Michal Petrík pochádzajúci z Oravy patrí k našim najžiadanejším fotografom a môže sa pochváliť spoluprácami s takými zvučnými menami ako Patrik Rytmus Vrbovský, Ego, Dominika Mirgová, Eva Cifrová či duo Twiins. 



Hoci rodák z Oravy dosiahol za svoju zatiaľ pomerne krátku kariéru fotografa viaceré úspechy a vybudoval si silné meno, zostal stáť pevne oboma nohami na zemi. Napriek tomu, že si je vedomý svojich kvalít, skromnosť je i naďalej jeho prednosťou. Ako sám hovorí: „Netreba lietať príliš vysoko, lebo pády bolia.“

Kedy si sa rozhodol, že bude z teba fotograf? Bol to tvoj detský sen?

Nie, môj detský sen to nebol.:) Paradoxom je, že ja som fotenie ani nič okolo fotenia nemal ani ako hobby. Nikdy som k nemu neinklinoval a ani vo sne by mi nenapadlo, že by som raz mohol fotil. Mojím detským snom bolo stať sa automechanikom, robiť s autami – to som si aj sčasti splnil, veď som vyučený automechanik. No vekom ma to prechádzalo, i keď autá stále milujem. Po dlhej ceste hľadania sa a skúšania, čo by som mohol s autami robiť, som zistil, že s autami to nakoniec nič spoločné mať nebude… V tej dobe som fotil pre jednu celosvetovú spoločnosť, ktorá dodávala „textúry“ napríklad aj pre Walt Disney. Potom ale v roku 2010 prišiel zlom, kedy som si povedal, že prečo nefotiť ľudí… známych ľudí!

Twiins Dominika a Daniela Nízlové dvojičky

Je práca fotografa náročná?

Ja to hlavne nevnímam ako prácu. Robím, čo ma baví a napĺňa, ale aby som odpovedal na otázku, tak určite niektoré fotenia bývajú veľmi náročné… A hlavne práca s ľuďmi je veľmi náročná. Nie každý je na vašej vlne a niekedy je aj komunikácia ťažšia, ale, chvalabohu, až tak často sa mi to nestáva. A ďalšia vec je, že ľudia si neuvedomujú, koľko hodín strávim ešte pri PC :)

„Treba stáť nohami na zemi a nelietať príliš vysoko, lebo pády bolia. A hlavne nezabúdať, odkiaľ človek prišiel a byť vďačný za všetko, čo život prináša.”

Tvoje fotky zvyknú ľudia nazývať aj „petrikofky“. Si hrdý na to, že sa tvoje meno postupne stalo osvedčenou značkou?

Áno, tento „fenomén“ s názvom „petrikofky“ priniesol môj už dlhoročný a dobrý kamarát Johny Mečoch, ktorého poznám od začiatku svojej kariéry, nakoľko on bol jeden z prvých, kto sa postavil pred môj objektív. Samozrejme, som na to hrdý! Je to niečo úžasné, keď vidíte, ako sa ľudia tešia z toho, že majú petrikofku a dávajú to do hastagov alebo prídu za mnou, že chcú aj oni petrikofku :) Je to milé! Myslím, že takýto prívlastok na svoje fotky nemá žiaden iný fotograf. Od začiatku bolo mojim cieľom vybudovať si nejaké meno, a tým aj značku, ktorou sa ľudia budú pýšiť, že ju majú. Ako keď si kúpia niečo, po čom dlho túžia. To isté platí aj o mojich fotkách. Chcem, aby sa z nich ľudia tešili a mali potrebu sa pochváliť, že majú petrikofku :)

fotograf Michal Petrík petrikofky

Pochádzaš z Oravy. Ako ťa vnímajú v tvojom rodnom kraji? Predsa len… stal sa z teba uznávaný celebritný fotograf.:)

Áno, som rodák z Oravy a som na to veľmi hrdý! Žijú tam veľmi dobrí ľudia a celý kraj je krásny.:) Nakoľko som odtiaľ odišiel ako 4-ročný, tak neviem, či ma ľudia nejako vnímajú, že tento Petrík je z Oravy. Ale mám tam veľkú časť rodiny, ktorá ma sleduje. A keď ju prídem pozrieť, teší sa spolu so mnou a chvál to, čo robím. Najväčšiu odozvu mám od mojej tety Alenky :)

Zmenila ťa nejako popularita?

Popularita? Ja nemám pocit alebo si to teda aspoň neuvedomujem, že by ma ľudia poznali, alebo že by ma vnímali ako známeho človeka. Ja sa cítim stále rovnako – ten istý Michal, ako keď som s fotením ešte len začínal. Na toto by zodpovedali najlepšie ľudia, ktorí ma poznajú z čias, keď som ešte nefotil, ale myslím, že by odpovedali rovnako ako ja. Nie je dôvod meniť sa. Treba stáť nohami na zemi a nelietať príliš vysoko, lebo pády bolia. A hlavne nezabúdať, odkiaľ človek prišiel a byť vďačný za všetko, čo život prináša. Je to obrovský dar robiť niečo, čo nás baví a nevnímať to ako prácu.

„Keď si človek pripustí konkurenciu, tak prehral.”

Má Michal Petrík konkurenciu?

Toto je legendárna otázka :D Asi sa jej už nezbavím, ale som rád, že si mi ju položil. Myslím si, že keď si človek pripustí konkurenciu, tak prehral. Keď niečo robím, tak sa to snažím robiť inak ako ten druhý. Aspoň ja to tak mám a hlavne som zameraný sám na seba a nesledujem, čo a ako to robia iní. Podľa mňa je každý človek jedinečný v tom, čo robí. Každý má slobodnú voľbu, preto tvrdím, že nemám konkurenciu. Ale to neznamená, že tu nie sú dobrí a kvalitní fotografi. Každého jedného rešpektujem, rovnako aj jeho tvorbu, a preto sa k ich práci nevyjadrujem v zlom. Fotka predsa nemá meradlo. Každý to vidíme inak a ja som len rád, keď sa ľuďom darí.

Pred tvojím objektívom sa vystriedalo už veľa známych tvárí. Spomenieš si na svoju úplne prvú spoluprácu so známou osobnosťou?

Áno, bolo ich už veľa, ale pamätám si na každú jednu, lebo každá pre mňa znamenala novú skúsenosť a nový zážitok. Úplne prvá myslím bola Dominika Mirgová a hneď po nej už spomínaný Johny Mečoch, vtedy ešte spoločne s Lady Mel.

Ako sa spolupracuje s Rytmusom?

S Patrikom sa spolupracuje veľmi dobre. Je to človek, ktorý je chodiaca značka, má svoj štýl, vie, čo chce a dokáže oceniť kvalitu. Asi viac netreba. Ale mne sa spolupracuje s každým dobre. Nemal som zatiaľ žiadnu vyslovene zlú skúsenosť ani som sa u nikoho nestretol s nejakými maniermi.

„Občas sa stane, že príde klientka, ktorá ma očarí svojím zovňajškom aj svojou osobnosťou a v duchu si poviem fíííha. Takže rozpaky sa občas dostavia…”

Pre mnohých mužov predstavuje tvoja práca splnenie najtajnejších túžob, veď ženy sa pred tebou odhaľujú jedna radosť. Aký je to pocit?

(Smiech) Áno, neraz sa ma pýtajú, že ako to zvládam a či ich nezoberiem na fotenie ako osvetľovačov. No neuvedomujú si, že človek musí byť profesionál. Nie je to žiadna zoznamka či dokonca se*zoznamka. Snažím sa, aby sa klientky cítili príjemne a nemali pocit, že ich nejako očumujem. Držím si aj dostatočný odstup, aby si nepovedali, že aha úchylák :D Mám to už tak dané, že sa viem prepnúť – rozlišujem súkromie od práce. Toto je základné pravidlo. Ale určite je príjemný pocit vedieť, že mám tú možnosť a iní chlapi mi len tíško závidia :)

Je jasné, že si profesionál. No napriek tomu… Nie si niekedy v rozpakoch, keď máš fotiť polonahú krásku?

Priznám sa, že občas sa stane, keď príde klientka, ktorá ma očarí svojím zovňajškom aj osobnosťou, že si v duchu poviem “fíííha”. Takže rozpaky sa občas dostavia, ale nedávam to najavo.

Aký je ideál ženskej krásy z pohľadu skúseného fotografa?

Ideál ženskej krásy? Na Slovensku máme kopec krásnych žien. Som rád, že tu žijem. Pre mňa je ideál štíhla s dlhými nohami a blond vlasmi, samozrejme, bez plastík a s iskrou v očiach. Ale mám tú možnosť, že každú ženu, ktorú nafotím, môžem sčasti trošku upraviť podľa svojich predstáv. :)

playmate Eva Cifrová

Na fotenie čoho by si sa nedal nikdy nahovoriť? Je o tebe verejne známe, že nefotíš napríklad svadby.

Veľa fotografov sa na mňa hnevá, lebo si myslia, že osočujem tento druh fotenia. No nie je to tak. Vnímam to skôr z toho pohľadu, že veľa fotografov aj „fotografov“ má fotenie svadieb ako zlatú baňu či istý príjem. A robí to dnes naozaj hocikto – aj ten, ktorý robí na družstve a cez víkendy si privyrába fotením. Ale nemyslím to v zlom, ak to niekto taký číta… preto svadby nefotím. Ďalšiu vec, čo by som určite nefotil, sú vulgárne či masochistické fotky alebo niečo, s čím nie som stotožnený.

„Človek, ktorý nesníva, nedosahuje ciele a úspechy!”

Určite máš aj ty nesplnené sny, ktoré by si chcel vo svojej profesii ešte dosiahnuť… Je niekto, koho by si chcel nafotiť?

Jasné, sny mám a stále budem mať. Lebo človek, ktorý nesníva, nedosahuje ciele a úspechy! A potom stagnuje. Na Slovensku bol od začiatku mojím cieľom Patrik (Rytmus), a to som dosiahol. Ľudia sa pýtajú, že prečo práve Patrik. Veď je veľa iných známych ľudí. Ale Patrik je veľká osobnosť nielen na Slovensku, ale aj v Česku, a ako som už spomínal, má svoj štýl, je svojský, a to sa mi páči. Som však rád každej spolupráci so známou aj neznámou osobnosťou. Mám to ako koníček, robiť si zbierku, koho som už fotil a koho ešte nie. A keď príde niekto nový, tak si doplním zoznam o nové meno, a potom sa z toho teším. Konkrétne nemám nikoho, koho by som chcel vyslovene fotiť, ale poslednú dobu sa zameriavam skôr na zahraničie. Veľký sen je cestovať po svete a fotiť ľudí, nemusia to byť ani známe osobnosti. Jednoducho preraziť aj vonku a spraviť si tam meno. To však neznamená, že plánujem odchod zo Slovenska :)

Patrik Rytmus Vrbovský fotenie

Čaká ťa v najbližšej dobe nejaká zaujímavá spolupráca?

Práve dnes som mal stretnutie kvôli foteniu legendárnej skupiny Elán k 50-tému výročiu ich kariéry. Je to jedno z fotení, na ktoré sa v najbližšej dobe veľmi teším, lebo fotiť legendy slovenskej hudby je pre mňa veľká vec, hlavne keď som na nich vyrastal. Aj keď je to úplne z iného súdka ako Patrik. No a potom ma čaká niekoľko spoluprác v Miami, kam sa čoskoro chystám. Z toho mám veľkú radosť, lebo ide o fashion designer-ku, ktorá bude aj súčasťou fashion week v New Yorku teraz v septembri… I keď už len to, že budem fotiť v Miami, je pre mňa veľká vec.

Návod na úspech podľa Michala Petríka?

Návod na úspech neexistuje! Alebo teda ak by som to mal nazvať návodom na úspech, tak rob to, čo chceš robiť a rob to najlepšie, ako vieš! A rob to srdcom, s pokorou a s láskou bez prvoradého vnímania peňazí!

 

speváčka Tina

speváčka Monika Bagárová SupeStar

Rytmus, Ego

Zdroj: ManMagazin.sk | Foto: archív M. Petríka, Instagram, Facebook