Na hodinách slovenčiny ste určite preberali životopisy množstva známych, ale hlavne neznámych a častokrát bezvýznamných spisovateľov. Avšak málokedy ste sa v škole dozvedeli to, aký človek tie diela napísal. Toto vám slovenčinárky na hodinách slovenčiny zrejme nikdy nepovedia. My áno! :)



 

Raymond Chandler

alkohol

„Môžte mať opicu aj z iných vecí, ako je alkohol. Ja mám napríklad jednu zo žien.“

Zakladateľ „drsnej školy” a autorom mnohých perfektných detektívnych poviedok bol známym alkoholikom. Býval často náladový, psychicky labilný a mal veľmi blízky vzťah k svojej matke, ktorý ho ovplyvňoval po celý život. K alkoholu sa dostal, keď pracoval v olejárskej spoločnosti Dabney’s. S prácou sa vyrovnával vďaka aférkam so sekretárkami a alkoholu. Vtedy začal chodiť počas víkendov na záťahy.

Postupne prestával chodiť do práce. Niekedy do nej prišiel až v stredu. Raymond navyše začal mávať výpadky pamäte. Pil tak veľa, že začalo byť zvykom, že sa po opici zobudil na letisku v úplne inom meste ako Los Angeles. V Dabney’s dostal výpoveď. Postupom času začal písať poviedky, ktoré mu vychádzali v časopise Black Mask. Neskôr prišiel aj prvý román Hlboký spánok. V roku 1943 vstúpil do brán Hollywoodu. Neskôr toto obdobie Raymond prirovnal k otrokárskym prácam.

Prečítajte si tiež: Alkoholická stránka legendárnych osobností

 

Keď v roku 1945 pracoval na scenári k filmu The Blue Dahlia, nevedel vymyslieť nový koniec. Preto zašiel za producentom a oznámil mu, že končí s abstinenciou a podložil mu požiadavky, ktoré mal producent zaobstarať, aby Raymond v opitosti vymyslel nový koniec. Raymond nový koniec vymyslel a za scenár bol nominovaný na Oscara.

Väčšinu svojich diel písal opitý. Román Lúčenie s Lennoxom napísal úplne striezlivý, pretože sa musel starať o vážne chorú manželku. Po jej smrti Raymond nadobro podľahol alkoholu a depresiám. Pokúsil sa o samovraždu, ale bol tak opitý, že dvakrát spadol, keď sa chcel zastreliť. V roku 1955 píše svoj posledný román Playback. Bol označený ako najslabší, možno aj preto, že celý román napísal v stálej opilosti. Zomrel v roku 1959 na zápal pľúc.

Ernest Hemingway

alkohol 1

„Inteligentný muž sa občas musí opiť, aby dokázal stráviť čas s hlupákmi.“

Spisovateľ tzv. „stratenej generácie“ bol aj ocenený Nobelovu cenou za novelu Starec a more. Avšak pre zdravotné problémy si ju nemohol vyzdvihnúť. Bolo známe, že deň začínal s martini. Svoje diela písal opitý a ráno, akonáhle vytriezvel, ich upravil, aby sa dali čítať. Alkoholu prepadol hlavne v posledných dvadsiatich rokoch svojho života, keď ho začali sužovať traumy z mladosti. Z depresií bol hospitalizovaný v nemocnici, kde dostával elektrošoky. Lenže tie narobili viac škody ako úžitku. Ernest si po elektrošokoch nepamätal ani vlastné meno. Bol to nakoniec alkohol, ktorý ho dohnal k samovražde.

Vymyslel aj vlastné drinky: Death in the Afternoon, Papa Doble, povráva sa, že aj Bloody Mary, ktorý bol jeho najobľúbenejší, ale to sú len klebety.

Charles Bukowski

alkohol 2

„Myslím, že potrebujem drink. Takmer každý ho potrebuje, len oni o tom nevedia.“

Narodil sa v Nemecku po prvej svetovej vojne. Ako dvojročný sa s rodičmi presťahoval do Los Angeles. Otec ho bil a povráva sa, že aj zneužíval. Mladý Charles sa s tým vyrovnal po svojom. Od trinástich začal piť a alkohol mu robil spoločníka až do smrti. Robil kopu povolaní, častokrát aj podradných len pre to, aby mal peniaze na alkohol. Väčšina z jeho beletrie je autobiografická, kde popisuje svoje zážitky z pitia. Napríklad ako bol vyhodený zo svadby alebo ako v lietadle obťažoval letušku a spolucestujúcich. Aj na čítačky svojich básní chodil opitý a častokrát aj v priamom prenose na pódiu pil. Taktiež obľuboval stávkovanie na dostihoch. Na sklonku života pil už len pivo a víno. Zomrel ako 73-ročný na leukémiu. Na jeho pohrebe sa objavil aj jeho priateľ Sean Penn. Na náhrobnom kameni má napísané Dont try – nesnaž sa.

Jack London

alkohol 3

„Nemôžeš čakať na inšpiráciu. Musíš si ísť po ňu do klubu.”

Predstaviteľ individualizmu sa narodil ako polosirota. Otca nikdy nepoznal, preto používal priezvisko nevlastného otca. Koncom 19. storočia sa vydal k rieke Yukon, kde prekypovala zlatá horúčka. Najprv písal poviedky z aljašského prostredia. Tie sa vydavateľovi najprv nepáčili, avšak neskôr od vydania diela Volanie divočiny (1903) sa stal Jack najúspešnejším spisovateľom svojej doby. Prvýkrát sa opil ako 5-ročný a počas svojej puberty sa začal opíjať pravidelne. Alkohol mu podlomil zdravie. Mal poškodené obličky a pečeň. Dva roky pred smrťou vydal román Démon alkohol, kde popisuje svoje detstvo až do svojich sedemnástich rokoch a vzťah k alkoholu. Zomrel na predávkovanie morfiom, keď mal iba 40 rokov.

Edgar Allan Poe

alkohol 4

„Netrpím zo šialenstva. Užívam si každú minútu.”

Zakladateľ hororového a detektívneho žánru, ktorý taktiež pár myšlienkami pomohol vtedajšej astrofyzike. Otec aj starší brat mali sklony k alkoholizmu. Edgar sa ako 3-ročný stal sirotou. Ujala sa ho rodina Allanovcov. K alkoholu a hazardu sa dostal na univerzite, kde študoval literatúru. Po vyhodený zo školy sa chcel dostať do armády. Snažil sa tam dostať viackrát, ale vždy bol vyhodený kvôli opilosti. Nakoniec sa dostal do armádnej školy, bol však vyhodený kvôli nedisciplinovanosti a nesústredeniu na výučbe kvôli po-opičným stavom. Po vydaní najznámejšieho diela Havran si užíval dočasnú slávu, avšak závislosť od alkoholu a drog ho znova vrátila do biedy. Užíval hlavne absint s halucinogénnou prímesou a ópium. Zomrel po štyroch dňoch, čo bol nájdený na ulici v Baltimore. Lekári mu zistili v krvi alkohol a drogy. Zomrel ako 40-ročný.

Francis Scott Fitzgerald

alkohol5

„Najprv si dáš drink, potom drink si dá drink a potom drink si dá teba.”

V škole písal do školského časopisu poviedky a muzikály na školské predstavenia. Skúšal aj šťastie v Hollywoode, kde písal scenáre. Lenže uvádzal v scenároch aj postavanie kamier a ďalšie technické parametre, ktoré neboli pre filmárov príliš zrozumiteľné. Preto odišiel z Hollywoodu a sústredil sa na knihy. Už jeho prvá Táto strana raja (1919) mu vyniesla slávu a bohatstvo. So svojou manželkou si žil na vysokej nohe. Usporadúvali večierky, ktoré sa vymykali ich rozpočtu. Francis postupne prepadal alkoholu. Písal však iba vtedy, keď bol triezvy. Na sklonku života bol viackrát hospitalizovaný v nemocnici. Zomrel na tretí infarkt.

Rudolf Sloboda

alkohol 6

„Túžba tvoriť je silnejšia než túžba žiť.”

Na záver tú máme reprezentanta našej rodnej zeme. Rudolf Sloboda bol jeden z najhlavnejších slovenských spisovateľov v druhej polovici minulého storočia. Celý život býval v Devínskej Novej Vsi. Pracoval ako baník v Čechách, redaktor a dramaturg, ale predovšetkým ako spisovateľ na voľnej nohe. Mal schizofrenickú manželku, ktorú občas bil. Bol známy aj tým, že si viedol nespočetné množstvo denníkov. Väčšinu však zničil. Často pil a v opitosti sa stihol s každým pohádať. Spáchal samovraždu v roku 1995 obesením sa na reťazi od bicykla.

Pri nasledujúcich životopisoch sa vynára otázka, či alkohol naozaj spisovateľom podnecuje kreativitu. Z vlastnej skúsenosti však môžeme povedať, že občasné opitie nakopne tvorivosť človeka.

Autor: Šleso