Pokusy realizované na zvieratách siahajú do dávnej minulosti, do starovekého Grécka. Už vtedy sa začali vykonávať operačné zákroky nazývané vivsekcia. Voľne preložené „rezanie zaživa”.



Takzvaným otcom vivsekcie bol Klaudios Galén. Robil pokusy a pitvy. Často posielal svojich učňov odchytávať pouličné psy. Robil verejné operácie, pri ktorých zviazal živému živočíchovi močovod, aby ukázal, že moč sa tvorí v ľadvinách. Porušil miechu, aby demonštroval paralyzáciu alebo rozrezával brušnú dutinu a poukazoval na peristaltický pohyb. Samozrejme, bez akéhokoľvek umŕtvenia.

René Descartes vyhlasoval, že zvieratá sú len mechanické stroje, neschopné vnímať bolesť. Jeho teória spôsobila úplnú expanziu experimentovania na živých zvieratách. Tvrdilo sa, že aj keď zvieratá skučia a „plačú“, ich telo nič necíti, pretože stroje predsa necítia!

Veľké „haló“ vyvolal Charles Darwin so svojou evolučnou teóriou, ktorá tvrdí, že človek sa vyvinul z opice a rozdiely medzi ľuďmi a zvieratami nie sú také veľké, takže aj zvieratá majú vyvinuté zmysly, intuíciu, emócie a schopnosti ako láska, pamäť, pozornosť či zvedavosť. Chýba im len schopnosť rozprávať našou rečou. Keby ju mali, odvážili by sme sa ich zabíjať?

Sergej S. Bryukhonenko viedol morbídny výskum, zameraný na možnosti zachovania života umelými prostriedkami. Jeho najznámejším pokusom je odrezaná hlava psa, ktorú vraj niekoľko hodín dokázal udržať pri živote napojenú na okysličovací prístroj. Napojená hlava reagovala na vonkajšie podnety. Žmurkala, oblízala si ňufák, dokonca sa „otočila“ za zvukom.

Pri Draizovom teste je testovaná substancia vkvapkaná zvieratám do oka. Pritom sú držané v kladkách niekoľko dní bez tíšidla na bolesť. Najvhodnejšími zvieratami sú králiky, pretože majú tenkú rohovku a chudobné očné kanáliky, takže nemôžu plakať a vyplaviť cudziu látku von.

Hlodavce a psy sú používané na otravovací test LD50. Skupina zvierat je otravovaná látkou, pokým sa nenájde dávka, ktorá usmrtí polovicu pozorovanej skupiny. Pretože je táto látka často podávaná násilným kŕmením, stáva sa, že zviera zomrie na roztrhnutie žalúdka. Viete si predstaviť, aké množstvo napríklad pasty by sme museli zjesť, aby to zabilo polovicu z nás?

LD50 je podobný LC50. Tu je látka vstrekovaná do uzatvorenej miestnosti. Pre lepšiu predstavu – na hodinu sa zavrieme do kúpeľne a celú dobu si tam budeme striekať lak na vlasy. Koľkí z nás a ako to dlho vydržia?

Známe značky Palmolive, Nivea, Colgate, Dove, Wella alebo Rex a Persil robili taktiež testy na zvieratách. Až od roku 2004 bolo testovanie v Únii zakázané. Dokonca aj spoločnosť Mars, ktorá vyrába sladkosti ako Twix, M&M’s, Snickers, Mars a iné, testovala svoje výrobky na zvieratách. Pokus spočíval v nadopovaní myší zložkami sladkostí. Myši boli následne nútené plávať a nájsť plošinu, aby sa vyhli utopeniu. Potom boli aj tak zabité a vypitvané.

Využívanie zvierat miesto ľudí má korene v náboženstve, ktoré zakazovalo pitvanie ľudských mŕtvol. Aj keď toto tabu padlo, zvyk sa zakorenil vo vedeckých a vzdelávacích kruhoch. Odhaduje sa, že na celom svete je ročne týraných a pri pokusoch zabíjaných zvierat vyše 400 mil.

Autor: Andrej + Miška