Už je tomu cez dva roky, kedy nás navždy opustil konštruktér genmjr. RTDr. Michail Timofejevič Kalašnikov (* 10. november 1919, Kuria, Altajský kraj – † 23. december 2013, Iževsk, Udmurtská rep.). Meno, ktoré netreba zvlášť predstavovať. 



Držiteľ množstva ocenení za celoživotné pôsobenie sa narodil ako sedemnástym dieťaťom v roľníckej rodine Timofeja Alexandroviča Kalašnikova a Alexandry Frolovny Kalašnikovovej, rodenej Kaverinovej. Jeho matka priviedla na svet osemnásť detí, pričom nažive zostali len šiesti jeho bratia a dve sestry, ktorí sa živili ako roľníci a zbraniam vôbec nerozumeli. Iba Michail mal už ako mladý chlapec strojárske nadanie a pozitívny vzťah k fyzike a chémii. Dlho sníval o tom, že zostrojí perpetuum mobile. Po ukončení základnej školy sa vyučil za zámočníka v Turkménsko–sibírskej dráhe v stanici Mataj až sa napokon vypracoval na pozíciu vedúceho inžiniera strojárskeho závodu IŽMAŠ (Iževskij mašinostrojitelnyj) v meste Iževsk. Za šesťdesiat rokov pôsobenia v závode sa Michail Kalašnikov dostal na najvyšší post šéfkonštruktéra tejto zbrojárskej firmy.

Zbrojárska legenda

V roku 1938 narukoval do sovietskej armády, kde absolvoval kyjevskú školu tankových mechanikov a následne bojoval v 1. tankovej armáde u maršala Katukova. Počas služby navrhol počítadlo výstrelov z tankového kanónu, špeciálne zariadenie zefektívňujúce streľbu z pištole TT–33 (Tulský Tokarev vz. 1933) skrz štrbiny v tankovej veži a taktiež skonštruoval počítadlo motohodín tanku.

TT-33

So svojim posledne menovaným vynálezom bol vyslaný do leningradského tankového závodu, aby ho zaviedol v praxi, čo sa mu, žiaľ, nepodarilo, pretože začala 2. sv. vojna. Jedným z množstva jeho výtvorov je aj samopal AKM (avtomat Kalašnikova modernizirovannyj), guľomety RPK (ručnoj pulemjot Kalašnikova), PK/PKM (pulemjot Kalašnikova modernizirovannyj) a PKT (pulemjot Kalašnikova tankovij), ktorých kvalita sa dodnes považuje za bezkonkurenčnú.

AKM

PK

Zbraňové systémy Kalašnikova sú široko rozšírené po celom svete, kde v niektorých jeho kútoch dosiahli takú nevídanú popularitu, že sa dokonca stali aj súčasťou bankoviek bývalého ZSSR alebo štátneho znaku ostrovného štátu Východný Timor, či vlajky Mozambiku.

AK-47 na bankovke ZSSR

AK-47 na štátnom znaku Východného Timoru

AK-47 na vlajke Mozambiku

Asi takou najväčšou zaujímavosťou je, že pracoval na rôznych kurióznych zadaniach, napr. na krivom samopale, ktorým by sa dalo strieľať spoza rohu. Jeden takýto prototyp sa mu aj podarilo spraviť, ale nikdy ho neschválili pre sériovú výrobu a dnes je vystavený v múzeu. Okrem iného mal otec kalašnikova aj množstvo nevojenských prístrojov, ako napríklad mechanizmy na uľahčenie práce na chalupe či v záhrade, kosačku na trávu, prístroj na otáčanie šašlíkov, ba dokonca rôzne lovecké a rybárske pomôcky, ktoré si skonštruoval vo svojej dielni pre vlastnú potrebu. Ani jeden zo spomenutých vynálezov mu však nepriniesol toľko slávy ako útočná puška AK–47 (avtomat Kalašnikova vz. 1947), ktorá tu bude azda navždy aj napriek tomu, že jeho už niet.

M. T. Kalašnikov (1)

Na začiatku bola myšlienka

V službách Červenej armády, pri bojoch proti Nemcom – nacistickým okupantom, sa Kalašnikov ako tankista na jeseň v roku 1941 zranil. Stalo sa to počas bitky o Briansk, kedy bol nútený kvôli zničenému tanku bojovať ako pešiak. Vtedy si uvedomil, že na rozdiel od nepriateľa sovietske vojsko postráda krátke, účinné, pechotné, rýchlopalné a v neposlednom rade samonabíjacie zbrane, pretože vojaci hitlerovskej armády boli vyzbrojení automatickými zbraňami. Zato sovietske vojská mohli vzdorovať len jednotlivými výstrelmi Mosinovej pušky, ktorá sa ani len neušla každému.

Mosinova puška

Už v nemocnici v meste Jelec, počas rekonvalescencie nakreslil prvé náčrty budúceho kalašnikova a ďalší rok sa podľa nich podarilo zhotoviť prvý prototyp. V tom čase mu dal známy konštruktér názov PPK (pistolet pulemjot Kalašnikova), kedy do neho ešte išlo pištoľové strelivo. Kompetentní ho aj napriek jeho dobrej konštrukcii do výzbroje neprijali, lebo v tom čase sa v sovietskych podnikoch už vo veľkom vyrábali samopaly Vasilija Degťareva a Georgija Špagina. Od roku 1945 sa venoval vývoju zbrane, ktorá by používala náboj 7,62×39 mm so stredne veľkou prachovou náplňou, čím sa jej charakteristika zmenila na útočnú pušku a okrem iného to znamenal začiatok éry nábojov strednej balistickej výkonnosti. Jedným z konštruktérov, ktorí sa podieľali na vývoji novej zbrane, bol i vojnový zajatec Hugo Schmeisser, autor nemeckej útočnej pušky StG 44 (Sturmgewehr vz. 1944), nazývanej aj MP 43 a MP 44 (Maschinenpistole 43 a Maschinenpistole 44), na ktorú sa AK–47 nápadne podobá a dokonca aj funguje na rovnakom princípe.

StG 44

Pri práci na zbrani sa nepochybne inšpiroval ďalšími viacerými konštrukciami a technológiami. Spoločný majú odber prachových plynov kanálikom z hlavne, prenos sily na záver prostredníctvom piestu nad hlavňou, ktorý je spojený s telom záveru a bicie kladivo. Ostatné vnútorné časti sú úplne rozdielne. O dva roky neskôr, t. j. v roku 1947, bol tento návrh schválený a prešiel skúškami, avšak až o ďalšie dva roky neskôr sa začal masovo vyrábať.

AK-47

Neprekonaný…

Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcich riadkoch, útočnú pušku AK–47 zostrojil Kalašnikov v roku 1947. Odvtedy sa vyrobilo okolo 70 až 80 miliónov kusov (niektoré zdroje uvádzajú číslo väčšie ako 100 miliónov kusov) všetkých jej modifikácií ako v Rusku (predtým ZSSR), tak i v cudzine a vo svete zabila viac ľudí ako ktorákoľvek iná strelná zbraň.

Viac ako polstoročie túto zbraň kvalitou nijaký iný model neprekonal aj napriek tomu, že nezodpovedá najnovším trendom vo vývoji zbraní.

„Budem prvou osobou, ktorá potrasie rukou tomu, kto vytvorí lepšiu pušku,” povedal pred 30 rokmi sám Kalašnikov. I keď AK–47 nie je nejako zvlášť presný, no jeho jednoduchosť, spoľahlivosť, trvanlivosť, operatívnosť a predovšetkým odolnosť v akýchkoľvek klimatických a zemepisných podmienkach sú vzorové vlastnosti, ktoré ho predurčili na prvenstvo v rebríčku útočných pušiek. Za normálnych okolností sa nezasekne, neprehreje, ba ani nerozbije. Strieľa pri teplotách nižších ako –70°C, vyšších ako 50°C, 100%–nej vlhkosti, či dokonca, keď je obalený bahnom, plný piesku, prachu, snehu alebo keď je vo vode.

Konštrukčne je tak jednoduchý, že s ním môže zachádzať aj malé dieťa či opica, čo sa, bohužiaľ, aj deje.

„Počas vojny vo Vietname americkí vojaci odhadzovali svoje pušky M–16 a brali si pušky AK–47 a muníciu do nich od mŕtvych vietnamských vojakov, pretože tie ich sa zasekávali,” povedal v roku 2007 Kalašnikov pri príležitosti 60. výročia zrodu jeho zbrane. No a dokedy si môže kalašnikov zachovať svoju konkurencieschopnosť? Americký zbrojný historik Edward Izell tvrdí: „Prinajmenšom do roku 2025. Myslím si, že je to reálny odhad.”

Zbraň sama nezabíja!

Neraz sa ho pýtali, či nemá ťažké sny z toho, že jeho výtvor rozsieva smrť a krviprelievanie. Na to vždy pohotovo odpovedal: „Ja som ho zostrojil na obranu vlasti. Ak sa zbraň, ktorá nesie moje meno alebo mená iných konštruktérov zneužíva na niečo iné, tak za to nemôžu jej tvorcovia, ale politici, ktorí nie sú schopní riešiť konflikty mierovou cestou a uchyľujú sa k násiliu, takže spávam dobre.”

Ľudia mu totižto zvykli vyčítať, koľko životov AK–47 vzal, no o tom, koľko ľudí si ním život zachránilo sa už nehovorí.

Jednoducho neexistuje zbraň, ktorá zabíja sama, ale ľudia, ktorí ju majú v rukách. Pre jeho pomerne nízku cenu sa nanešťastie ešte aj stal hlavným vývozným artiklom pre teroristické organizácie po celom svete.

Najväčšie pokrytectvo

Paradoxom je, že štáty, ako sú USA, Rusko, Čína, Veľká Británia alebo Francúzsko, sú právoplatnými členmi bezpečnostnej rady OSN, no zároveň aj najväčšími obchodníkmi so smrťou, čím si zabezpečujú miliardové obraty a pre vojnových hrdinov je tu len smiešne malý dôchodok, pre ktorý sú nútení pracovať až do konca svojho bytia.

Žiaľbohu, je to fakt, pred ktorým si väčšina ľudí zakrýva oči a pripisuje násilnosť autorom zbraní, ako bol práve M. T. Kalašnikov.

A ešte smutnejšia je skutočnosť, že jeho najznámejší vynález nebol nikdy patentovaný, pretože v tých rokoch, keď vznikol, sa v Sovietskom zväze za vojenskú techniku patenty neudeľovali. Samozrejme, nie všetky zbrane boli vyrobené za účelom ochrany krajiny či mierového využívania, a preto o ich zneužívaní slýchame takmer každý deň.

M. T. Kalašnikov (2)

Pre tých, čo neverili, že s AK-47 to dokáže aj opica! :D

Foto: wikipedia.org, facebook.com, wallpaperswa.com, flickr.com, pixabay.com