Francúzi sa netaja tým, že aj keď si doprajú veľa mastného jedla, krvný tlak ich vôbec netrápi. Na nezdravšom jedle si pochutnávajú bez následkov vďaka červenému vínu, ktoré si dajú po obede aj po večeri. Vedci na Slovensku sa rozhodli túto „francúzsku záhadu“ preveriť.



Francúzov a ich pitie vín sledujú naši vedci už roky. Tentokrát sa prizreli bližšie, ako to s tým pitím vlastne je. Zistilo sa, že víno vplýva pozitívne, ale zásadne pri miernej konzumácií ľahkého červeného vína. Nás však zaujímali mechanizmy, chceli sme vedieť, akým spôsobom to červené víno pôsobí,” vysvetľuje vedkyňa SAV Iveta Bernartová.

Vedci zistili, že látky v červenom víne naozaj ochránia pred kardiovaskulárnymi chorobami. Skúmali však dealkoholizované víno a pozitívne účinky majú len extrakty z červeného vína. “Ak ide o alkoholické červené víno, doporučené dávky závisia od telesnej hmotnosti,” dopĺňa vedkyňa SAV Oľga Pecháňová. Ďalej dodáva, že u mužov by nemala denná dávka prekročiť 2 dcl a u žien maximálne 1,5 dcl.

Červené víno obsahuje látky, ktoré pôsobia na tvorbu oxidu dusnatého. Keď telu chýba alebo ho má naopak priveľa, môže to spôsobovať vysoký tlak, obezitu či iné civilizačné choroby. Látky, ktoré ovplyvňujú jeho tvorbu, sú však aj v iných potravinách, dokonca i v kvalitnej čokoláde.

Pavel Babál z Ústavu patologickej anatómie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave prezrádza, že pri znižovaní krvného tlaku sa dajú účinky aj odmerať a sú potvrdené viacerými medicínskymi štúdiami. Víno sa však nedá použiť ako liečebný prostriedok, ale ako doplnok je určite vhodné, rovnako ako určitá forma prevencie.

V červenom víne je optimálna kombinácia rôznych látok, ktoré majú na organizmus veľmi komplexný účinok. Skutočnosti, že víno znižuje zrážanlivosť krvi, vplýva na rast buniek a potláčaním oxidačného stresu zabraňuje aj rozvoju nádorových chorôb, sú pravdivé len pri jeho miernom užívaní.

Zdroj: SAV