Slovak Man magazín vám prináša rozhovor s víťazmi Slovenského pohára v triede P1, Tomášom Vrábelom a Pavlom Michalcom



Povedzte nám niečo o sebe, odkiaľ ste a ako ste sa dostali k motošportu?

P.M: Obaja sme mali od detstva blízko k autám. Tomáš o niečo viac, keďže jeho otec bol aktívny závodník. Môj brat dlho pracoval ako redaktor časopisu auto, moto a šport. S Tomášom sme bývalí spolužiaci z gymnázia, kde sme si sľúbili, že keď bude na čom, určite sa dáme na rally.

T.V: V našej rodine máme motoršport v krvi. Otec závodil na motokárach a mňa to ťahalo k závodeniu, odkedy si pamätám svet. Nakoniec ma očarilo rally a zhodou rôznych okolností a vďaka veľkej snahe najmä mojej rodiny sa mi tento sen podarilo splniť.

Prečo práve Daihatsu Charade?

 T.V: Bola to náhoda, Daihatsu som kúpil za symbolickú cenu a keď som ho kúpil, tak bolo v podstate odsúdené do šrotu. S otcom sme na ňom ale odrobili veľmi veľa práce a postavili sme z neho závodné auto. Na aute ma zaujal najmä permanentný pohon 4wd a slušný výkon vzhľadom k objemu.

P.M: Voľba padla práve na Daihatsu z finančných dôvodov. Tak ako aj teraz, ani na začiatku neboli žiadne peniaze nazvyš. Nebolo to len tak, kúpiť ho a sadnúť hneď za volant. Je na ňom odrobených veľa stoviek hodín. Pracovali na ňom hlavne Tomášov otec a Tomáš. Ja som pomáhal pri menej odborných robotách, keďže som nechcel nič pokaziť. Rovnako sa pridali aj naši kamaráti.

Neuvažovali ste o zmene auta?

P.M: O zmene auta uvažujeme stále. Jediným limitujúcim faktorom sú financie. Závodných áut na výber je dosť. Máme aj svojho favorita, do ktorého by sme chceli sadnúť budúcu sezónu, ale nepredbiehajme. Momentálne sú stále najväčšou prekážkou financie, ale odhodlanie máme a verím, že získame dosť peňazí na odjazdenie celej sezóny v štandardnom závodnom aute.

T.V: Nemám čo dodať, je to tak.

DSC_137012

 V sezóne 2014 ste sa stali víťazmi Slovenského pohára v triede P1. Ako hodnotíte tento úspech?

 P.M: Boli sme neskutočne radi, že sa nám niečo takéto podarilo. Hlavne vzhľadom na to, v akom aute sme odjazdili celú sezónu. Išlo o bezkonkurenčne najslabšie auto a predsa taký nádherný výsledok. Myslím si, že sme dosiahli s týmto autom vrchol toho, čo sa dalo dosiahnuť. Víťazstvo sme aj patrične oslávili.

 T.V: Radosť sme mali naozaj obrovskú. Je to najväčší úspech, aký sa dal s našim autom dosiahnuť a je to o to krajšie, že ešte pred štyrmi rokmi takmer skončilo na šrotovisku. Tento titul berieme aj ako odmenu za všetku drinu, ktorú sme museli odmakať, aby sme vôbec mohli začať závodiť.

Chystáte sa tento rok na vyššie méty?

P.M: Tento rok, bohužiaľ, vynecháme väčšinu pretekov. Končí nám obom škola. Máme poslednú možnosť odísť na leto do zahraničia. Takže obaja ideme do USA pracovať a cestovať. Avšak chceme sa vrátiť pred rally Tríbeč a tú by sme už radi absolvovali v novom závodnom aute. Uvidíme však, čo sa nakoniec podarí.

Aké podujatia plánujete navštíviť v tejto sezóne?

 T.V: Chceli sme sa povoziť na ľade a snehu, takže sme nemohli vynechať Dobšinskú zimu 2015. Tu sme vyhrali vo svojej kategórii a opäť sme porazili aj autá s trojnásobným výkonom. Kvôli už spomínaným dôvodom sa nám podarí zrejme už až rally Tríbeč a Autoshow slovakiaring.

Ako je na tom úroveň Slovenského motošportu v porovnaní so zahraničím?

P.M: Mali sme možnosť jazdiť v Maďarsku a Českej republike. Čo sa týka Maďarska, myslím, že sa dá povedať, že prístup k tomuto športu má viac ľudí. Nielenže na tratiach je viac divákov, ale rovnako aj omnoho viac jazdcov. Aj keď nie s úplne vymakanou technikou, avšak dôležité je mať radosť z jazdy a povoziť sa. V Čechách, čo sa týka diváckej účasti, to bolo ešte lepšie. Tu bolo cítiť hlavne silnejšiu podporu sponzorov, čo sa nakoniec odzrkadlilo aj v účasti divákov. A určite nemôžem opomenúť vysokú úroveň organizácie celých pretekov a propagácie týchto pretekov. Nehovorím, že u nás je to zlé, avšak na veľa veciach sa dá ešte popracovať.

Na záver by ste mohli dať nejaký odkaz fanúšikom. :)

P.M: Sme radi, že naša fanúšikovská základňa sa každými pretekmi rozrastá. Je to príjemný pocit, keď týmto športom prinášame radosť ostatným. K odkazu fanúšikom snáď len toľko, že nech nás veľa povzbudzujú, nech nás prídu pozrieť do servisu, kde môžeme hodiť reč a keď pôjdu na závody, nech so sebou vezmú aj kamarátov, kamarátky, deti, manželky, rodičov, nech získa tento šport väčšiu popularitu. Myslím si, že každý si na pretekoch príde na svoje.