Ísť do Bulharska autom je pre mnohých nepredstaviteľné. Toľko kilometrov a po akých cestách a krajinách! Preboha :-). Skutočnosť, že je to ale omnoho jednoduchšie, bezpečnejšie a rýchlejšie, ako si myslíte, a pár zaujímavých zážitkov z cesty, vám opíšeme v tomto článku.
Ako je to vlastne ďaleko?
Cesta zo západného Slovenska, odkiaľ sme vyrážali my, až na Slnečné pobrežie je niečo málo pod 1500 kilometrov. Ak by ste teda išli priemernou rýchlosťou 100 kilometrov za hodinu, mali by ste to zvládnuť za 15 hodín. Takáto priemerná rýchlosť je ale naozaj príliš „romantická“ predstava, ale nepredbiehajme, dozviete sa čo a ako.
Plánovanie cesty
Z nášho štartovacieho bodu sme vyrazili približne o ôsmej hodine večer, navigácia nám ukazovala príchod o 12.00 nasledujúceho dňa. Ak chcete dať cestu „na jeden šup“, určite vám odporúčame, aby ste sa pred jazdou naozaj dobre vyspali. Kde sa dá po ceste spať a ísť „na dve šupy“, si povieme ďalej. My sme sa rozhodli, že ak všetko pôjde podľa plánu a nebudeme extra unavení – dáme to na jedenkrát. Navyše o 14.00 nasledujúceho dňa sme mali mať check-in na hoteli.
Cez Rumunsko alebo cez Srbsko?
Ak sa pozriete na mapu Európy, bude vám určite logickejšie ísť cez Rumunsko. Tam však nie sú také cesty ako v Srbsku a cesta by sa vám predĺžila o 2 – 3 hodiny. Takže odporúčame ísť práve cez Srbsko, nemusíte sa ničoho báť – je to bezpečné, pomerne lacné, rýchle a komfortné. Prakticky cez celú krajinu idete po diaľnici, miestny limit je 120 km/h, to isté platí pre Bulharsko, kde ale môžete „valiť“ až 140 km/h.
S pasom alebo bez?
Do Bulharska, Srbska (a v prípade, že sa rozhodnete ísť cez Rumunsko, tak ani tam) pas nepotrebujete a všade vás pustia na občiansky preukaz.
Diaľničné poplatky
Diaľničnú známku do Maďarska odporúčame kúpiť online tu, ak nechcete, aby vás vynaliezaví maďarskí pumpári oje… babrali o cca 2 – 3 Eurá na každej známke. My sme platili bez mála 5000 forintov za mesačnú známku, t.j. cca 15 Eur, v Srbsku sa platí iba na mýtniciach – platili sme dvakrát asi 6 Eur po ceste tam a v Bulharsku si kúpili známku. Od hraníc až po Sofiu (asi 50 km), kedy idete po “starej ceste”, máte čas zastaviť na ktorejkoľvek čerpacej stanici a kúpiť si diaľničnú mesačnú známku za 15 eur.
Vyrážame
Napriek tomu, že navigácia nám odporúčala ísť cez Bratislavu a odtiaľ pokračovať po diaľnici smer Budapešť, rozhodli sme sa radšej, vzhľadom na sobotný večer a možnosť dopravných zápch v okolí Bratislavy pre špičku dovolenkového obdobia, ísť radšej z D1 na križovatke Trnava smerom na Nitru, následne odbočiť na Galantu a cez Šaľu a Kolárovo do Komárna, odkiaľ sme prešli do Maďarska. Prakticky po pár kilometroch za hranicou je nájazd na diaľnicu, z ktorej zídete až na konci Srbska.
Okolo Budapešti bývajú zápchy
Keďže v okolí Budapešti zvyknú bývať zápchy, rozhodli sme sa ísť tak, aby sme nešli cez večernú špičku, čo sa ukázalo ako dobrá voľba. Napriek tomu by sme nabudúce išli rozhodne o niečo máličko skôr, pretože na srbsko-maďarskej hranici, kde sme dorazili ráno o 6.00, sme, bohužiaľ, asi hodinu čakali v rade. Vyzeralo to, že zápcha práve ešte len vzniká, takže zrejme, ak by sme dorazili o hodinu skôr, mohli sme sa jej vyhnúť. Ale nepredbiehajme a poďme poporiadku.
Prechod Maďarskom
Cez Maďarsko idete iba po diaľnici, ktorá je veľmi pohodlná, sieť čerpacích staníc je pomerne hustá, WiFi majú takmer na každej. Všetko bez problémov.
Hranica Maďarsko – Srbsko
Tu sme mali trošičku obavy, čo bude, ale všetko prebehlo bez najmenších problémov. Na hranicu sme dorazili v noci približne okolo jednej hodiny a čakali sme 10 minút na jednej strane a 10 minút na druhej. V opačnom smere to však bola riadna „kaša“, našim odhadom na 2 – 3 hodiny. Po ceste späť odporúčame radšej kalkulovať tento prechod na neskoršiu hodinu / nočnú / skorú rannú.
Prejazd Srbskom
Keď prejdete do Srbska, budete trošku zhrozený – prvých 100 kilometrov je mierny tankodrom (na českú D1 sa to ale ani zďaleka nechytá), potom však cesta skvalitnie a vy si fičíte, ako sme už povedali – v rámci predpisov maximálne miestnym limitom 120 km/h.
Priznávame, že sme išli miestami cca 20 km nad limit, ak však bola pred nami dopravná značka o varovaní merania radarom, spomalili sme, inak nás nezastihla žiadna policajná kontrola alebo merania. Sieť čerpacích staníc je dostatočná, WiFi poznajú (heh), nie všade však funguje tak dobre ako napríklad v Maďarsku.
Približne 70 kilometrov pred hranicou s Bulharskom z diaľnice zídete a pôjdete po „starej ceste“, ale ako môžete vidieť na videu – diaľnica je rozostavaná až k hraniciam.
Dobré miesto na prespanie po ceste
Ak by ste si chceli cestu rozdeliť na 2 trasy, asi 100 kilometrov pred srbsko-bulharskou hranicou, pri mestečku Aleksinac, je priamo na diaľnici štvorhviezdičkový Hotel Bosphorus, kde môžete mať izbu pre dvoch za necelých 50 Eur, čo nie je síce málo, ale bývate v krásnej, veľkej izbe, môžete sa osprchovať a zrelaxovať pred ďalšími cca 600 kilometrami. Raňajky sú za 5-eurový doplatok.
Hranica Srbsko – Bulharsko
Tu nastala najväčšia časová strata, ako sme už spomínali, takže by možno nebolo na škodu, keby sme si naplánovali cestu tak, aby sme boli na tejto hranici o 5.00 ráno alebo skôr (my sme dorazili cca o 6.00). Šesťdesiatminútovú stratu sme však nepovažovali až za taký „prúšvih“ a veselo sme pokračovali ďalej. V protismere sme takúto kolónu ale neregistrovali.
Veľmi užitočná rada: Na srbsko-bulharskej hranici sa držte v ľavom pruhu! Hlavne medzi colnými kontrolami – ľavý pruh sa pred bulharskou stranou rozdeľuje na ďalších asi päť či šesť pruhov a ide násobne rýchlejšie ako tie ostatné!
Prejazd Bulharskom
Stará cesta za hranicou Bulharska pokračuje až do Sofie, kam idete asi polhodinku cez mesto, aby ste na konci víťazne našli vytúžený výjazd na diaľnicu, ktorá pokračuje až do Burgasu, vzdialeného asi 50 kilometrov od Sunny Beach.
Sofia – hlavné mesto Bulharska. Diaľnica, na ktorú sa potrebujeme dostať, bohužiaľ, začína až za mestom. Musíte tak ísť slušný kus cesty takmer cez centrum… Cca 30 – 40-minútová záležitosť.
Miestny limit je, ako bolo spomenuté, 140 km/h. Za Sofiou bola ešte pomerne hustá ranná premávka, ale asi po 100 kilometroch sa začne diaľnica rovnať – máte pred sebou krásne scenérie miernych kopcov a viditeľnosť je až na nečasté zákruty veľmi dobrá. Ak si trúfate, vzhľadom na nie veľkú premávku, zdá sa tu byť bezpečná aj jazda naozaj vyššou rýchlosťou.
Burgas a príchod na Sunny Beach
Po zídení z diaľnice na Burgas sa znova ocitnete v centre, tentokrát omnoho menšieho mesta. Potom vás už čaká iba cca 30 kilometrov po okresnej ceste popri mori. Keďže sme zastihli obedňajšiu špičku, miestami nám to išlo trošku pomalšie. Ale asi po hodinke sme sa dostali na Sunny Beach a bez problémov našli náš hotel.
Záver
Cesta je omnoho komfortnejšia, ako vám názov krajín Srbsko a Bulharsko napovie. Časy, kedy ste sa v týchto krajinách mohli báť zastaviť na červenej, sú dávno „tam“. Ak váhate, či ísť alebo nie, rozhodne poďte do toho. Niet sa čoho obávať, v prípade únavy je na hustej sieti čerpacích staníc možnosť prespať či už v aute, alebo… a to na niektorých odpočívadlách naozaj uvidíte – „na turka“ – čiže vedľa auta na zemi na karimatke…
