umiestnený za hrubým sklom a za ním sa pohybujú siluety dvoch mužov. Jeden kladie otázky a má na sebe uniformu dôstojníka, takže o ňom možno predpokladať, že sa jedná o príslušníka armády. Ten druhý bol údajne tlmočníkom. Mimozemšťan má evidentné problémy s dýchaním a ku koncu záznamu skolabuje. Čo je na tomto zázname zvláštne, je fakt, že podľa odborníkov vyzerá ako pravý. Uznávaný fotografický analytik Dilettosso si dokonca dal tu prácu a prešiel celý záznam okienko po okienku. Jeho záver znel jednoznačne. Na celom zázname sa mu nepodarilo nájsť jedinú stopu, ktorá by naznačovala podvod.

mimak

Kolský vrt a zvuky z pekla

Sovietsky zväz si v 60. rokoch 20. storočia naplánoval ambiciózny projekt.  Vedci mali v pláne vykonať vrt do hĺbky približne 15 kilometrov, kde by sa mala prelínať zemská kôra so zemským plášťom. Projekt bol však v roku 1994 ani nie 2,5 kilometra pred svojim cieľom ukončený. Pýtate sa prečo? Na túto otázku odpovedal vedúci projektu Azzakov takto: „Ako komunista neverím v raj a Bibliu, ako vedec však teraz verím v peklo. Boli sme naozaj šokovaní týmto objavom. Spustili sme do diery mikrofón pre nahrávanie zvuku pohybu litosférických dosiek. Ale miesto pohybu dosiek sme počuli bolestný ľudský krik. Nebol to krik a rev jedného človeka, ale stonanie miliónov ľudí…“

vrt

Foto: deviantart.com