Pozor, toto nie je pre padavky! Bitka národov je špeciálne podujatie, v ktorom si merajú svoje sily novodobí rytieri z jednotlivých krajín sveta. Jeho konkrétny názov je Majstrovstvá sveta v stredovekom boji a že ide o skutočnú marovku ako z filmu Statočné srdce, o tom niet pochýb. Okrem rozhovoru so slovenskými reprezentantmi vám prinášame aj niekoľko fotografií a videá z bojov.



 

Majstrovstvá sveta alebo ak chcete Battle of the Nations sú vrcholným podujatím nového športu, ktorý si získava čoraz viac fanúšikov po celom svete. Ide o kontaktnú stredovekú historickú bitku alebo Historical Medieval Battles (HMB), ktorú organizujú nadšenci z tejto oblasti. Tí si stihli poriešiť aj národné asociácie zastrešujúce i medzinárodnú, takže po organizačnej stránke majú športoví stredovekí rytieri už aj “FIFU”. Po prvýkrát sa majstrovstvá sveta v tomto staro-novom športe uskutočnili v roku 2011 na hrade Chotyn (Ukrajina). Z východu k nám prichádza aj celkové zastrešenie podujatia, asociácie a samotného športu, keďže HMB federáciu založili partnerské organizácie z Bieloruska, Ruska, Ukrajiny a Poľska. Práve v týchto krajinách sa reálny historický boj začal pestovať vo výraznej miere a dnes slávi svoje úspechy po celom svete. Na vrcholnom podujatí Battle of the Nations máme svoje zastúpenie už aj my, a tak vám prinášame ako prví na Slovensku rozhovor so slovenskými reprezentantmi – Igorom Hubertom a kapitánom slovenského tímu Miroslavom Gyarmathym, ktorí hája naše farby doslova s mečom v ruke.

Bitka národov je divácky atraktívny svetový turnaj, ktorého sa zúčastňujú bojovníci zo všetkých kútov sveta. V naozajstnom brnení so zbraňami skutočne bojujú o víťazstvo v historickom stredovekom boji (Historical Medieval Battle). Akonáhle sa spustí hľadí prilieb, ponoríte sa do atmosféry legendárnych rytierov. Adrenalínová show opradená duchom histórie sa stane nezabudnuteľnou podívanou pre celú rodinu. Viac ako 30 krajín sa zíde v kontaktných rytierskych bojoch o titul majstra sveta!

Ako ste sa dostali k historickému šermu alebo prečo práve šerm?

Igor: K šermu som sa dostal ako 12-ročný, keď som sa prihlásil do športového šermiarskeho klubu vo Zvolene. Naša trénerka mala syna, ktorý sa venoval historickému šermu a prostredníctvom neho som sa dostal do ďalšej zvolenskej skupiny. Tam som šermoval dva roky a potom sme zo skupiny odišli viacerí členovia. Nezastavili sme sa a založili sme si novú, kde sme so šermom pokračovali. No a prečo práve šerm? Priznám sa, že už ani neviem. (smiech) Bolo to dávno, čo som sa na to dal, ale asi za tým bude láska a vzťah k histórii. Milujem tento životný štýl.

Koľko členov má Team Slovakia?

Igor: Slovenský národný tím má momentálne 10 bojujúcich členov a 5 členov support tímu. Sú to ľudia, ktorí pochádzajú z celého Slovenska. Počet členov však nie je stabilný. Poznajú to aj iné športy – jeden príde, druhý odíde.

IMG_7334

Ako a kedy ste sa po prvýkrát stretli s Bitkou národov?

Miro: S formátom HMB sme sa stretli na prelome rokov 2011/2012 a približne na jeseň 2012 vznikol aj slovensky tím. Už v roku 2012 sme sa zúčastnili “Bitky národov 2012” vo Varšave, kde sme zastupovali Slovensko ako “nebojujúci” tím, čiže sme sa tam boli hlavne pozrieť, odpozerať čo a ako funguje, čo všetko nás čaká, aby sme sa mohli aktívne zapojiť do bojov. Zdá sa to možno ako úplná banalita, spomínam to však preto, že to pre náš tím malo kľúčový význam. Po celoročných prípravách, diskusiách, presviedčaní samých seba i všetkých, ktorí nám fandili, sme dali dohromady 3 bojovníkov a zopár nebojujúcich členov, resp. potencionálnych záujemcov, a zúčastnili sme sa na našich prvých majstrovstvách. Battle of the Nations 2013 sa uskutočnilo na začiatku mája vo francúzskom meste Aigues Mortes. Bojovali sme tam v jednom tíme spolu s českými rytiermi. V júni 2014 sme úspešne absolvovali Bitku národov 2014 v chorvátskom Trogire. Tam sme po prvýkrát bojovali už ako samostatný slovenský tím, ktorý bol zložený zo 6 bojovníkov a 4 supportov. V roku 2015 sme opäť úspešne reprezentovali Slovensko na Bitke národov v Prahe. Tento rok sme sa predstavili v stovežatej s 8 bojovníkmi a 5 supportmi. Okrem Bitky národov sme v roku 2014 zorganizovali turnaj na Hrade Krásna Hôrka (Za kráľa, za vlasť) a tiež sme sa zúčastnili na viacerých medzinárodných turnajoch v Chorvátsku, Poľsku či v Rakúsku.

IMG_8441

Aké úspechy ste dosiahli?

Igor: Všetky naše vystúpenia, ktoré spomínal už Miro, považujeme za osobný a aj tímový úspech, keďže nás to stojí mnoho síl, peňazí, času a pod. Za najväčší úspech určite považujeme účasť na Battle of the Nations 2014 a 2015, pretože na týchto turnajoch sme vystúpili ako samostatný slovenský tím. Umiestnili sme sa na 19. mieste v Chorvátsku v roku 2014 a na 25. mieste v Prahe v roku 2015. Samozrejme, patria k týmto úspechom aj úspechy z malých turnajov, ktorých sme sa zúčastnili. V januári 2015 sme sa napríklad zúčastnili českej kvalifikácie v meste Jemnice, kde sme obsadili tretie miesto. Rovnako nás teší aj bronzové miesto na zatiaľ jedinom slovenskom turnaji na Krásnej Hôrke v r. 2014, kedy sme sa o priečku podelili s českým tímom z Prahy. K úspechom jednotlivých členov tímu by som rád zdôraznil tretie miesto nášho člena Vinca z turnaja v českých Heralticiach, kde bola skutočne tvrdá konkurencia. Ja som sa zasa zúčastnil Turnaja o pohár mesta Jemnice v auguste tohto roku. V turnaji sa ma ujal tím SKSKB Praha, za čo im veľmi pekne ďakujem. Turnaj sme vyhrali, takže o to viac ma táto skúsenosť teší.

Naše najhoršie zranenia, ktoré sa nám stali, sú (našťastie) len vyhodené kolená

Aké sú stručné pravidlá Bitky národov?

Igor: O pravidlách Battle of the Nations rozhoduje medzinárodná HMB asociácia (HMBIA – Historical medieval battles international association), ktorá aj organizuje toto podujatie. V HMB poznáme niekoľko disciplín. Mužské a ženské duely 1 proti 1 tzv. triatlon a potom skupinové boje tzv. Bohurty 5 vs. 5, 21 vs. 21 a napokon All vs. All.

IMG_8097

V dueloch sa bojuje v troch kolách. Prvé kolo sa bojuje dlhým mečom proti dlhému meču (drží sa v oboch rukách ako biliardové tágo, ak to trochu preženiem) a v stanovenom čase (väčšinou to je jedna minúta a tridsať sekúnd, no maximálne dve minúty) musíte nazbierať čo najviac zásahov. Bodované zásahy sú také zásahy, ktoré by vášho súpera v reálnom boji zabili. Zásahy musia mať razanciu, nerátajú sa tie, ktoré súpera len tak “poškriabu” po zbroji. V týchto dueloch je zakázané bodať, kopať, udierať súpera štítom či päsťou. Druhé kolo sa mení na boj s jednoručným mečom (drží sa iba v jednej ruke, čiže je to ten klasický meč, ktorý poznáme z filmov, hier, kníh a pod.) a pästným štítom tzv. bucklerom (vyzerá to ako malá puklica, ale je to skutočne vražedná pomôcka). V tomto kole musí jeden zo súperov nazbierať 3 body. Po každom jednom zásahu, na ktorom sa zhodli rozhodcovia (marshalls), duel začne odznova, až kým jeden zo súperov nenazbiera tie spomínané tri body. V treťom kole sa ide znova s jednoručným mečom, ale s veľkým štítom a pravidlá sú rovnaké ako v prvom kole. Potom sa body sčítajú a máme víťaza. Vyzerá to jednoducho, však?

IMG_8471

V skupinových bohurtoch sú pravidlá, aspoň na prvý pohľad, o čosi jednoduchšie. Riadia sa základným princípom – Last Man Standing, teda vyhráva ten, ktorý stojí na nohách ako posledný. Víťazstvo je skupinové, čiže posledný, ktorý zostane stáť na nohách, získava víťazstvo pre celý tím. Úlohou družstva je zhodiť súpera na zem, pričom sa už môže udierať aj štítom, kopať a môžu sa použiť aj zápasnícke techniky, ktoré však súperovi nesmú spôsobiť ťažké poranenia. Zakázané je hlavne bodnutie súpera, ktoré je obzvlášť nebezpečné, údery do rozkroku, za koleno a priame rany na krk.

Koľko to všetko stojí?

Igor: V prvom rade treba uviesť, že veci potrebné na HMB nekúpite v nákupných centrách. Neprídem do obchodu so športovými potrebami a nevytiahnem z regálu novú prilbu. Celá zbroj je robená na mieru podľa parametrov daného bojovníka a všetko je ručná práca, čiže žiadna automatická výroba. V súčasnosti stúpa z roka na rok aj cena materiálu. Výrobe zbrojí na HMB sa nevenuje až toľko výrobcov (i keď na slovenské pomery a potreby sa to javí, že ich je dosť). Konkurencia nie je taká ako v prípade iných športov, a tak nemá kto tlačiť ceny nadol. Za posledné obdobie idú ceny niektorých výrobcov výrazne nahor, lebo záujem o HMB vo svete je obrovský a konkurencia medzi výrobcami stále nie je taká veľká. Na prvej Bitke národov v roku 2011 bolo zastúpených 5 krajín, no na tohtoročnej ich bolo už 35. To je enormná masa ľudí, ktorá potrebuje výbavu pre tento šport, čo, pochopiteľne, tlačí ceny hore. Potom sa stane to, že záujemcovia o tento šport, ktorí sa k nám hlásia a nemajú skúsenosti s historickým šermom (takých je zatiaľ väčšina), sú odradení práve peniazmi, ktoré majú dať za svoju výstroj. Jednoducho je to pre nich šok.

IMG_8077

Potom je tu ešte možnosť, že si spravíte zbroj sami. No musíte dbať na výber vhodného materiálu, voľbu správneho technického postupu a hlavne vás čaká niekoľko desiatok hodín búchania kladivom po oceli. Nech však uvediem aj nejaké čísla, napríklad, taká priemerná cena za zbroj je okolo 1500 – 2000 €. Ľudia čo k nám prichádzajú, si myslia, že tie peniaze musia utratiť naraz, čo je pre bežného smrteľníka na Slovensku, samozrejme, nereálne. Zbroj sa dá poskladať aj po častiach. Kúpite jednu vec, našetríte, kúpite druhú vec, a tak sa postupne vyzbrojíte od hlavy po päty. Problém je, že ide o beh na dlhé trate a výsledky sú vidieť až po niekoľkých rokoch. Cena za účasť na jednotlivých podujatiach je rôzna. Záleží to od miesta podujatia, spôsobu dopravy, stravovania a pod. Nie je možné finančne porovnať účasť na turnaji niekde v Čechách s účasťou na Bitke národov 2014 v Chorvátsku.

12283161_1088118714545078_1411103101_n

Problém je aj v tom, že HMB nie je na Slovensku oficiálne uznané ako šport (aby bolo riadne zákonom uznané ako šport, musí mať daný šport min. 500 registrovaných členov). Nemáme preto žiadne iné finančné zdroje ako vlastné peňaženky. Sponzori sa do toho nehrnú, keďže na Slovensku zatiaľ nie sme oficiálnym športom. Momentálna situácia je teda taká, že si všetko musíme platiť sami, čo pri vysokých nákladoch mnohých záujemcov odrádza. Všemožne sa však snažíme rozšíriť tento šport po Slovenku, aby sa o ňom dozvedelo čo najviac ľudí, aby vedeli, že dobré meno Slovenska nerobia iba futbalisti a hokejisti, ale že sme tu aj my, ktorí sa venujeme ďalším, možno nie až tak masovým, športom.

Môžete ešte viac priblížiť Bitku národov a princíp vyraďovania?

Igor: Na začiatku celej Battle of the Nations prebieha losovanie, ktoré by som prirovnal k losovaniu napríklad futbalovej kvalifikácie na Majstrovstvá sveta či Európy. Krajiny sa rozdelia do niekoľkých košov a losujú sa skupiny. V prvom koši sú ako vo futbale najlepšie krajiny, medzi ktoré patrí Rusko, Ukrajina, Bielorusko a Poľsko a v poslednom koši krajiny, ktoré sa na turnaji predstavujú po prvý alebo druhýkrát. Každá krajina môže postaviť troch duelantov, tri tímy do bohurtov 5 vs. 5 a jeden tím do 21 vs. 21. Počas turnaja bojujú krajiny medzi sebou v skupinách systémom každý proti každému a ďalej postupujú prvé štyri krajiny v tabuľke. Ďalej to až po finále pokračuje klasickým pavúkom ako pri iných športoch.

IMG_8166

Spomínali ste, že ste súťažili aj v spoločnom tíme s Čechmi, bol za tým nedostatok kvalitných bojovníkov alebo aj nejaké vyššie posolstvo o spriaznenosti oboch národov?

Igor: Vyššie posolstvo by som za tým nehľadal. V roku 2013 sa zúčastnili traja naši borci historicky prvýkrát Bitky národov, ale nemali sme ešte kompletný tím, tak doplnili našich českých bratov. Za to, že nám takto umožnili bojovať na vrcholovom turnaji, sme im však doteraz nesmierne vďační.

Miro: Rok 2013 predstavoval úplné začiatky tohto športu na Slovensku a v podstate stále aj v Čechách. Preto bolo pre nás dôležité, že sme sa mohli spojiť s Čechmi a bojovať bok po boku v spoločnom Česko-slovenskom tíme. Do turnaja sme nasadili okrem individuálnych bojovníkov aj dva tímy do bojov 5 vs. 5. S českými bratmi sme si užili mnoho zábavy a zároveň sme všetci naberali skúsenosti s takýmto formátom turnaja. Predsa sa tam stretnú tí najlepší, čiže sa to dá porovnať s majstrovstvami vo futbale alebo hokeji. Priateľstvo a vzájomná podpora s českými bojovníkmi sa stali samozrejmé aj do ďalších rokov a vydržali doteraz alebo skôr by som povedal, že sa tieto väzby ešte viac upevnili. Napomohla tomu určite aj jazyková a kultúrna príbuznosť a českých reprezentantov skutočne vnímame ako naše alternatívne mužstvo. (smiech)

Spomínali ste viaceré cudzie slová a výrazy. Čo alebo kto je to napríklad support?

Igor: Supporti sú ľudia, členovia tímu, ktorí sa o nás starajú, obliekajú nás do zbroje, nosia nám zbrane a výbavu k aréne a pod. Čo sa týka arény, tak každý tím má za ňou jedno malé miesto tzv. Pit stop, kde môže stáť jeden zo supportov tímu. Ten sa o nás stará priamo počas zápasu. Podáva nám napríklad zbrane, ak ich v boji stratíme, alebo nám podáva vodu v prestávke medzi jednotlivými kolami či vykonáva jednoduchú reparáciu zbroje a niekedy, ak je treba, nás aj odnáša k sanitke. (smiech) Väčšinu supportov tvoria záujemcovia o tento šport, ktorí s nami v rámci svojich možnosti cestujú, učia sa pojmom či s nami trénujú. Podmienkou je, že na väčšine podujatí musia mať historický kostým. Sú však podstatnou súčasťou mužstva a môžem povedať, že bez ich práce by sme sa nemohli plne koncentrovať na zápas a na vlastný výkon.

IMG_8054

Aké sú podmienky pre zbroj?

Igor: Zbroj musí spĺňať niekoľko kritérií. Povolené sú dochované zbroje z obdobia od 13. do 17. storočia. Repliky zbrojí musia byť dochované archeologickými nálezmi alebo zobrazené na dochovaných ilumináciách, knižných či iných maľbách, či sochách a náhrobných kameňoch. Zbroj musí byť z jedného regiónu a z jedného obdobia, teda keď sa rozhodnem pre zbroj z Európy z rokov 1390 – 1410, takú mám napríklad aj ja, nemôžem k tomu mať helmu napríklad, z Ázie zo 16. storočia či plátové nohy zo začiatku 14. storočia. O tom, či je vaša zbroj a kostým vhodné do turnaja, rozhoduje tzv. Komisia autentičnosti (AUTHENTICITY COMMITTEE), ktorá pred každou Bitkou národov schvaľuje, či je zbroj autentická, a teda vhodná, aby sa v nej bojovník zúčastnil turnaja.

IMG_8442

Ako prebiehajú tréningy? Potrebuje mať záujemca o tento šport nejaké špeciálne zručnosti? Bojujete podľa nejakých historických techník alebo je to čisto freestyle?

Igor: Áno, ako som spomínal, členovia sú z celej krajiny. A keďže pochádzame z rôznych kútov Slovenska, každý má, pochopiteľne, svoje zamestnanie či ďalšie vlastné aktivity. Na Slovensku ešte neexistujú kluby alebo spolky, ktoré by sa venovali čisto len HMB, preto fitness prípravu riešime každý jednotlivo či už nejakou posilňovňou, crossfitom alebo v rámci svojich šermiarskych skúpín a spolkov, ako je tomu aj v mojom prípade. Spoločne sa snažíme stretnúť aspoň raz za mesiac na tréningu kde prechádzame taktiky a spoločne bojujeme podľa pravidiel HMB platných aj pre Bitku národov.

IMG_8060

Čo sa týka tých techník, tak každá technika/taktika je dobrá, pokiaľ nedostaneš prvú ranu. (smiech) Nebojujeme a ani netrénujeme podľa dochovaných šermiarskych techník. Toto nie je šerm v pravom slova zmysle, kde cvičíte jednotlivé historické šermiarske techniky, páky, seky, body do dokonalosti. V HMB ide, samozrejme, o šerm, ale je to skôr skutočný boj, ktorý by som prirovnal k iným bojovým umeniam. V HMB idete do toho naozaj naostro, a tak vám na nejaké zložité šermiarske techniky nezostáva ani čas a často vám ich využitie neumožní ani súper. Skôr sa venujeme taktikám, ako súpera čo najskôr dostať na zem.

IMG_8141

V skupinových bojoch má každý svoju úlohu a každý má svoju pozíciu, čiže je to aj veľmi podstatný skupinový šport. Existujú tam tri pozície – tank, striker a runner. Tank väčšinou býva najväčší člen mužstva, snaží sa naviazať viacej súperov na seba či ochraňovať strikera. Striker väčšinou bojuje s tyčovou, obojručnou zbraňou, halapartňou, sekerou a podobne, vyčkáva, kým tank niekoho naviaže a potom sa snaží súpera poslať čo najskôr k zemi. Ideálne je, ak sa mu to podarí jednou ranou. Runner je malý, rýchly a hlavne mrštný člen tímu. Snaží sa dostať za súpera, od chrbta a útočiť zo zálohy. Jeho úlohou je otravovať a znepríjemňovať život protivníkom. Runner sa tiež snaží nalákať na seba súperovho tanka a odlákať ho čo najďalej od svojho strikera. Ak sa takýto manéver podarí, striker je tým v podstate vyradený z boja, pretože bez tanka je v podstate bezbranný.

12243615_1088118721211744_261446229_n

Miro: Ja doplním, že boje prebiehajú podľa medzinárodných pravidiel asociácie HMBIA (Historical Medieval Battle International Association) a tieto pravidlá sa v mnohom líšia od šermiarskych techník, ktoré sú popísané v historických prameňoch. HMB a historický šerm sa v mnohom podobajú, ale je tu aj skutočne veľa odlišností, ktoré si laik, ale aj šermiar niekedy neuvedomí. Skúsenosti so šermom alebo bojovými športmi (box, MMA, thajsky box, atď.) alebo aj skúsenosti s inými kontaktnými športmi, ako napr. rugby, sú určite plus a tvoria vhodnú bázu pre HMB. Aktuálne okrem HMB a ešte jej konkurečnej odnože IMCF – International Medieval Combat Federation – ktorá vznikla v Poľsku, neexistuje iný reálny fullkontaktný historický boj v zbroji. Dostať v plnej sile a rýchlosti zásah halapartňou po hlave alebo hák štítom do hlavy si vyžaduje určité vyššie „zanietenie“ pre tento šport. Tým, samozrejme, vôbec nechcem nijako znevažovať iné odvetvia šermu – boja v historickej zbroji, len rád označujem veci ich pravým menom či znakom.

IMG_8089

K tréningom iba doplním, že turnaj je tou najlepšou školou pre získanie skúseností bojovníka, no zároveň je to najlepšie miesto aj pre nových záujemcov, nakoľko to celé vidia reálne a môžu sami zvážiť či do toho chcú ísť alebo nie, predsa len je to v skutočnosti o čosi iné ako na YouTube.

12282892_1088118724545077_1192372401_n

Aké najhoršie zranenia ste videli, prípadne sa vám stali?

Igor: Najhoršie zranenie ktoré som doposiaľ videl na vlastné oči, bola prerazená lebka estónskeho borca na Bitke národov 2015 v Prahe. Zranenia ako sú zlomeniny alebo vykĺbeniny sú na bežnom poriadku. Nechcem tým prifarbovať realitu alebo tvoriť obraz o krvavých jatkách, práve naopak, napriek všetkým zraneniam považujem tento šport za bezpečný rovnako a možno aj viac ako ktorýkoľvek iný. Na turnaji Prague Falchion 2015, napríklad, z vedľajšej haly, v ktorom prebiehal florbalový turnaj, záchranka brala troch zranených hráčov a z HMB turnaja len jedného. Samozrejme, nie je možné to takto bagatelizovať alebo kategorizovať, chcem tým len povedať, že nepríjemné zranenia vám hrozia aj pri iných športoch. Zaujímavé je, že medzi šermiarmi všeobecne platí nepísané pravidlo, že v tomto športe si za spôsobené zranenia môžete sami. Je to vaša chyba ak zle vykryjete úder protivníka, no i tak to, samozrejme, mrzí. (pozn. red. Vo videu je vidno, aké tvrdé môžu byť údery v bitke HMB)

Naše najhoršie zranenia ktoré sa nám stali sú našťastie len vyhodené kolená a ja osobne som mal podozrenie na zlomený krčný stavec, to bolo asi to najhoršie, čo sa mi pri HMB stalo. Počas zápasu ma trochu silnejšie, než bolo potrebné, “vypli” a upadol som na pár minút do bezvedomia. Našťastie pre mňa, podozrenia sa nepotvrdili a po týždennej pauze som ďalej pokračoval v tréningu.

Miro: Opäť doplním, že aj keď je to maximálne tvrdý a úplne kontaktný šport, čo je napokon aj hokej alebo futbal, stačí si len pozrieť aké ohavnosti sa hráčom týchto športov stávajú, zranenia sa stávajú zväčša vtedy, ak sa niečo podcení, či už je to tréning, zbroj alebo čokoľvek iné. Iste, sú prípady, keď má bojovník jednoducho smolu, ale riziko zranenia, ako aj v iných športoch, klesá, ak sa na turnaj svedomito pripravíte.

IMG_8214

Nakoniec treba ešte raz zdôrazniť, že žiadne zranenia nie sú spôsobené úmyselne a bojovníci sa o zraneného súpera zaujímajú a pomáhajú, akoby to bol jeden z ich tímu. Počas turnaja sa bojovníci z jednotlivých mužstiev medzi sebou rozprávajú úplne normálne. Nepanuje tam žiadna nevraživosť a ani napätie, v aréne ide skutočne iba o športový boj, zápolenie v rámci všetkých pravidiel. Ak sa niekomu niečo stane, môže to byť “maličkosť” alebo nedajbože vážny úraz, prežívajú to všetci bez ohľadu na to, ku ktorému mužstvu zranený patrí.

IMG_8075

Preladíme na zábavnejšiu notu a na záver by ste nám mohli povedať nejaké zaujímavé alebo zábavné zážitky z akcií.

Igor: Zaujímavých a zábavných zážitkov je vždy veľa. Radi spomíname na kuriózne situácie z bojov, ako napríklad, keď náš kapitán v osemfinále Bitky národov 2014 v chorvátskom Trogire obdržal od ruského súpera pushkick, kopnutie celou šľapou do priestoru tváre, odletel skoro meter ďaleko a mal odtlačenú jeho topánku vpredu na helme alebo keď som v zápase proti Bielorusku na Bitke národov 2015 prebehol cez súpera na druhý koniec, pričom som stratil zbraň a musel som utekať naspäť pre novú cez celé bojisko, ale aby toho nebolo málo, keď som sa otočil, cestu mi zahatal súperov striker s dvojručnou sekerou v rukách. V rýchlosti som nevedel ako ho prekabátiť, keďže bez zbrane nemožno bojovať, naznačoval som mu na mieste smery môjho úteku, najprv náznak doľava potom zasa doprava, znova doľava až nakoniec som sa vybral vpravo. Tancoval som okolo neho taký nie príliš vábny tanec v plnej zbroji. On si však na mňa počkal, nenechal sa vyviesť z koncentrácie. Sekol priamo do kroku, ktorým sa snažil ujsť. Trafil priamo po mojom čele a poslal ma k zemi, ani som nevedel ako rýchlo. Dodnes si po zásahu pamätám iba tmu. (smiech) Zaujímavá bolo taktiež samotná účasť na Bitke národov 2015 v Prahe. Bojovalo sa v úplne novej aréne a do kolbiska sme vchádzali z chodieb pod tribúnami. Keď sme vchádzali do kolbiska my, Slováci, český dav nás vždy privítal obrovským potleskom. Rovnako aj počas zápasu nás povzbudzovali a hnali nás dopredu. Už úplne rozumiem tomu, ak komentátor, napríklad, pri futbale hovorí o divákoch na tribúne ako o dvanástom hráčovi. Z toho ako nás v Prahe povzbudzovali, mi doteraz naskakuje husia koža po chrbte, jednoducho to bol neopísateľný pocit. Cítil som sa skutočne ako Russell Crowe vo filme Gladiátor, keď vstupoval do arény v Ríme.

IMG_8158

Miro: Ja zasa doplním nejaké príhody, ktoré sme zažili mimo arény, pretože aj tam si človek užije strašne veľa zábavy. Spomínam si, napríklad, ako sme blbli a Igiho sme ostrihali, ak sa to dá tak nazvať, nožom. Vyzeral skutočne luxusne, dokonca až tak, že keď ho neskôr zbadali v kaderníctve, tak mu zadarmo spravili nový účes. Ostrihali ho skutočne zadarmo, nechceli ani cent, aj keď im Igi ponúkal peniaze ako každý zákazník. Povedali, že takú hrôzu ešte nevideli a musia mu to, chudáčikovi, dať do poriadku, aby mohol chodiť po svete ako človek. (smiech)

IMG_7820

Vtipné sú aj tie momentky, keď vám zostáva pár minút než vbehnete do arény. Všetci sú už v plnej zbroji, koncentrujú sa na svoj výkon, tešia sa na zápas. Vtom zaznie kdesi z davu kontrolná otázka či majú všetci suspenzor. Mali by ste vidieť tie udivené ksichty polovice tímu, keď zistia, že zabudli. To je skutočne zábava.

Posledný odkaz…

Igor: Slovenský národný tím je v HMB nový a mladý tím, no zároveň je to mužstvo plné ambícií, ktoré si verí a chce Slovensko reprezentovať čo najlepšie. Snažíme sa každým rokom zdokonaliť sa, natrénovať lepšiu taktiku a ak sa pošťastí, zožať aj nejaké úspechy či získať čo najviac skúseností. Poctivo sa pripravujeme na novú sezónu 2016 a už teraz sa na ňu nesmierne tešíme. Radi uvítame každého záujemcu o tento šport, netreba sa báť alebo hanbiť a pokojne sa ozvite alebo navštívte jeden z našich tréningov. Každý tréning je otvorený pre verejnosť. Tiež budeme vďační za každého fanúšika, ktorý nás podporí či už priamo na turnaji alebo akoukoľvek formou.

Miro: Čo dodať, každý kto má záujem o HMB, aktívny alebo pasívny, nech sa pokojne ozve. Zostáva mi už iba uviesť kontakt na HMB Slovakia – [email protected] Nájdete nás aj na Facebooku https://www.facebook.com/BattleOfTheNationsTeamSlovakia

Ďakujeme Igorovi a Mirovi za rozhovor.