Spoločenské fenomény, ktoré charakterizujú dnešnú dobu, sú ako ľudia. Je ich mnoho, ale nie každému musia byť po vôli. Globalizácia, progresívne technológie, civilizačné choroby, moderné umenie, majetkové disparity, virtuálny život, zážitkový cestovný ruch, hospodárske spoločenstvá, promiskuita, monogamia. Toto je len minimálny výpočet toho, čo nás dnes definuje. To, čo nás ale definuje od počiatku existencie, je se*ualita ako základný princíp zachovania človeka.



 

Promiskuita

Na promiskuite je najkrajšia absolútna pestrosť a novosť ľudí, s ktorými prichádzame do styku a to nielen z hľadiska se*uálneho. Nikdy som na nej nevidel nič zlé za predpokladu, že sú splnené určité podmienky. Tá najzákladnejšia znie – neubližovať svojím konaním reálnemu partnerovi. Z toho sa dá logicky vyvodiť, že luxus promiskuity je určený pre slobodných mužov a ženy. Spomeniem niekoľko faktov, ktoré hovoria v prospech promiskuity. Ľudia uzatvárajú zväčša manželský zväzok medzi 25. a 35. rokom života, čím sa formálne aj neformálne zaväzujú k doživotnej monogamii. Keď predpokladáme, že priemerná dĺžka života v podmienkach Slovenskej republiky je približne 75 rokov, znamená to 40 až 50 rokov pohlavného styku s jednou a tou istou osobou. Je to tak trochu úchylné. Viete si predstaviť, že od svojich 25 rokov budete do konca života jesť jedno a to isté jedlo a pokrytecky sa tváriť, že iné chutné jedlá neexistujú? Odborné štúdie hovoria jasne. Dlhodobý zväzok s jednou osobou je pre človeka extrémne neprirodzený. Monogamia je tvorená kultúrnymi a náboženskými podmienkami, ale rozhodne nie prírodou. Že by sme našli odpoveď na otázku, prečo je na Slovensku 47 %-ná rozvodovosť? O tom, či sú promiskuitnejší muži alebo ženy, nie je nutné polemizovať. Ide o to, ako sa dá promiskuita na základe racionálnych argumentov vysvetliť bez primiešavania emócií, ktoré tak rady ženy vkladajú aj tam, kam nepatria.

Keby matka príroda chcela…

1. Muž je od prírody biologický naprogramovaný oplodňovať čo najviac samičiek. Denne sa v zdravých semenníkoch vytvorí 300 až 350 miliónov spermií, pričom pri ejakulácii sa uvoľňuje približne 50 miliónov. Ešte stále si, milé dámy, myslíte, že sú určené len jednej žene?

2. V prírode fungujú vždy určité mechanizmy. Keby matka príroda naozaj chcela, aby sa muž pohlavne venoval len jednej žene, nastavila by tieto mechanizmy tak, že po oplodnení a otehotnení ženy by sa mužove spermie dočasne prestali vytvárať. V praxi sa však tvoria ďalej, čo len potvrdzuje, že muž je pripravený oplodňovať ďalšie samičky napriek tomu, že jeho primárna samička je už oplodnená.

3. Keby matka príroda chcela, aby sme život prežili s jedným partnerom, nastavila by mechanizmus tak, že po zaľúbení sa do konkrétneho človeka by nám ostatní ľudia nepripadali atraktívni. V praxi je to naopak. Čím dlhšie sme s partnerom, tým viac nám aj tá najpriemernejšia cudzia osoba pripadá atraktívnejšia ako milovaná polovička.

4. A najväčšia trúfalosť. Exaktné vysvetlenie posvätného slova láska, z ktorého sa ženám podlamujú kolená. Pocity intenzívnej zamilovanosti spôsobuje hormón oxytocín, ktorý sa vyplavuje v našom tele v súvislosti s milovanou osobou. Tento hormón sa po zhruba 2 alebo viac rokoch (závisí to od subjektivity jedinca) stratí. To je presne tá fáza, keď sa z milencov stávajú hádaví kamaráti, ergo láska je dočasná. Nie nadarmo se*uológovia tvrdia: „Ak chceš vedieť, aký máš vzťah, pozri sa do svojej spálne“. V preklade to znamená, že častosť se*u medzi partnermi je najobjektívnejším ukazovateľom toho, do akej miery a či vôbec sme zamilovaní.

monogamia

Monogamia

Aký účel má potom monogamia? Ako bolo spomenuté, ide o vplyvy kultúry a náboženstva. Ten najdôležitejší dôvod je však evolučného charakteru. Každá matka má primárne vybudovaný inštinkt starať sa o splodené dieťa čo najlepšie. Vplyvom evolúcie žena prišla na zásadnú vec. Pokiaľ si k sebe pripúta samčeka, ktorý sa o ňu a o dieťa postará, jej možnosť zabezpečenia dieťaťa mnohonásobne vzrastie. Preto aj dnes pre ženu nie je nič silnejším afrodiziakom ako muž, ktorý jej a potenciálnemu potomkovi poskytne istotu, stabilitu a bezpečie (dnes sú tieto hodnoty reprezentované výškou mužovho konta). Toto ženám nemôžeme mať za zlé.

Takže na záver. Páni, odpusťme dámam, že nás se*uálne zotročujú monogamiou. Robia to z toho najušľachtilejšieho dôvodu – dieťa. Dámy odpusťte pánom, že neustále poškuľujú po vašich konkurentkách na ulici alebo v po*ne. Robia to, lebo ich príroda obdarila schopnosťou reprodukcie a cudzia vagína bude pre nich vždy stred vesmíru a vy s tým aj tak nič nenarobíte. A my slobodní, promiskuitní voľnomyšlienkári si užívajme život so všetkým, čo k tomu patrí, pretože nám nemusí nikto odpúšťať a ani my nemusíme odpúšťať iným. Robíme len to, na čo sme biologicky predurčení. Nech žije láska! Bez ohľadu na to, či je pohlavná alebo citová.

Autor: Michal O.