Skratka R.I.P. neznamená len Rest In Peace, čiže „odpočívaj v pokoji”, ako ste si spočiatku možno mysleli. V tomto prípade sa jedná o „radikálne invazívny projektil” (Radically Invasive Projectile), no po použití zbrane s týmto typom streliva nie je vylúčený ani taký scenár. Už na prvý pohľad sa líši od bežných nábojov. Inými slovami, nová „guľka” je navrhnutá tak, aby čo najviac poškodila vnútorné orgány, ba až vytrhla z tela či odtrhla končatinu a tým odzbrojila útočníka jediným výstrelom. Prečo je zrazu potreba takejto munície, keď je medzinárodnými dohovormi zakázaná, nie je celkom jasné, no rozhodne sa jedná o poslednú ranu, ktorú kedy budete potrebovať.



 

Tam na divokom západe…

Iste každý z nás už videl nejaký ten western, v ktorom si cowboy pomocou ostrého noža narezával špičky nábojov známych ako dum–dum za účelom spoľahlivejšej ochrany svojho dobytku.

V tom čase to nikomu neprekážalo, keďže jediný zákon na divokom západe bola práve pištoľ.

Táto myšlienka je však omnoho staršia, takže Amerika určite neobjavila nič prevratné. Na rovnakom princípe fungoval aj tzv. ballista, do ktorého išli podobne upravené šípy používané za čias starovekého Grécka a Ríma.

Ballista

Trieštivé strely boli vo vojne zakázané kvôli strašným ranám, ktoré spôsobovali postreleným. Čo sa týka vojakov, v prípade, že bol s takouto muníciou prichytený nepriateľ, nebol vzatý do zajatia, ale na mieste popravený. V súčasnosti je toto strelivo výnimočne používané policajnými zložkami aj to len v prípade, ak ide o elimináciu nebezpečnej osoby bez toho, aby pri tom boli ohrození ostatní ľudia v jeho blízkosti. Haagsky dohovor z roku 1899, ktorému predchádzal Ženevský a predtým Petrohradský, zakazuje používanie trieštivých striel v medzinárodných vojnách. Príkladom toho boli napríklad aj munície Black Talon (druhý rad uprostred a šiesty rad napravo), keď ju zakázali v San Franciscu, Glaser Safety Slugs (šiesty rad naľavo) alebo Flechette (prvý rad uprostred), ktorá bola použitá vo vietnamskej vojne a mnohé ďalšie.

Trieštivé strely

Princíp a technológia

Podstata tohto náboja je pomerne jednoduchá – vniknúť, podľa možnosti nepreniknúť, a predovšetkým spôsobiť čo najrozsiahlejšie zranenia. Náboje sú špeciálne navrhnuté tak, aby maximalizovali rozptyl kinetickej energie, všetku ju previedli k zamýšľanému cieľu a neopustili ho.

R.I.P. vs. kura

Projektil má osem hrotov, ktoré po dosiahnutí cieľa naberajú na intenzite, pričom každý z ôsmich črepov má tri hrany. Tie sa pod určitými uhlami zužujú do jedného bodu, čím efektívnejšie prenikajú do podkožných vrstiev, kde sa vydávajú rôznymi smermi a majú mimoriadne veľký rozptyl už spomínanej kinetickej energie, čo spôsobuje masívne devastovanie tkanív a krvácanie.

R.I.P. vs. melón

Geometria na špičke strely má veľa čo dočinenia s trokarom, v lekárskom priemysle používaným nástrojom na nabodnutie telovej dutiny, tiež známym ako chirurgická ihla. Materiál R.I.P. je s najväčšou pravdepodobnosťou z mosadze a technológia, respektíve spôsob výroby, pre akú sa autori tohto vynálezu rozhodli, je CNC obrábanie. Dizajn, ktorý vytvára jedinečnú turbulenciu spolu s centrom hmoty, stabilizuje strelu a vytvára tzv. „hole saw effect” (efekt ako po rezaní otvoru pílou, doslovný preklad neexistuje, a preto si pre lepšiu predstavivosť pozrite obrázok s balónom).

R.I.P. vs. balón1

Je schopný preraziť preglejku, plech, sklo a stále energicky prenikať ďalej. Nevýhodou je, že zostávajúca guľka má po zlomení hrotov výrazne nižšiu hmotnosť, no aj napriek tomu je výsledok zničujúci. Šéf spoločnosti G2 Research (G2R) Cliff  Brown potvrdil, že prioritou R.I.P. je spôsobiť čo najrozsiahlejšie zranenia, nie však znížiť spoľahlivosť nepriestrelnej vesty.

Brutálna zbraň alebo humanita a la USA?

Zarážajúci zostáva fakt, že tvorcovia si to ospravedlňujú dopytom osamelých žien v domácnosti na ochranu svojich životov a majetku. „Inšpirovali nás viaceré príbehy, kedy boli ženy nútené päť či šesťkrát vystreliť a stále im to nestačilo. Preto sme sa zamerali na efektívny projektil. Stačí len jedna rana,“ povedal Cliff Brown. Je to naozaj tak či sa len USA chystá robiť po novom demokraciu?

Otázne je aj to, či sa k R.I.P. a podobnej munícii dostanú iba ženy, ktoré to naozaj potrebujú.

V neposlednom rade tu zohráva rolu aj to, či osoby so strelivom, akým je R.I.P., budú schopné v nebezpečenstve objektívne posúdiť, či sa jedná o primeranú alebo neprimeranú obranu. Ľudia, ktorí pracovali na výrobe tejto munície, testovali revolučný projektil v automatických, poloautomatických zbraniach a puškách streľbou do balistického gélu.

R.I.P. vs. balistický gél

Skúšali ich v značkách Sig, Glock, Beretta, Springfield, FN, Taurus, Walther, Khar, S&W a mnohých ďalších. Všetky testy dopadli na výbornú, no je však naozaj nutné dať civilnému obyvateľstvu takúto výhodu pokiaľ ide o sebaobranu? Intelektuálne neozbrojení sú, samozrejme, striktne proti tomu. Zostáva nám len veriť v uvedomelosť jednotlivca, že po takomto type nábojov siahne len za účelom lovu, športovej streľby alebo sebaobrany. Výskum G2R je ukážka toho, že žiadny federálny úrad nemôže súperiť so súkromnými podnikateľskými inováciami aj napriek tomu, že sú postavené mimo zákon, ako je to v prípade R.I.P. Podobný typ nábojov je nezákonné používať v niektorých oblastiach USA, ako je napr. New Jersey, avšak väčšina štátov ho aj napriek tomu umožňuje pre použitie v sebaobrane.

G2R R.I.P.

Testovanie munície R.I.P. streľbou do prekážok z rôznych materiálov:

Foto: youtube.com, wikipedia.org, pinterest.com, facebook.com