Už je to 210 rokov, kedy sa na poliach neďaleko bezvýznamného mestečka Slavkov u Brna stretli vo veľkej bitke armády troch krajín, vďaka čomu vošla neskôr táto bitka do histórie pod názvom „bitka troch cisárov.“ Dodnes je udalosť vnímaná ako najväčšie víťazstvo francúzskeho cisára Napoleona I. Bonaparte a právom zaraďuje tohto muža medzi najväčších vojenských stratégov sveta.



Vojská sa pustili do bitky konkrétne 2. decembra. Proti sebe sa postavili Ruské impérium s Rakúskym cisárstvom na jednej strane a Francúzske cisárstvo na strane druhej. Ruskému impériu v tej dobe vládol Alexander I. (1777 – 1825) a Rakúskemu cisárstvu vládol František I. (1768 – 1835). Rusi mali k dispozícií cca 75 000 mužov a Rakúšania cca 16 000. Napoleon mal k dispozícií 65 000 – 70 000 mužov.

slavkov1

Bitky sa priamo nezúčastnil Michail Illarionovič Kutuzov (1747 – 1813), slávny ruský veliteľ, ktorý sa zapíše do dejín pri invázii Francúzov do Ruska v roku 1812. Nezúčastnil sa jej preto, lebo bol odvolaný z velenia ruského vojska a nahradený bol samotným Alexandrom I. Sám radil ešte pred útokom obom cisárom, aby sa s Napoleonom nepúšťali do priamej bitky, ale nebol vypočutý. Ešte pred bitkou bola už jedna rakúska armáda porazená Napoleonom, čím sa Kutuzov, ktorý prišiel s vojskom až po porážke, stal nádherným cieľom pre Napoleona ovládajúceho v tej dobe Viedeň, čím sa začala veľká hra na mačku a myš. Kutuzov však vždy dokázal Napoleonovi uniknúť a svoju armádu zachrániť. Presunul sa na severnú Moravu, kde sa stretol s rakúskymi posilami a cisármi.

Zaujímavosťou zostáva, prečo sa bitka volá „bitka pri Slavkove,“ keď samotný Slavkov u Brna je vzdialený od bojiska 9 km. Toto pomenovanie dal bitke sám Napoleon, keďže 3. decembra, teda deň po bitke, bol ubytovaný v miestnom zámku, ktorý sa mu veľmi páčil. Iróniou zostáva, že noc pred bitkou tu spal aj František I. aj Alexander I.

slavkov4

Bitka sa začala ráno útokom ľavého krídla a stredu z Prateckého kopca na Francúzske pravé krídlo v blízkosti obce Telnice. Napoleon zaujal svoje postavenie na kopci Žuráň. Napoleonova armáda sa však nevydávala do útoku a v hmle čakala na správny moment. O dve hodiny však celý francúzsky stred vyrazil do protiútoku na ten istý kopec, z ktorého sa začal útok spojencov. Než sa stihli útočiace a ostatné jednotky spojencov otočiť a opäť zaútočiť na pôvodné postavenie, bolo už neskoro. Navyše sa začali dostávať do obkľúčenia a samotný Pratecký kopec bol už dobytý. Spojenci ustupovali k obciam Telnice a Sokolnice, avšak dostali ďalší úder maršala Davouta, ktorý vojskám definitívne zlomil väz.

Straty boli zarážajúce. Zatiaľ čo Napoleon mal straty na úrovni zhruba 8500, z ktorých bolo na mieste mŕtvych „len“ niečo cez 1500 mužov, činili straty spojencov cca 27 000 mužov, z ktorých bolo na mieste mŕtvych až cca 17 000. Ruská armáda, ktorú Kutuzov svojou obratnou taktikou a perfektnými ústupnými manévrami tak dlho chránil pred skazou, bola za pár hodín absolútne zničená.

slavkov3

Bitka pri Slavkove (Austerlitz) sa stala nielen katastrofou pre koalíciu proti Napoleonovi, ale v konečnom dôsledku znamenala aj podpísanie potupnej Bratislavskej mierovej dohody (26. 12. 1805) a zánik Svätej ríše rímskej nemeckého národa, ktorá existovala, síce s inými názvami, ale nepretržite od roku 962.

Pamiatok na túto významnú bitku je mnoho. Najstaršou je tzv. Pyramide von Austerlirz, mohyla postavená francúzskymi vojakmi blízko mesta Utrecht. Priamo na bojisku bola v roku 1923 slávnostne otvorená Mohyla mieru, dielo Aloise Slováka a jeho spolupracovníkov. V samotnom Paríži na Place Vendôme stojí 44 metrov vysoký oslavný stĺp Colonne Vendôme, ktorý sa pôvodne volal Slavkovský stĺp. Na jeho vrchu je socha Napoleona a povráva sa, že bol vytvorený z roztavených ukoristených kanónov priamo z bojiska pri Slavkove. V Paríži sa nachádza aj Slavkovský most, ba aj Slavkovská stanica (Gare d´Austerlitz). Ďalšie ukážky sú aj v kruhu okolo Napoleonovho sarkofágu v Invalidovni a výjav z bitky je aj na východnom pilieri Víťazného oblúka.

austerlitz2

Najväčšia pripomienka tejto bitky nastane priamo na bojisku. Od 2. do 6. decembra prebiehajú vďaka tzv. „Projektu Austerlitz,“ v okolitých mestečkách rôzne pripomienkové akcie, avšak najhlavnejší dátum je 5. december, kedy 2000 účastníkov z celého sveta predvedie okrem iných ukážok aj „bitku troch cisárov“ pod kopcom Santon pri mestečku Tvarožná. 6. decembra prebehne pietny akt pod už spomínanou Mohylou mieru stojacou na mieste najťažších bojov. Mark Schneider, „profesionálny Napoleon“, ktorý už hral túto postavu na pripomienkach tejto bitky v rokoch 2005, 2007, 2008 a 2011, bude svojim vojakom veliť aj teraz. V minulosti už stvárňoval Napoleona napríklad u Waterloo (Plancenoit) 2005–2010, Jene 2006 a 2011, Erfurte 2007, Sarzane 2011, Borodine 2012, Rueil-Malmaisone 2012 a 2014.

Ak teda ešte nemáte na víkend program, prípadne sa budete v tejto dobe nachádzať v blízkosti Brna, určite navštívte túto zaujímavú akciu.

Zdroj: austerlitz.org  Foto: napoleon-empire.com, mariuszkozik.com, austerlitz.org, guerrayhistoria.files.wordpress.com