Počas posledných pár rokov som prišla k záveru, že ženy aj muži sa boja vzťahov. Čoraz častejšie sa stretávam s názorom žien, že normálni chlapi vymreli, že chlapi v našom veku sú buď idioti, ale sú zadaní, že vzťahy sú zložité a radšej byť single, ako si zavesiť na krk blbca… najlepší bol výrok jednej ženy sediacej so mnou vo vlaku, že skôr ožijú dinosaury, než ona stretne normálneho chlapa. A naopak, u mužov je to názor, že ženy sú zlatokopky, že idú len po vymakaných svalovcoch s výzorom Brada Pitta, telom Hulka a kontom Billa Gatesa (samozrejme, s najnovším typom auta typu Audi, BMW, Mercedes). Každý vzťah sa končí neverou, drogami, hádkami alebo len tak, lebo život si treba užívať, tak načo sa viazať, načo riešiť problémy, ľahšie je to ukončiť.



Kde je teda pravda? Asi niekde medzi. Každý názor vznikne na základe skúsenosti či už vlastnej, alebo vypočutej pri druhej fľaške vína, kedy vám kamarátka s plačom opisuje svoj posledný rozchod a zničený život. Prečo je to také ťažké? Mať normálny, fungujúci, harmonický vzťah? Lebo sa bojíme. Rovnako muži ako aj ženy. Kto si zažil sklamanie v láske, tomu tú bolesť opisovať nemusím, kto to nezažil, tomu to nevysvetlím. Bolí to a riadne, je jedno, či ste s tým človekom prežili 10 rokov alebo 10 mesiacov, ak to bola láska, bolí to vždy. Nechceme riešiť problémy, radšej od nich utekáme. A potom sa trápime, chodíme po svete ako tiene, s výrazom šialenca, fyzickými prejavmi ako na odvykačke, hľadáme nejakú náplasť, aby to bolelo menej. Ako tomu predísť? Nijako. Jediné riešenie je prežiť to.

Nechceme riešiť problémy, radšej od nich utekáme.

Chcela som sa pozrieť na vzťahy z opačnej strany – z pohľadu muža. Bola som prekvapená, keď som sa pýtala známych a ich známych, prečo sú sami. Pritom to boli normálni muži okolo 30-tky, inteligentní, vtipní, muži, ktorí si už niečo odžili, vedeli, čo chcú v živote dosiahnuť, mali priority a musím dodať, že to boli pekní chlapi. Kde je teda problém? Zistila som, že problém je osloviť ženu. „Čo ak ma odmietne? Čo jej mám povedať? Čo keď jej ide len o prachy?“ (Ak máte problém spraviť prvý krok pri oslovení ženy, prečítajte si ako na to TU.)

sirloin steak tartare

Na začiatok, halóó, my máme tie isté obavy ako vy. Áno, prešli sme emancipáciou, v niektorých prípadoch to funguje, ale vždy je lepšie, ak sa chlap ozve prvý. Prečo? Lebo je to chlap, má to v génoch, vždy to tak fungovalo, tak prečo nie teraz? Jasné, ak príde ku stolu, kde sedia 4 ženy na mol opitý „chlap“ a začne im vysvetľovať, ako by si to rád s niektorou rozdal, najlepšie aj so všetkými, snáď nečaká, že s ním niektorá odíde. (Aj keď netvrdím, že sa to nestáva). Ale ak sa chce chlap zoznámiť, mal by sa vedieť  ozvať. Alebo nech sa potom nečuduje, ak má partnerku, ktorú zbalil tak, že vlastne zbalila ona jeho a po pár mesiacoch zistí, že ho riadi ako dirigent svoj orchester. Ale čo čakal, keď chcel sebavedomú, emancipáciou vyškolenú ženu? (Aj keď niektorým vyhovuje mať doma Hitlera v sukni).

Ak sa chce chlap zoznámiť, mal by sa vedieť  ozvať.

Prečo sa nás tak bojíte osloviť, čo také hrozné sa môže stať? Normálne zmýšľajúca žena vás maximálne odmietne, trošku tým možno utrpí vaše ego, ale Zem sa preto neprestane točiť. Že ženy idú len po peniazoch? O tom by sa dalo dlho hovoriť. Nepotrebujeme, aby ste mali mesačne 4-cifernú výplatu, ale tiež si nezačneme vzťah s niekým, koho musíme živiť. To si radšej kúpime psa, ten nám aspoň neublíži ani nezdrhne za inou. (Ale pes nevie umyť riad). To nie je vypočítavosť, len proste myslíme do budúcna. Že sme mrchy a zlatokopky? Niektoré tak len pôsobia, niektoré nimi sú. A niektoré sa nimi stali práve preto, lebo sa stretli s takými mužmi. (Viac o tom, aké je to so zlatokopkou TU.)

Čo z toho vyplýva? Zahoďte svoje obavy, uvedomte si, že to, čo hľadáte, musíte aj sami ponúknuť. Nehľadajte dokonalosť, hľadajte realitu.

Autor: Ľubka D.