Zo sveta automobilov sme vám prednedávnom priniesli článok o EB-éčke, ktorá prečkala v garáži nedotknutá celých 30 rokov. Tentokrát pre vás máme ďalšiu perličku. Vo svojej podstate sa dá povedať, že vo svete kamiónov sa nič zásadné nezmenilo už veľmi dlhú dobu. Od svojho vzniku sú to veľké škatule s kabínami, pod ktorými je umiestnený masívny motor a za ním miesto pre pripojenie návesu. Od roku 1983 malo byť ale všetko inak. Práve vtedy sa totiž na autosalóne vo Frankfurte objavil koncept menom Steinwinter 2040, ktorý mal prepísať históriu nákladnej dopravy.



Stuttgartská spoločnosť Steinwinter vtedy predviedla ťahač, ktorý sa do dnešných dní nepodobá žiadnemu inému. Primárnym cieľom tohto konceptu bolo maximalizovať miesto pre náklad, a to tak, že sa využije najväčšia prípustná dĺžka nápravy, teda 18 metrov. Ako vidíte na titulnom obrázku, kabína vodiča bola vtesnaná pod prednú časť návesu. Vo vnútri boli umiestnené 3 sedadlá značky Recaro, avšak navrhnutá bola aj dvojsedadlová verzia s prístelkou. Interiér kabíny síce pôsobil tak trochu futuristickým dojmom, ale v skutočnosti bol vybavený skôr skromne. K dispozícií bola napríklad i klimatizácia.

O samotný pohon sa staral osemvalec značky Daimler-Benz s dvoma turbodúchadlami a medzichladičom. Mal objem 14,6 litra a dával 400 koní v 2 100 otáčkach a 2 100 Nm. v 1 100 ot. min. Na zadné kolesá dokázal preniesť výkon pomocou manuálnej 16 stupňovej prevodovky vybavenej retardérom značky Voith a cez samosvorný diferenciál. Ťahač bol vybavený aj systémom ABS a vzduchovým odpružením. Palivové nádrže mali objem 420 litrov. Po mechanickej stránke to teda nebolo tak povediac “nič moc”.

nakladak7

Ono hlavným rozdielom bol skutočne predovšetkým futuristický design a z neho vyplývajúci spôsob riadenia. Mohli ste sedieť akoby v superšporte a pritom ste riadili kamión! Nieže by to bolo práve najpohodlnejšie. Pri cestách na dlhé trate pravdepodobne oceníte tú trochu pohodlia a keďže vzhľadom na nízky profil vozidla neostal priestor ani pre vzduchové odpruženie sedadiel, jazda sa už po pár hodinách menila na nočnú moru.

Samotné pohodlie vodiča však zďaleka nebolo jediným problémom. Azda najproblematickejší sa javil fakt, že vodič sedí prakticky tesne nad asfaltom. Prirodzene teda chýba dostatočný výhľad. Nebolo jednoduché sa zorientovať v premávke, čo je pri riadení 18 metrového kolosu viac ako žiadúce. Ostatne to bol aj dôvod, pre ktorý tento koncept odsudzovala väčšina profesionálnych vodičov. Navyše pri náraze boli nohy vodiča priamo v deformačnej zóne, čo tiež nie je práve terno.

1983_steinwinter_2040_concept_03_800_600

Existovali aj návrhy na autobusy s podobným konceptom, avšak všetky ďalšie nápady ostali len na papieri. Po sotva 3 tisíckach kilometrov automobilka testy ukončila a celý koncept poslala k ľadu. Dnes je teda Steinwinter 2040 skôr kuriozitou, ktorá by sa vynímala povedzme na nejakej tej výstave či na autosalóne. Každopádne automobilku chválime za nevšedný nápad a značnú dávku kreativity.

nakladak3 nakladak nakladak4 nakladak6 nakladak8 nakladak2 nakladak1