Poznáte ten pocit. Pokojne spíte, no zrazu vás opantá silný pocit strachu. Postupne strácate dych a vašim jediným cieľom je prebudiť sa. No čo ak prebudenie neprichádza? Alebo ešte horšie – ono príde, no pocit ohrozenia sa len a len znásobuje. Presne toto pozná každý, kto už zažil priľahnutie. Bezmocnosť pohybu na pár sekúnd či dokonca niekoľko hodín, oficiálne nazývaná spánková paralýza. Dosť často býva sprevádzaná i desivými halucináciami. Človek má zväčša pocit, že ho obklopuje nejaká bytosť alebo dokonca séria bytostí s jediným cieľom, ublížiť mu. Strach zvykne sprevádzať i pocit dusenia a ohromného tlaku na hrudi.



Ale prečo je to vlastne tak? Prečo sa prosto nezobudíme do krásneho rána a zlý sen neostane len snom?

Pretože sme sa doslova zobudili v tej nesprávnej chvíli. Existuje totiž takzvaná REM fáza spánku. Je to chvíľa, kedy spíme a zároveň sa nám snívajú tie najživšie sny. Náš mozog je však pripravený na každú príležitosť a tak, aby sme svoj sen nezrealizovali i v realite (námesačnosť), doslova naše telo paralyzuje. A tu nastáva problém. Počas tejto fázy by sme sa za normálnych okolností zobudiť nemali, no vždy existuje výnimka. Takže sa zobudíme práve teraz a naše telo bude potrebovať ešte chvíľu, aby dobehlo myseľ.

Existujú dva tipy spánkovej paralýzy, a to bežná alebo halucinogénna:

Ak zažívate prvú, rozhodne je to pre vás lepšie. Pocit strachu trvá len krátku dobu a už o maximálne pár minút môžete znova hýbať celým svojím telom. Tento typ priľahnutia zažije minimálne raz za život skoro každý človek.

V prípade, že zažívate halucinogénnu spánkovú paralýzu, je to na psychiku o čosi náročnejšie. Pocit bezmocnosti môže pretrvávať i niekoľko hodín. Dokonca býva sprevádzaná desivými halucináciami, pišťavým zvukom, neustálym pocitom ohrozenia či silným tlakom na hrudi.

Jedinou možnou alternatívou, ako jej predísť, je nespať vystretý na chrbte. Pri takejto polohe sa totiž vyskytuje o dosť častejšie, ako keď spíte schúlený na boku. No ak vás už zastihne, musíte si len uvedomiť, že to nie je realita. V podstate je to stále len súčasť sna, i keď v inej podobe, ako sme zvyknutí. Následne sa pokúste rozhýbať končeky prstov na rukách i nohách. Síce to stav paralýzy úplne neukončí, no pomôže vám aspoň zmierniť pocit strachu.

Autor: Miriam L.