Prebúdzam sa na modrej plachte pod sieťkou proti komárom. Budík mám síce na 7. hodinu, aby som si užila tiché nedeľňajšie ráno, ale v džungli sa nedá spať dlhšie ako do 5-tej. I nočné sovy, ktorou som bola aj ja, vstávajú s východom slnka, keď sa budia všetky divé zvieratá.



03

Prvé prekážky

Šesť týždňov na tomto polostrove ma naučilo naozaj veľa. Najprv som prišla do Blue Osa vylepšiť si postavu na týždeň jogy, ale osud to zariadil tak, že som po dohode s majiteľom ostala ako dobrovoľníčka. Neviem, kto z nás dvoch je viac prekvapený, lebo dobrovoľníctvo som nikdy nerobila a mať nado mnou nejakého šéfa, nech je akýkoľvek milý, mi vždy bolo proti srsti.

Ale s radosťou sa púšťam do každej výzvy a pár týždňov pri najmenej rozvinutom národnom parku Corcovado v Kostarike je pre mňa ako ísť hlavou proti múru. Jedna z prvých vecí, ktoré sa tu učím je, že Kostaričania sú úžasní ľudia a chlapi sa radi objímajú. Dennodenne ma pusinkuje každý z 20 zamestnancov vždy, keď okolo mňa prejdú a šepkajú mi do uška como estás, mi amor  a hoci majú doma rodinu, vtipkujú, kedy sa vezmeme. Žeby tisícky komplimentov od latino mužov boli dôvodom, prečo tu ostávam dlhšie? :-)

01

Už asi po dvoch dňoch prichádza lekcia číslo dva – môžeš sa denne sprchovať koľkokrát chceš, ale stále ti bude medzi prsiami stekať prúd potu… aj keď žiadne prsia vlastne nemáš. Džungľa tiež človeka naučí, ako sa vyrovnať s najprv nechutným potom ostatných, ktorý sa obtiera na tvoje líce pri každom objatí (netreba ďalej rozmýšľať, odkiaľ sa na tváričke ako detská prdelka berú stále nové a nové vyrážky.)

Pracovníci sú nonstop mokrí od potu (fakt si na teplo nevedia zvyknúť ani domorodci), ja od vody, keď sa potu zbavujem sprchou, kúpaním v bazéne alebo v mori, lebo si nemôžem dovoliť vyzerať ako spotený smradľavý tchor, hoci sme v džungli. Ako tu je zvykom, som síce celá špinavá a s vlasmi ako po bombe, ale som predsa dáma a dámy sa nepremávajú s vodopádom potu v bikinách, ani v odľahlom pralese.

04

Ranný rituál

Každopádne, v džungli sa toho deje veľa a na polostrove Osa ešte viac, hlavne v ranných a nočných hodinách. Asi dokopy za celý život som sa na východ slnka nezobudila toľkokrát ako tu a veru tento je na pláži zakaždým ako dar od Boha.

Celý článok si môžete prečítať v májovom SLOVAK MAN.

Elektronická verzia: https://www.manmagazin.sk/elektornicka-verzia