Najnebezpečnejšie drogy sveta? Zrejme vám napadnú dve možnosti. Buď to heroín, alebo zapojíte fantáziu a vysypete zo seba niečo o špeciálnych narkotikách vyvíjaných armádou. Zostaňme však v realite. Teda heroín? Nuž, budete prekvapený.



David Nutt je najuznávanejším svetovým odborníkom na drogy. Ako na užívanie, tak na dopad drog na ľudský organizmus, ale aj na medzinárodné drogové zákony. Že nejde o nejakého samozvaného blogerského experimentátora dokazuje fakt, že je profesorom neuropsychofarmakológie na Imperial College v Londýne a tiež stojí na čele Nezávislého vedeckého výboru o drogách. Keď teda profesor Nutt v roku 2010 publikoval výsledky štúdie na tému, ktorá droga je najnebezpečnejšou vôbec, išlo o relevantný výskum, ktorého výsledky preberali aj odborné lekárske magazíny.

Profesor David Nutt najuznávanejší odborník na drogy
Profesor David Nutt najuznávanejší odborník na drogy

Spraviť seriózny výskum s výpovednou hodnotou si, samozrejme, vyžaduje viac ako pozbierať smutné príbehy typu – “heroín mi zabil kamoša, je to najväčšie svinstvo na svete”. Niečo takéto je proste málo. Nutt preto nastavil kritéria. Zameral sa na legálne aj nelegálne drogy dostupné vo Veľkej Británií. Určil šestnásť parametrov škôd, ktoré rozdelil do skupín priameho a nepriameho dopadu na užívateľa. Priamy dopad môže byť napríklad predávkovanie sa, nepriama nákaza vírusom HIV opakovaným používaním injekčnej striekačky. Medzi nepriamy dopad tiež patrí vplyv na rodinu, zamestnanie až po vplyv na ekonomiku krajiny.

Výskumná skupina po pozbieraní dostatočného množstva informácií vo finále skúmala dvadsať drog, ku ktorým priraďovala mieru vplyvu na pravdepodobnosť úmrtia, pravdepodobnosť vzniku závislosti, zhoršenie mentálnych funkcií, stratu socioekonomického majetku (dom alebo zamestnanie), fyzické zranenia spôsobené užívaním drog, nárast pravdepodobnosti kriminálnej činnosti až po možnú mieru vplyvu na medzinárodné škody, teda napríklad možnú mieru destabilizácie spoločnosti.

pavelPrečítajte si tiež:
Čech, ktorému patrí prvenstvo vo výrobe pervitínu, lieči pacientov závislých na jeho objave

Profesor po zverejnení výsledkov vo viacerých rozhovoroch zdôraznil, že aj keď určil šestnásť kritérií, na základe ktorých sa vyhodnocovala nebezpečnosť skúmaných drog, tými najdôležitejšími boli práve dopad na užívateľa a ekonomický dopad. Brit však nepriamo poukazoval na to, že druhá možnosť je závažnejšia. Teda niečo ako – ty sa kľudne prefetuj, keď si blbý, no spôsobíš tým problémy rodine, zamestnávateľovi, prestaneš platiť dane, a to už nás ako spoločnosť výrazne štve. Týmto skôr subjektívnym prístupom k celkovému výsledku profesor, môžno nevedome a možno vedome, skresľoval závery štúdie.

Máme teda päť rokov starý výskum realizovaný len na Britoch a profesora, ktorý svojím subjektívnymi dojmami skresľuje výsledky.

Akosi sa nám tu vytráca spomínaná dôveryhodnosť, objektivita a možnosť zovšeobecniť výskum minimálne na Európu. Našťastie v roku 2012 jeden z najstarších lekárskych odborných magazínov vôbec, Lancet, ponúkol svoje výsledky z totožného výskumu. Tak ako profesor Nutt, aj vedci z magazínu skúmali rovnakých dvadsať drog v rovnakých šestnástich kategóriách. A ako vzorku si zobrali Európanov. Bližšie ich však nešpecifikovali. Výsledok? Doslova totožný s tým Nuttovým, ibaže výskumná skupina z Lancet prikladala oveľa väčšiu dôležitosť na dopad drog na samotného užívateľa.

Magazín Lancet je najstarším lekárskym magazínom
Magazín Lancet je najstarším lekárskym magazínom

Máme teda dva výskumy realizované nezávisle na sebe, od dvoch rôznych organizácií, s rozostupom dva roky. A čo je hlavné – s totožnými výsledkami. Vyhral teda nami predpokladaný heroín? Omyl! Ten skončil až na druhom mieste. Suverénnym víťazom nie práve lichotivého rebríčku sa stal alkohol. Na treťom mieste sa ocitol crack, tabak si uchmatol šieste miesto, hneď za kokaínom. Na štvrtom mieste sa umiestnili metamfetamíny, marihuana prekvapivo hviezdila na ôsmom mieste, no a psychotropná extáza, LSD alebo hríbiky uzatvárali rebríček.

Výsledky výskumu Davida Nutta - osobný dopad a dopad na okolie
Výsledky výskumu Davida Nutta – osobný dopad a dopad na okolie
Výsledky výskumu Davida Nutta - jednotlivé drogy v 16 kategóriách
Výsledky výskumu Davida Nutta – jednotlivé drogy v 16 kategóriách

Príde vám prvenstvo alkoholu trochu prehnané? Nuž. Ak zoberiete do úvahy všetko to, čo výskumníci z oboch skupín, zrejme zmeníte názor. Alkohol totiž spôsobuje obrovské množstvo chorôb. Od kardiovaskulárnych ochorení cez neurologické až po doslova ničenie pečene. Má vplyv na dopravné nehody, zvyšuje promiskuitu, čím nepriamo spôsobuje prenos rôznych chorôb a v neposlednom rade má vplyv na hospodárstvo, respektíve ekonomiku krajiny. Konkrétne skrz liečbu závislých.

Výsledky výskumu magazínu Lancet - dopad drog na jednotlivca a na okolie
Výsledky výskumu magazínu Lancet – dopad drog na jednotlivca a na okolie

Svetová zdravotnícka organizácia WHO k týmto výsledkom dodáva zopár zaujímavých čísiel. Odhadom ročne zomrie 3,3 milióna ľudí práve kvôli alkoholu. To je približne 5,9 % všetkých úmrtí na svete za rok. Stále sú to čísla, ktoré sa dajú ako tak stráviť. Šokom je fakt, že kvôli alkoholu na svete zomrie približne každých desať sekúnd jeden človek. Ako prevencia by snáď stačilo za každého zosnulého vyliať na pamiatku jeden panák, to by z tej pálenky fakt veľa nezostalo.

Výskumy nám zrejme na nálade veľmi nepridali. Avšak samotný profesor Nutt pri prezentácií výsledkov zdôraznil jeden dôležitý fakt. “Všetko je to uhol pohľadu!” Napríklad ľudia vo všeobecnosti veria, že ilegálne drogy sú nebezpečnejšie ako legálne. Čo, ako už vieme, nie je celkom pravda. Oveľa dôležitejšie je však to, ako drogy naberajú na sile. Nemyslíme konkrétne účinky, skôr popularitu, rozšírenosť, ekonomickú hodnotu a ďalšie faktory. Pri pohľade do histórie sa viackrát pousmeje nad tým, ako snaha drogy zakázať viedla k zvýšeniu drogovo závislých. Národná zdravotná starostlivosť v Anglicku NHS onoho času využívala na liečbu závislých na heroíne samotnú drogu. Psychiatri pacientom kontrolovane znižovali dávky až ich vyliečili. Údaje NHS z roku 1971 hovoria o tom, že v celom Spojenom kráľovstve bolo tisíc závislých na heroíne. Pár rokov na to vláda heroín zaradila na zoznam ilegálnych drog. Roku 1990 vydali NHS správu, ktorá uvádzala, že aktuálny počet Britov závislých na heroíne je 200 000.

drogy-1Prečítajte si tiež:
Na Slovensku sa s drogami obchoduje viac, ako si len myslíte!

 

Marihuana je témou sama o sebe. Čo ju však dostalo na ilegálnu listinu? Politika! NATO chcelo základne v Egypte. Krajina pyramíd kývla na súhlas pod podmienkou, že bude THC na zozname ilegálnych látok. Príde vám to komické? A čo potom predvolebné rozhodnutia o zaradení látok na zoznam nebezpečných a ilegálnych a následne rozhodnutie počas druhého predvolebného obdobia, že tie isté látky vlastne vôbec nie sú až tak nebezpečné a tak sú povedzme dekriminalizované.

David Nutt pár rokov prezentuje teóriu, že drogy ktoré vážne ohrozujú naše zdravie a sú prudko návykové, by mali byť zbavené všemožných ilegálnych nálepiek. Odôvodňuje to tým, že ak je alkoholizmus považovaný za chorobu, aj závislosť na heroíne by mala byť považovaná za zdravotný problém a nie za predplatné v niektorom z nápravných zariadení, prípadne za rezervačku na cintoríne.