Na pohľad drsný a odmeraný, no v skutočnosti obrovský pohoďák. Taký je raper Roman Grigely, ktorého už odmalička volajú Momo. Koncom minulého roka vydal svoj štvrtý album Rival a taktiež sa stal otcom. My sme sa ho rozhodli vyspovedať!



Poďme rekapitulovať. Aký bol pre teba rok 2014?

Čo sa týka hudby, určite ho hodnotím ako prelomový. Na konci roka 2013 som vydal album a celý rok 2014 som robil koncerty, klipy a na jeho konci som opäť vydal nový album, takže v priebehu dvanástich mesiacov som vydal dva albumy. Celý rok som sa venoval len hudbe a po prvýkrát konečne ako robote. Po súkromnej stránke sa celý rok točil okolo tehotenstva mojej ženy. Stále sme chodili po doktoroch, kupovali veci, jednoducho sme sa na všetko pripravovali. Keď sa narodila malá, zároveň som vydal aj album, a to som veľmi rád, pretože teraz by som ho už asi nestihol dokončiť.

Ako ťa podľa teba zmenilo otcovstvo?

Myslím si, že nejako zásadne určite nie. Možno niekto, kto je extra nezodpovedný, sa zmení v tom, že sa stane zodpovednejším človekom. Ale ja som mal vždy k všetkému zodpovedný prístup a teraz je to len niečo navyše. Aj keď začiatky sú fakt ťažké, všetko sa učíš, pretože si dieťa nikdy nemal, no je to super.

Začal si obmedzovať nadávky?

Vo svojich skladbách síce nadávky používam, ale nie až toľko ako ostatní raperi. Nebudem sa s nikým porovnávať, no fakt nadávam zo všetkých najmenej. Keď nejakú nadávku použijem, tak len preto, že je to slovo, ktoré danú situáciu najviac vystihuje. Aj na najnovšom albume nadávam minimálne. O nejakom obmedzovaní som však zatiaľ ešte nepremýšľal, keďže malá má len dva týždne. Keď bude mať takých osem rokov, tak si poviem, že jej nechcem ísť v tomto príkladom a možno nebudem nadávať vôbec.

Aká je tvoja najobľúbenejšia nadávka?

Do p*če. (smiech) Lebo vyjadruje moju zlosť.

Život raperov býva zväčša dosť bujarý. Žúrky, alkohol, ženy… Týka sa to aj teba?

To je pravda, ale ja si na tom moc neulietavam. Akože niekedy si vypijem, keď sa chcem zabaviť, ale vôbec nie som ten typ, že by som bol všade ožratý. To nechám na iných, ktorých je dosť.

Od svojich kolegov sa líšiš asi aj tým, že napriek tomu, že máš len 26 rokov, už si dlhšie ženatý a máš dieťa…

To je pravda. So Sandrou sme mali svadbu už v roku 2011, takže keď som mal 23, a to sme sa brali len tak – z lásky. Sme však spolu od osemnástich a z toho sme spolu žili štyri roky. Tak sme si povedali, prečo to nespečatiť?

Vyzeráte spolu veľmi šťastne, aký je teda tvoj recept na harmonický vzťah?

Recept spočíva len v tom, aby si k sebe ľudia našli toho správneho človeka. Pokiaľ ho nemajú, vzťah nebude fungovať. Ak sa raz k tebe niekto nehodí, môžeš skúšať všetko, čo chceš. Nie som zástancom toho, že protiklady sa priťahujú. Práve naopak, rozumieš si len s niekým, kto je podobný ako ty.

IMG_4974

Takže sa ani nehádate?

Ani nie. Ale zase neexistuje žiadny vzťah, v ktorom by si nikdy nebol na toho druhého nasratý. Keď je veľa dobrého, potom musí prísť nejaké otočenie. Nikdy to nemôže byť stále rovnaké, takže občas sme nasratí, na čom sa sami smejeme. Úplne do seba dávame. Trochu si však navzájom ponadávame, vybijeme energiu a o päť minút je už dobre a neriešime. Nerobíme to tak, že by sme sa pohádali a mali tichú domácnosť. Za celú tú dobu, čo sme spolu, nebol asi ani jeden deň, počas ktorého by sme sa nebavili. Keď sú ľudia ticho, to je podľa mňa najhoršie.

Zvyknú ťa obťažovať fanúšičky?

Veru nie. Písať píšu  ̶  aj fanúšičky, aj fanúšikovia. Maximálne ale pošlú nejakého smajlíka alebo srdiečko. Obťažovať ma neobťažujú. Baby vidia, že mám ženu a dieťa, takže vedia, že nemajú šancu. A keď idem na koncert, aj tak som sám niekde vzadu, potom si odohrám svoje, pofotím sa s fanúšikmi či popodpisujem. Nezvyknem vysedávať do rána s cudzími ľuďmi.

Narušilo nejako tvoj život to, že si teraz populárnejší?

Hoci sa ten život trochu zmenil tým, že ma ľudia poznajú, mne to nevadí, takže sa nenarušil. Je to preto, že ma majú radi. Keby som politik s čiernou minulosťou, možno by to bolo iné.

Čo ty a tráva?

Húlil som trávu, hlavne na strednej, ale teraz už nie. Možno raz za čas. Raz za dva mesiace, keď sme s kamošmi na byte, na nejakej akcii, proste, nech je len sranda. Aj keď tráva pomáha ku kreativite, no nezvyknem si pohúliť kvôli tomu, pretože sa na to nechcem namotať.

Máš skúsenosti aj s niečím tvrdším?

Keď som mal 18, občas som si dal cez víkend kokaín. Už ma to ale dávno prešlo. Buď tomu prepadneš, alebo to necháš tak. A ja som to nechal tak, pretože som zistil, že k svojmu životu kokaín nepotrebujem. Ďalšie veci som už neskúšal.

IMG_4970

Čo tvoj bežný deň? Skús nám ho opísať…

Ťažko povedať. Keďže nechodím do klasickej roboty, nemám možno až taký stereotyp ako ostatní. Môj stereotyp je to, že chodím von so psom. Ako sa však narodila malá, všetko je iné. Teraz sa budím o druhej, o piatej, o siedmej. Vtedy, keď aj ona. Predtým som zvykol vstávať o deviatej a zaspávať o polnoci. Bol som taký povaľač. Chodil som do posilky, hral som sa playstation, robil som hudbu, na obed som sa šiel vždy niekde najesť. Čo sa týka víkendov, počas nich mám stále akcie, na ktorých si odohrám polhodinku a idem zase domov.

Keď som mal 18, občas som si dal cez víkend kokaín, ale už ma to dávno prešlo.

Komu je lepšie :-).

Znie to super a aj to je super, pretože robím to, čo som chcel vždy robiť. Nie je to ale nič nezaslúžené, ako by si možno mnohí mysleli. Trvalo mi desať rokov, kým som sa k tomu pomaličky dopracoval, pretože moje prvé dva albumy bol neúspešné. Tretí už mal úspech a tento štvrtý bude mať najväčší, venoval som mu takmer rok. Na základe toho je vidieť, že nepatrím k tým, čo spravia jednu pesničku a vystrelia.

Na ľudí možno pôsobíš ako taký drsňák. Je to len tvoja póza?

Póza je umelá, takže určite nie. Ja som kozorožec a voči cudzím ľuďom nie som hneď najväčší kamarát, pokiaľ ich nepoznám a neviem, čo sú zač. Takže som voči nim odmeraný. Ale aj tak, rapový žáner je vážny. Aj keď sa v súkromí stále usmievam, v hudbe sa venujem rapu a riešim vážne veci, vážne témy, zo života, ide o tvrdý postoj. A ja som presne taký. Napríklad reggae je zase veselá hudba, takže si nahúlený a usmievaš sa. Kebyže som rastaman, robím reggae a všade som vysmiaty.

Širšia verejnosť ťa možno začala evidovať až po skladbe Škola rapu, kde nakladáš Kalimu, Rakbymu, Suverenovi… Máš ich až tak v zuboch, keď si mal potrebu dať to do pesničky?

Ono je to ako s hádkami. Mal som ich v zuboch a keď prišla príležitosť urobiť pesničku, v ktorej dáme názor verejne von, prečo by som tak nespravil.

A prečo si ich mal teda v zuboch?

V rape neexistuje žiadne tabu. Nefunguje to ako v pope, kde by kapely na seba nikdy nič nepovedali. A keď je nejaký spor, tak sa rieši téma spor. Napríklad s Kalim som spolupracoval ešte predtým, ako mal slávu, ktorú má a chodili sme spolu na koncerty. No on je divný človek, ktorý sa s tebou baví takto a na druhý deň úplne ináč podľa toho, v akej je situácii či spoločnosti. Má veľa tvárí a je dosť zvláštny človek. To, čo povie, nesplní. Je to skrátka falošný človek a ja taký nie som, preto som na neho povedal svoj názor. No a Suvereno, on je podľa mňa čisté psycho ako Hare Krišna, ktorí behajú po ulici a presviedčajú ľudí o tom, že oni nie sú telo, ale duch. Čo sa týka Rakbyho, každý raper, ktorý sa vyzná do hudby vie, že on nie je dobrý raper. Bol otrasný, správal sa, ako keby prišiel z Ameriky a pritom si pýtal ešte aj strašne veľa peňazí za koncerty. Tá sláva, ktorú nadobudol, bola vďaka pár p*čovinám – kvôli hokeju, televízii a komerčným p*čovinám. Potom sa začal chovať ako najväčší raper a veľký kápo. On si to však neuvedomoval, preto sme sa na to spolu s Rytmusom a Separom rozhodli poukázať, a tak to aj dopadlo. Vydal album, ktorý bol prepadák, takže sa naozaj ukázalo, že šlo len o sezónnu záležitosť.

Ako to vyzerá, keď sa teraz niekde stretnete?      

Nedávno sme sa stretli s Kalim, prvýkrát po roku. Prišiel za mnou a podal mi ruku, tak som mu ju podal tiež. Keď sme sa stretli so Suverenom, ten po mne začal vyvreskovať, normálne mal hysáky a hučal na mňa. No a s Rakbym som sa nestretol.

Suvereno je podľa mňa čisté psycho ako Hare Krišna, ktorí behajú po ulici a presviedčajú ľudí o tom, že oni nie sú telo, ale duch.

Máš dosť vyšportovanú postavu, ako si ju pestuješ?

Fitnes a predtým som chodil aj na box, ale tomu sa už nevenujem.

Zvykneš, resp. zvykol si sa pobiť aj niekde vonku?

Keď som mal 18 rokov, vtedy som mal také sprosté obdobie. Párkrát som skončil aj s vážnejšími zraneniami – prasknutá lícna kosť, na trikrát zlomený nos, zlomené prsty. Keď má však dvadsaťročný chalan vysoký hrebienok, veľké ego a j*be mu z toho, bitka je pre neho len dobrá. Mne to vtedy celkom pomohlo.

Keď má dvadsaťročný chalan vysoký hrebienok, veľké ego a j*be mu z toho, bitka je pre neho len dobrá. Mne to vtedy celkom pomohlo.

Dosť rapuješ o faloši a v jednom rozhovore si prezradil, že ju aj cítiš. Na základe čoho to teda dokážeš vycítiť?

Skôr je to také intuitívne a nedá sa to vysvetliť. Možno podľa toho, ako sa človek vyjadruje, čo hovorí.

Aké bolo tvoje najväčšie životné sklamanie?

Rodičia, ale viac to asi rozoberať nebudem a ani nechcem.

Teraz sú v kurze rôzne spolupráce raperov so spevákmi či speváčkam a ty si minulý rok o takomto čase povedal, že ani nevieš, akú speváčku by si na svoju skladbu zavolal. Že možno Tinu, ale tú volá každý hneď ako prvú. Prednedávnom však vyšla skladba Raj, kde ti robí featuring práve Tina.  Ako k tomu teda prišlo?

No, áno, vtedy som mal taký názor. Ale teraz v podstate Tina dlho nič nespravila  a tým, že sa kamarátim so Separom a oni sú manželia, tak sme spravili spoločný song . A to je v podstate jediná speváčka, ktorú poznám a je dobrá. Takže teraz sa to vyvinulo celkom spontánne.

IMG_4956

Kto alebo čo ešte čaká fanúšikov na tvojom novom albume Rival?

Čo sa týka hostí, tak Ektor z Čiech, Separ a Igor Kmeťo mladší. Nezakladal som si na tom, aby som mal veľa hostí, ale skôr na sebe. Hudobne som sa snažil dosiahnuť strop v Československu, prebral som vyše dvesto hudieb od všelijakých producentov a vybral som si tých najlepších. Napríklad Maiky Beatz, G-Bod zo 4D, Grimaso z H16, DJ Wich, Special Beatz, Infinit. Album obsahuje 13 skladieb, pričom každá je o niečom inom, čiže na ňom riešim 13 tém. Napríklad jedna sa volá Zabijak slobody a je o tom, čo ti zabíja v živote slobodu  ̶  rodičia, šéfovia, partneri…

Ako dlho ti trvá, kým zložíš nejaký text?

V podstate jedna skladba je viac textov, ktoré nikdy nespravím naraz. Vždy tak na dvakrát. Niekedy za hodinu, niekedy dokonca za polhodinu. Hlavne to nie je o tom, že si povieš, že ideš spraviť pesničku a spravíš. Lebo vtedy nespravíš. Čakáš na to týždeň aj dva týždne. Kým nedostaneš pocit, že máš správne slová. Niekedy tie rýmy idú ľahšie, ale ja sa snažím dávať také, ktoré nie sú bežné, aby texty nevyzneli plytko a prvoplánovo ako dom – strom.

Sleduješ aj nerapovú hudobnú scénu na Slovensku?

Vypočujem si hocijaké dobré skladby, ale zase nesledujem ich a nemám moc rád ani rádiovky. Páčia sa mi však skladby od Celeste Buckingham alebo Jany Kirschner.

Na čo rád bezhlavo utrácaš?

Nemíňam bezhlavo, ale najviac utrácam asi za elektroniku – repráky, telka, mobil, playstation, k*kotiny… Ale aj na handry. Len teraz už handry dostávam, takže to mám zjednodušené. Každý mi niečo dáva – tenisky, tričká, rifle, bundy.

Potrpíš si aj na značky?

To nie. Nechcem nosiť nič od „Číňana“, ale zas veci, ktoré nosím, nemám kvôli značke, ale kvôli tomu, že sa mi páčia. Nekúpim si však niečo, o čom viem, že bude mať ďalších tisíc ľudí, takže nechodím veľmi nakupovať do obchodných centier.

Tetovanie na tvári nie je až také obvyklé, čo ťa k nemu viedlo?

Nič, len sa mi ľúbilo.

Máš tam krížik. Si teda aj veriaci?

Nie. Kríž neznamená len, že si veriaci. Znamená plytkosť a hĺbku zároveň a to, že ho kresťanstvo používa ako svoje logo, mi je fuk.

Čo ďalšie ťa ešte zdobí?

Na ruke mám anjela a nie som síce veriaci, ale na druhej ruke mám Pannu Máriu, no taký old school obrázok. Dokopy ich mám osem. Prvé tetovanie som si dal ešte v štrnástich cez celé lýtko. Robil mi ho kamarát a keďže to bolo neprofesionálnym strojčekom, ktorý robil ryhy ako sviňa, strašne to bolelo.

IMG_4977

Čo si vlastne robil pred tým, než si si začal zarábať rapom?

To je celkom tabu, takže o tom nebudem hovoriť. Ale ešte pred tým som robil biletára, SBS.

Akú školu si skončil?

Študoval som marketing na potravinárskej priemyslovke, ale mesiac pred maturitou ma vyhodili. Vôbec som tam nechodil a bola to sk*rvená škola. Dostal som sa na ňu len preto, že som hrával basketbal a zo základky som chcel ísť na basketbalové gymnázium, no nespravil som skúšky z matiky a tak. Keby moji rodičia dali škole nejaké peniaze, tak by ma aj zobrali. A potom som už nechcel ísť nikam, takže mi to bolo úplne jedno.

Čím by si sa živil, keby si nerapoval?

Asi hocijakým spôsobom predaja, možno autá. Určite nesnívam o žiadnej kaviarni ani bare, lebo mám už za sebou jednu takú skúsenosť. Keď som mal 18, tak sme mali jeden podnik, no videl som, ako to funguje interne. Veľké investície, nulové návraty, vysoká konkurencia. Rozbehnúť niečo také si môže dovoliť ten, ktorý má zarobené, nie ten, ktorý ide z nuly.

Kde sa vidíš o desať rokov?

Vrchol v hudbe, prvá liga, 40 000 mesačne, postavený rodinný dom.

A čo plánuješ v blízkej budúcnosti?

Začiatkom roku 2015 pripravujem Rival Tour, v rámci ktorého spravím s novým albumom nejakých 15 – 20 zastávok na Slovensku aj v Čechách. A veci okolo toho, čiže predaj tričiek, mikín, ktoré si môžu fanúšikovia objednávať.

Foto: Michal Petrík