Na Slovensku je alkohol niečo ako životný štýl, národná tradícia. Je to asi jediné dedičstvo našich starých otcov, ktoré si naozaj ceníme a poctivo prenášame z generácie na generáciu. Keď sa už aj všetky možné ľudové tradície našich predkov pomaly vytratia, táto ostane. A Slovák 21. storočia, obklopený iPadmi, Facebookom, sťahujúci filmy zadarmo a telefonujúci cez Viber, si takisto schuti a od srdca vypije desať poldeci, ako aj ten jeho praprastarý otec v krpcoch od kozích bobkov pred prvou svetovou.



Ale kde sa to vlastne všetko začalo? Od koho to má ten náš prapradedo? Ako ďaleko siaha táto tradícia? Možno aj o nej sa hovorili synom príbehy, ale ak ju poctivo dodržovali, asi sa im v hlave neudržali.

Vinníka sme si našli

V 19. storočí sa v slovenských dedinách stali známym fenoménom židovské krčmy. Mnohé zdroje vravia o tom, ako podlí židia lanárili prostoduchých slovenských sedliakov, aby si u nich vypili. Taký sedliak vtedy netušil, že ak si dá každý deň zopár páleniek, môže u neho vzniknúť psychiatrická diagnóza F10 – alkoholizmus.

o-BAR-TAB-facebook

Vypočítavosť židovských krčmárov spočívala aj v tom, že nechávali sedliakov piť na dlh. Je logické, že by chudobný Slováčisko nemal každý deň peniaze na to aby sa v krčme opil. Keď mu ale krčmár dá „na čiaru“, tak si svoju dávku ťažko odmietne. Úbohí Slováci v Uhorsku, celý deň ťažko pracujúci, radi našli nejaký únik z krutej reality. Ich rodiny sa tomu, pravda, asi veľmi netešili, lebo títo gazdovia kvôli svojej závislosti potom často prišli o celé majetky.

Medzi jednoduchým ľudom sa počas rokov vytvorila hlboká nenávisť voči šikovným obchodníkom – hostinským. Vznikali rôzne protižidovské propagačné materiály a aj samotný prezident Tiso s kolektívom sa nakoniec pri nakladaní Židov do vagónov tešili, že konečne slovenský národ odbremeňujú od svojho ničiteľa a parazita.

Slováci síce dnes už nechľastajú v židovských krčmách, ale piť neprestali. Každopádne, máme na koho zvaliť vinu a to je vlastne tiež taká naša malá národná tradícia.