Ako ste si už asi všimli, na mojich cestách po svete som najčastejšie buď sama, alebo spolupracujem s rôznymi miestnymi hotelmi a cestovkami. Pri mojej poslednej ceste do Mexika v októbri ma však kontaktovala Martina z agentúry MexikoČesky, ktorá sprevádza českých a slovenských turistov po polostrove Yucatán, kde spolu s mexickým manželom bývajú. A tak som sa rozhodla stráviť jeden deň na výlete s Martinkou. Predsa len, možnosť hovoriť rodnou rečou v zahraničí tak často nemám.



DSC_1265

O 7. hodine ráno ma spolu s troma českými turistkami a skupinkou Talianov vyzdvihuje minibus v mestečku Playa del Carmen a vyrážame smerom k Río Lagartos. Dnešný celodenný výlet bude naozaj stáť za to.

Ešte od roku 2011, keď som bola na Yucatáne prvýkrát, som snívala o tomto výlete, ale stále mi do toho niečo prišlo. O to viac sa moje nadšenie stupňovalo počas 3 rokov, kým som konečne mala možnosť sa na toto miesto, ešte stále nedostatočne zmedializované, dostať. Jediné, čo som o tom však vedela, boli plameniaky, ktoré sa objavovali na každej fotke z Río Lagartos.

DSC_1627

V noci som spala len 3 hodiny, tak sa všetky prestávky ticha medzi zaujímavými komentármi Martinky a otázkami turistiek ohľadom môjho cestovania snažím využiť na oddych a zatváram oči. Po hodine cesty na chvíľku stojíme na WC v obchodíku so striebrom z mestečka Taxco, kde majú aj rôzne iné šperky a sošky.

Zrak sa mi zastaví na náhrdelníku v tvare masky z posvätného kameňa obsidiánu – mayský Boh, ktorý reprezentuje vedomosti. Hneď si ho beriem do košíka spolu so striebornými náušnicami podobnými tým, ktoré mi ukradli ešte v Kostarike pred pol rokom. Páči sa mi, že ma mamka naučila zjednávať ceny a využívam to, kde sa dá. V Mexiku to naozaj často aj ide.

V ceste pokračujeme ďalšiu hodinu až k rieke Río Lagartos, ktorá sa nachádza v biosférickej rezervácii označenej Ría Lagartos. Sadáme na malý motorový čln a náš kapitán Diego nás bezpečne vezie po rieke smerom k plytkejšej časti, kde žijú plameniaky.„Načo máme v člne tú rybu?“ pýta sa Evka, naša spolucestovateľka. „Pre krokodíly,“ smeje sa Martinka. „Nemôžeme ju vyhodiť naspäť do rieky?“ dobiedza Evka.

Dookola nás je všade ticho, počuť len hluk motora. Málo turistov, veľa vtákov… Pripomenulo mi to trošku územie Amazonky v Bolívii, len tu je zatiaľ menej turistov. Užívam si vietor vo vlasoch a celkom znesiteľné teplo. Konečne sa nepotíme, wow!

DSC_1796

Prírodná rezervácia Ría Lagartos bola medzinárodne vyhlásená ako dôležité miesto na sledovanie vtákov. Niet sa čomu diviť. Vidíme čierne kormorány, sivé a biele volavky, a nakoniec aj množstvo ružovučkých plameniakov dožívajúcich sa až 45 rokov, ktoré za svoje sfarbenie vďačia krevetám, ktorými sa živia. „Pozrite sa, aké sú nádherné!“ kričí Dáša.

Vidíme aj niekoľko mláďat plameniakov, ktoré sú zatiaľ sfarbené do siva. Tíško sa plavíme okolo nich. Dokázala by som ich fotiť a pozorovať aj celé hodiny, ale po chvíli je čas zase zrýchliť a vybrať sa k miestu, ktoré Discovery Channel nazval „mexickým Mŕtvym morom“.

Celý článok si môžete prečítať v decembrovom  SLOVAK MAN.

Elektronická verzia: https://www.manmagazin.sk/elektornicka-verzia