Zbrane patria odjakživa k nástrojom, pomocou ktorých sa dobíja a upevňuje moc, či už individuálna alebo nadnárodná. Najväčšími hybateľmi vo výrobe zbraní boli a sú konflikty a svetové vojny či túžba dominovať a prezentovať svoju moc. Predstavíme si tie najmocnejšie zbrane, aké kedy boli vyvinuté a použité za posledných pár storočí v dejinách ľudstva, čím predstavovali obrovské nebezpečenstvo.
Pumhart von Steyr
Jedná sa o rakúsky kanón, ktorý sa používal v stredoveku za čias Habsburgovcov od 15. storočia. Pumhart von Steyr je bombardovací superkanón zo zvárkovej ocele s najväčším kalibrom. Toto delo váži 8 ton a jeho dĺžka presahuje 2,5 m. Dokázal vystreliť kamennú guľu s priemerom 80 cm o hmotnosti 690 kg do vzdialenosti 600 m. To sa docielilo použitím 15 kg pušného prachu a strieľalo sa pod uhlom 10°. Pumhart si môžete pozrieť v Múzeu vojenskej histórie vo Viedni.
Mortier Monstre
Z francúzskeho prekladu „obludný mínomet“ je jedným z najväčších mínometov, aké kedy boli vyrobené. Vyrobil ho francúzsky dôstojník Henri-Joseph Paixhans na žiadosť od belgického ministra vojny Barona Louis Evaina v roku 1832. Mínomet vážil 7,8 tony a jeho hlaveň merala 6,7 m. Mortier Monstre dokázal strieľať náboje o priemere 61 cm a nabíjal sa 14 kg pušného prachu. Boli vyrobené len dva kusy, ktoré sa použili počas Belgickej revolúcie na obliehanie Antverp.
Maximov guľomet
Ako nesie samotný názov, tento guľomet vynašiel Sir Hiram Stevens Maxim v 1883 a jednalo sa o prvý ovládaný guľomet. Maxim gun, ako býva označovaný pôvodný názov zbrane, predstavoval veľký pokrok vo vojenstve, pretože ovplyvnil ďalší vývoj automatických pušiek a samopalov až do súčasnosti. Zbraň sa využívala nepretržite počas dobíjania území Britským impériom. Tento guľomet vážil 27 kg, meral do dĺžky 108 cm a dokázal vystreliť 250 nábojov za minútu, pričom ho však museli obsluhovať 4 ľudia.
Car-puška
V origináli Tsar‘-pushka je veľkokalibrové delo vyrobené v roku 1586 v Moskve zbrojmajstrom Andrejom Čochovom pre cára Fiodora I. Jedná sa o kanón s najväčším kalibrom na svete, avšak nikdy nevystrelil. Jeho dĺžka je 5,94 m, hmotnosť 39 ton a kaliber 890 mm. Celý kanón je vyrobený z bronzu a dokázal by strieľať gule o hmotnosti 800 kg. V súčasnosti je delo umiestnené na Ivanovskom námestí v Kremli v Moskve ako historická pamiatka.
Mark I
Mark I bol britský tank v Prvej svetovej vojne a zároveň aj prvým použitým tankom v histórií. Prvýkrát sa použil v Bitke na Somme v 1916. Vedel sa hýbať rýchlosťou 6 km/h a posádku tvorilo 7 mužov. Meral 7,9 m do dĺžky a 4,13 m do šírky. Vážil 26 ton a obsahoval 2 kanóny a 10 guľometov. I keď sa veľmi neosvedčil, bol ťažko manévrovateľný a ľahko zničiteľný (pancier mal menej ako 10 mm hrúbky), viedol k vývoju tankov, ktoré už poznáme z Druhej svetovej vojny.
Karl-Gerät
Známy tiež aj ako Mörser Karl, bolo nemecké samohybné delo (mažiar) používané počas Druhej svetovej vojny. Jeho najťažší náboj mal kaliber 600 mm a vážil 2 170 kg. Dostrel najľahšieho náboja (1 250 kg) bol niečo cez 10 km. Meral 11 m a obsluhovalo ho 21 vojakov. Výroba začala v roku 1940 a bolo vyrobených „len“ 7 kusov (mažiarov). Každý mažiar sprevádzal žeriav, ťažký podvalník a niekoľko upravených tankov na prepravu munície. Karl-Gerät sa používal napríklad pri útoku na Brest a Sevastopoľ, či na ostreľovanie Varšavy a Ardén.
Schwerer Gustav
Najznámejší kanón z Druhej svetovej vojny a zároveň aj najväčšie (železničné) delo v dejinách ľudstva. Delo s kalibrom 800 mm a dĺžkou hlavne cez 32 m (celé delo meralo 47 m) vážilo takmer 1350 ton a mohlo vypáliť granáty o hmotnosti až sedem ton do vzdialenosti až 47 kilometrov. Gustav však vedel vystreliť len cca 100 nábojov, následne sa musela vymeniť hlaveň, lebo sa rýchlo opotrebúvala. Bol použitý pri ostreľovaní ruského Sevastopoľu.
Fat Man
Fat Man bol krycí názov pre plutóniovú atómovú bombu, ktorá bola zhodená 9. augusta 1945 na japonské mesto Nagasaki. Puma explodovala ve výške 550 m nad mestom a pri výbuchu uvoľnila energiu zodpovedajúcu výbuchu 22 000 ton TNT. Fat Man s dĺžkou 2,34 m a s priemerom 1,5 m vážil cez 4,6 tony. Plutóniová bomba zabila okamžite 73-tisíc obyvateľov a ďalších 25-tisíc zahynulo na následky ožiarenia.
Nukleárna bomba B41
Pôvodne označovaná ako Mk-41 bola termonukleárna zbraň vyvinutá Strategickým velením vzdušných síl Spojených štátov amerických na začiatku 60-tych rokov. Jednalo sa o najsilnejšiu nukleárnu bombu a najväčšiu trojstupňovú termojadernú zbraň vyvinutú v USA. Jej sila dosahovala 25 megaton. Zakladala sa na reakcii jaderného štiepenia deutéria, trítia, lítia a prvku U-238 alebo olova. Bomba B41 vážila 4850 kg a bola dlhá 376 cm s priemerom 132 cm.
Bomba B53
Americká termonukleárna zbraň, ktorá nahradila vyššie spomínanú B41. Bola zaradená do výzbroje počas studenej vojny s Ruskom. Jej sila bola v porovnaní s B41 „len“ 9 megaton, no dlhé roky tvorila základné vybavenie amerických bombardérov. Dokopy Bolo vyrobených 340 kusov. Jej zloženie bolo veľmi podobné jej predchodcovi, ale obsahovala ešte k tomu plutónium, urán a volfrám. Bomba B53 mala rovnaké rozmery ako jej predchodca, avšak vážila o niečo menej – 4010 kg.
Tsar bomba
Cár bomba bola najsilnejšia vodíková bomba sveta sovietskej výroby. Výbuch tejto bomby bol najsilnejšou explóziou spôsobenou človekom v doterajšej histórii. Z obáv, že by výbuch mohol narušiť zemskú kôru, znížili silu bomby z pôvodných 100-150 megaton „len“ na 57 megaton. Bola vyrobená len jedna (kvôli hmotnosti a rozmerom – bola dlhá 8 m a vážila 27 ton) a otestovaná v roku 1961, aby demonštrovala silu Ruska. Explózia sa uskutočnila približne vo výške 4 500 m, no na zemi sa vytvoril kráter o veľkosti 4,6 km, pričom oblasť totálnej deštrukcie siahala do vzdialenosti 25 km. Atómový hríb dosiahol výšku približne 64 km.
Foto: wikipedia.org, Youtube
