Je tomu presne 6 rokov dozadu, keď sa Slovenská reprezentácia mohla obdobne predčasne radovať z víťazstva na domácej pôde proti Slovinsku, ktorý by znamenal priamy postup na MS 2010, avšak tento kľúčový zápas absolútne nezvládli rovnako ako predvčerajší zápas proti Bielorusku.



Naši chlapci hrali srdcom, to sa im nedá uprieť, avšak ak sa dostaneme do pozície jednoznačného favorita zápasu, tak ich prílišná zodpovednosť a enormný tlak vyvíjaný na nich im zväzuje nohy. Pod touto záťažou padalo málo streľby na bránu, a keď už aj niečo, tak lopta padala do brány ako súmrak alebo brankár loptu vytlačil “očami”. Zhodnoťte to sami, veď okrem veľkej šance Maka a nastrelenie pravej žrde Kucku nás Bielorusi už nepripustili takmer k ničomu a to sme hrali už od 65. minúty proti 10 hráčom.

V snahe o vyrovnanie nepriaznivého stavu naša hra nemala žiadnu logiku, pôsobilo to skôr dojmom kopni a utekaj.

Bielorusom už nejde o nič, ale bojujú za Ukrajinu  aspoň na športovom poli ak už nie humanitárne. Ale zabudnime už na Bielorusko, oni boli šťastnejší, ale na druhej strane my sme mali krajšie účesy. Chceme veriť, že Jano Kozák ich učeše tak, aby mali dobrý pocit sami zo seba ako aj z predvedenej hry, ktorá by nás posunula k vytúženému cieľu.

Ak už hovoríme o déja vú, tak by sme brali aj reprízu zápasu s Poľskom, kde hoci naši chlapci nedokázali skórovať, ale dopomohol im k tomu ich súper krásnym vlastným gólom, ktorý nás posunul na MS 2010. Ak by sa tento scenár zopakoval aj s Luxemburskom, mohli by sme sa už pripravovať na francúzske slimáky.

Foto: instagram.com/lukaskendra