Siedma časť série Rýchlo a zbesilo bola snáď najočakávanejšou. Smrť herca stvárňujúceho jednu z hlavných postáv – Briana, vyvolala na celom svete vlnu smútku, ale aj očakávania, ako sa tvorcom podarí natočiť zvyšok filmu bez Paula Walkera. Ako to zvládli?



Ak ste aspoň tak veľkým fanúšikom rýchlych a zbesilých ako ja, po šiestich predošlých filmoch a viacerých zhliadnutiach ste si k postavám určite vytvorili nejaký vzťah. Preto som sa od úvodu usmieval ako pako, keď sa Letty (Michelle Rodriguez) a Dominic (Vin Diesel) premávali opustenými cestami na starej americkej klasike a dorazili na Race Wars, púštne preteky známe z Rýchlo a zbesilo 1. Rovnaké nostalgické prvky ste vo filme mohli nájsť počas celého trvania, Romanove (Tyrese Gibson) vtipy a spomienky na všetky nebezpečné akcie, Brianovo jazdenie popod náves kamiónu…

paul walker vin diesel

V posledných častiach sme si už akosi zvykli, že dej filmu nie je ani tak o rýchlosti ako o zbesilosti. Čím ďalej, tým viac akcie, aj tak by sa dal popísať vývoj jednotlivých častí. Sedmička to však istým spôsobom preháňa. Na začiatku Hobbs (Dwayne Johnson) so Shawom (Jason Statham) zdemolujú pri bitke polovicu policajnej stanice, neskôr v Abu Dhabi Brian s Domom preletia so superdrahým autom nie dva, ale rovno tri mrakodrapy. Na záver pán Torreto prežije nehodu, pri ktorej na neho spadne veľká niekoľkoposchodová garáž a popritom stihne bez vystúpenia z auta zavesiť tašku plnú granátov na helikoptéru, čo si všimne pozorné oko Hobbsa (medzičasom zdupkal polámaný z nemocnice, požičal si sanitku a vystrieľal stovky nábojníc z viac-menej náhodne nájdeného guľometu) a revolverom zostrelí spomenutý vrtuľník s granátmi na palube. Tak trochu post apokalyptycké sci-fi, ale pri formáte ako je Rýchlo a zbesilo tvorcovia vedeli, že môžu porušiť nejeden fyzikálny zákon a zožerie im to aj nadpriemerne vzdelaný divák, ktorý vie, že jablko nepadlo istému vedcovi strašne dávno na hlavu náhodou, ale vplyvom istej sily.

“Zatiaľ najviac akcie, ale aj emócií” – citujem svoj titulok. Akciu sme si prebrali, teraz tie emócie. “Nemám priateľov, mám rodinu.” Vyslovil Dominic Torreto v jednej zo scén. Hlavná zostava, stabilne sa objavujúca v posledných častiach série, sa vyformovala do rodiny. Nie iba skupinka delikventov na hrane zákona alebo ďaleko za ňou. Skutočná rodina. Vidíte to, cítite to, ani to nemusia veľmi hrať. Aj preto som sa pri sledovaní filmu istým spôsobom najviac tešil na záver a rovnako sa ho aj obával. Každému z nás bolo jasné, čo sa udeje. Rozlúčka s Paulom Walkerom. Akoby túto časť scenára písal iný človek ako zvyšok filmu. Žiadna akcia, čistý pokoj a nostalgia, takmer každá z postáv vyslovila niečo, z čoho sa každému aspoň trochu emotívnemu človeku v kine chcelo plakať. Mne najmä vtedy, keď som sa otočil na neznámu prísediacu slečnu a tej z očí padali slzy veľkostí tenisových loptičiek. Paul Walker zomrel, Brian O Connor nie. Pri poslednej jazde v klasickej zostave, Dom v kultovom muscle car a Brian v starej Toyote Supra s anjelsky bielym lakom, sa ich cesty rozišli. Bez slova, s úsmevom. Klobúk dolu, Paul musí byť hrdý, hoci niektorí diváci v kine by si mohli pohľadať v slovníku význam slova úcta.

Záver? Odmyslite si, že existuje fyzika, zmierte sa s faktom, že oceľová tyč rozbije betón, ale nezraní Torreta ani Shawa, zabudnite na pravdepodobnosť s akou vás zabije jedna zo stoviek nábojníc vystrelených na vás a uvidíte skvelý film. Naozaj skvelý film.