V ostatných rokoch v médiách mesiac čo mesiac rezonujú témy o boji proti svetovému terorizmu a o problémoch s utečencami. Tento moderný strašiak prišiel spolu so začiatkom nového tisícročia. Všetko sa to začalo 11. septembra 2001, kedy náš „civilizovaný“ svet zažil katastrofu vo forme masakra tisícov nevinných ľudí. Úsvit nového milénia teda započal veľkou skazou a od tých čias sme prakticky každodenne masírovaní strachom z toho, čo všetko nám terorizmus môže priniesť.



Chvalabohu, máme to šťastie, že zatiaľ žijeme v relatívne pokojnej oblasti a v našej krajine nevládne žiadna prísna propaganda. Ponúka sa nám teda možnosť zamyslieť sa nad tým, čo sa to vlastne vo svete deje. Naše bohvie prečo proamericky orientované médiá nám taktiež podsúvajú informácie o tom, v akom nebezpečnom svete to žijeme. Vyzerá to tak, že všetci by sme sa mali spojiť a pomôcť Američanom,  prípadne Rusom budovať bezpečnejší svet. Odhliadnuc od všetkých bizarných konšpiračných teórií sa však skúsme na veci pozrieť úplne prosto a moderne. Čiže najjednoduchšie bude skúsiť to cez finančnú optiku. Čo je pre veľké krajiny, akými sú Amerika, Anglicko, Rusko atd. najvýnosnejší biznis? Z historického hľadiska môžeme smelo konštatovať, že je ním vojna. Ideálne taká vojna, ktorá sa odohráva ďaleko od ich hraníc, a teda ani v najmenšom nenarúša vnútornú ekonomiku, nepoškodzuje priemysel, infraštruktúru či nedevalvuje investície alebo menu.

wtc

Nechceme na nikoho ukazovať prstom, ale napríklad Amerika počas druhej svetovej vojny veľmi aktívne obchodovala s Nemeckom. Dokonca dodávala pre Hitlera aj legendárny cyklón B, ktorý bol určený na likvidáciu Židov. Popri tom, samozrejme, aktívne spolupracovala so spojencami a pričinila sa o víťazstvo nad fašizmom. Tak či onak, súčet ziskov v tej dobe najznámejších skupín pôsobiacich na Wall-Street činil na konci vojny približne 826 400 000 dolárov. Takže ak si podobnú súvahu na základe rozboru historického pozadia pripraví šikovný politik, nie je veľmi nad čím váhať. Samozrejme, tu sa do cesty môže pripliesť drobný problém. Občania štátu, ktorí žijú pokojným a vyrovnaným životom, totiž len málokedy budú súhlasiť s priamym vstupom do vojny. Nuž čo sa dá robiť, treba ľudí presvedčiť, že do vojny sa vstupuje pre ich vlastnú ochranu a dobro. História nám ponúka jednoduchý koncept ako na to. Počas prvej svetovej vojny boli pred potopením parníka Lusitánia v roku 1915 takmer všetci Američania proti vstupu do vojny. Po jeho potopení Nemeckou ponorkou sa však karta obrátila. Zrazu sa ľudia cítili napadnutí a bolo potrebné brániť vlasť.

lusitania

Pre úplnosť – Lusitánia bol luxusný, civilný zaoceánsky parník, ktorý napriek niekoľkým výstrahám nemeckého veľvyslanectva vplával priamo do bojového poľa… Podobnú taktiku o pár rokov zvolil na nemeckej strane Hitler. Nemci boli totižto zásadne proti začatiu ďalšej vojny, avšak len do chvíle, kým „komunisti“ nevypálili budovu ríšskeho snemu, Reichstag. Podobne ako v Amerike sa od tejto chvíle postoj verejnej mienky radikálne zmenil.

reichstag

Nehovoriac o tom, že my sami si pamätáme na boj proti “kontrarevolúcií, pri ktorom naše hranice prekročili vojská hneď 5 armád. Boli teda udalosti z 11. septembra skutočne teroristickým zločinom alebo si len vtedajšia vláda zvolila podobný koncept?

Ak je vojna skutočne taký výnosný biznis ako sa zdá, potom Amerika prišla s najlepším ekonomickým ťažením všetkých čias. Či už sa jednalo o vojnu proti komunizmu, fašizmu, skrátka komukoľvek, vždy tu bol problém. Po nejakom čase prišiel koniec. Nenávidený režim bol porazený, vojna vyhraná a finančné toky zastavené. Ako sa ale dá vyhrať nad terorizmom? Nakoniec vždy môžete tvrdiť, že niekde uprostred púšte sa skrýva nebezpečná skupinka teroristov, ktorá chce zničiť svet. A tak sa kolesá vojenskej mašinérie môžu krútiť prakticky donekonečna, vždy bude predsa potrebné chrániť našu slobodu a demokraciu.

Foto: fastcoexist.com