Jeden vie písať, jeden čítať. Poznáte mnohé vtipy o príslušníkoch nášho policajného zboru. Realita, ktorú s nimi zažívame, však často nie je vtipom, práve naopak, je smutná, pretože namiesto toho, aby pomáhali a chránili tak, ako sľubujú, nám len strpčujú život.



Niet horšieho pocitu, ako keď v spätnom zrkadle uvidíte nápis polícia alebo blikajúce majáky a svetelný nápis STOP. Svet sa zastaví, žalúdok obráti a všetky zvierače zovrú ako nikdy. Peňaženka sa rozplače. Prípadne, ak si to rúbete diaľničným tempom mimo obce a uvidíte pri ceste fotografa v škaredej zelenej. Brzdu prekopnete až pod podlahu, no aj tak vás ten investigatív zachytí a cvakáte.

Polícia v blízkej budúcnosti plánuje nainštalovať vyše tisíc stacionárnych radarov. Áno, papierovo ukážu, že prispeli k bezpečnosti na cestách, ale bude tomu naozaj tak? Alebo budú radary strategicky rozmiestnené na miestach, kde bezpečnosti nepomôžu vôbec, ale zato naplnia štátnu pokladňu? Meranie rýchlosti našimi pánmi policajtmi možno celkovo považovať za nie celkom efektívne. Videli ste niekedy merať policajta rýchlosť pri škole? My nikdy. Zato na konci obce, nanometer pred tabuľou ukončujúcou obec, kde každý intuitívne zrýchli a nikoho neohrozí, tam sú stále ako osy na sirupe.

Zastavia vás v strede mesta, arogantne, predbiehajú. Kvôli tomu, že vy zabudnete vyhodiť smerovku pri výjazde z kruhového, sa oni otočia cez dvojitú plnú, rovno pred prechodom, obmedzia tri autá a letia za vami stovkou cez mesto. Aby zvýšili bezpečnosť na cestách? Určite. „Bude to za šesťdesiat, pán vodič.“ V lepšom prípade.

Za vrchol nadradenosti policajtov nad bežnými vodičmi možno považovať ich samotné autá. Dajte si vy na svojho tátoša o palec väčšie kolesá, nedajbože čierne fólie na predné okná, zoberú vám aj rodný list. Pozrite si autá policajtov a ich usmiate tváre za volantom. Uvidíte ich? Neuvidíte, drvivá väčšina z nich má na svojich sklách fólie tmavšie ako uhlie. Hlavne bezpečne…