V známej histórii Spojených štátov amerických z obdobia 2. svetovej vojny sa dozvedáme, že vojnové zverstvo sa nedotklo priamo územia tohto štátu. Keď však začneme bádať viac a odhaľujeme menej známu a prezentovanú históriu, zisťujeme, že síce nepatrné, ale isté dotyky vojnového besnenia predsa len doľahli na americkú pôdu.



Keď 1. septembra 1939 vojna vypukla, USA zachovávalo neutralitu, ktorá skončila útokom lietadiel Japonského cisárskeho námorníctva na základňu Pearl Harbor (7. 12. 1941). Kongres vyhlásil vojnu Japonsku (8. 12. 1941), čo znamenalo, že krajiny Osi, čiže Nemecko, Taliansko, ba dokonca aj Slovensko, vyhlásili vojnu USA.

A práve v tomto momente sa začína príbeh operácie, ktorá do dejín vojde pod názvom Operácia Pastorius. Cieľom misie malo byť vylodenie dvoch vyškolených kománd diverzantov, ktorých hlavnou úlohou malo byť ničenie strategických priemyselných cieľov, čím by sa položila americká výrobná mašinéria, ktorá sa práve rozbiehala na kolená.

past3

Táto akcia bola pod taktovkou Abwehru a jeho veliteľa admirála Wilhelma Canarisa (1887 – 1945). Rozkaz pre uskutočnenie operácie prišiel od samotného Adolfa Hitlera (1889 – 1945).

Pre operáciu bol vybraný Walter Kappe, ktorý mal vybrať ľudí, ktorí sú oddaní Ríši, avšak dlhší čas pobývali na území USA. Sám Kappe bol civil, ktorý strávil dlhší čas v USA.

Bolo vybraných desať mužov, ktorí veľmi rýchlo, len počas troch týždňov, boli školení v zachádzaní s výbušninami a inými praktickými vecami, ktoré by sa im mohli hodiť. Ich tréning prebiehal v Quentze blízko Brandenburgu.

Ich prvoradým cieľom bola likvidácia tovární určených na spracovanie hliníka, avšak cieľov bolo viac. Napríklad v New Yorku mali vyradiť elektrickú sieť, prívod vody atď.

Prvej skupine velil George John Dash. Skladala sa zo štyroch ľudí.

Druhej skupine velil Edward John Kerling. Skladala sa tiež zo štyroch ľudí.

Na operáciu bolo vyčlenených pre tímy 160 000 dolárov ako „vreckové“. Tieto peniaze boli pravé, nie falošné.

Doprava do USA bola pomerne jednoduchá. Keďže nemecké ponorky ovládali všetky námorné trasy z Veľkej Británie do USA v Atlantickom oceáne, ako jasný prostriedok pre vylodenie bola ponorka. V tomto čase niekoľko nemeckých ponoriek dokonca sliedilo okolo prístavov na východnom pobreží a zvlášť pri New Yorku potápali lode, ktoré sotva len vyplávali z prístavu.

past2

Prvá skupina sa vylodila na pláži pri Amagansette 13. 6. 1942 z ponorky U – 202. Okrem výbušnín mali pripravené aj nemecké uniformy pre prípad zatknutia a zachádzania ako s vojnovými zajatcami. Tie však zahodili hneď po vylodení. Výbušniny, ktoré mali použiť na splnenie misie, okamžite zakopali na pláži. Pri tejto činnosti boli prichytení členom pobrežnej stráže, no namiesto zabitia ho pod hrozbou smrti odohnali. Ako keby netušili, že strážnik okamžite utekal na najbližšiu policajnú stanicu. Než však muži zákona dorazili na miesto, bolo už komando preč z pláže. Na druhý deň sa dostali do New Yorku. Neišli však vyhodiť do vzduchu elektrickú sieť. Vlastne sa ani nechystali na dáku diverznú činnosť. Ako správni obyvatelia New Yorku sa vydali na drahé nákupy, ba dokonca si objednali izby v Govenornor Clinton.

past1

Členovia komanda, ktoré si užívalo nádhernú idylu v meste, však nerátali s faktom, že majú medzi sebou zradcu. Tým nebol nikto iný než sám veliteľ skupiny, Dash. Jeho plán bol jednoduchý. Pôjde na FBI, udá svojich kolegov, vyjde z celej situácie ako hrdina a bude nerušene žiť život občana USA. Dokonca o svojom počine informoval svojho zástupcu, ktorý s jeho plánom súhlasil. Preto Dash najprv zatelefonoval do centrály a oznámil agentom FBI, o čo ide, tí však neuverili jeho informáciám, a tak sa 19. 6. 1942 išiel udať priamo do centrály FBI, kde vyjaveným agentom popísal do detailu celú operáciu. A tak John Edgar Hoover (1895 – 1971), šéf FBI, ktorý ešte stále nemohol uveriť Dashovým informáciám, vyslal agentov do akcie, počas ktorej rýchlo pochytali aj ostatných členov skupiny. Dash medzitým oznámil, že sa chystá vylodenie ďalšej skupiny. Posledných členov prvého komanda chytili 20. 6.

Medzitým sa druhá skupina, nevediac o Dashovej zrade, vylodila na pláži Ponte Vedra na Floride 16. 6. 1942 z ponorky U-584. Skupina mala vďaka Dashovi sťaženú situáciu, keďže sa o nej od začiatku vedelo. Spočiatku však všetko išlo prekvapivo hladko. Členovia sa bez problémov vylodili, zakopali na pláži debny a presne tak isto ako prvý tím, ubytovali sa v drahých hoteloch a míňali veľké peniaze na nákupoch. Dvaja členovia komanda dokonca išli do Chicaga a ďalší dvaja, veliteľ Kerling so zástupcom, do New Yorku.

21. júna zatkli Kerlinga v byte jeho dlhodobej milenky Hedwigy Egemannovej, keďže byt bol aj vďaka Dashovi sledovaný agentmi FBI. Zástupcu zatkli o dva dni neskôr.

pastorius3

Dvoch členov skupiny z Chicaga zatkli 27. júna. Prvého, Haupta, zatkli tak, že zablokovali jeho čierny Pontiac, ktorý si kúpil za peniaze Abwehru. Práve odchádzal z domu, kde mal svojich rodičov. Druhého, Neubauera, zatkli v hoteli Sheridan Plaza.

Všetci okrem Dasha a jeho zástupcu, Burgera boli odsúdení na trest smrti na elektrickom kresle. Dash dostal 30 rokov nútených prác a Burger doživotie.

Po tom, čo Canaris zistil, ako dopadli jeho komandá, uvedomil si, že vyslanie Nemcov, ktorí pred vojnou žili dlhú dobu v USA, vyzeralo, akoby ich dobrovoľne dopravil naspäť do ich skutočného domova a na cestu im ešte dal štedré vreckové. Preto sa rozhodol vytvoriť tímy zo svojich ľudí, ktorí budú vytrénovaní tak, aby sa dokázali asimilovať v americkom prostredí. Avšak rozkazom z vyšších miest musel celú akciu ukončiť. A tak sa skončila slávna Operácia Pastorius.

Dash aj so zástupcom bol prepustený v roku 1948 a poslaný do Nemecka. V povojnovom Nemecku sa spustila vlna kritiky voči Dashovi za zradu vlastných ľudí. Žiadal úrady USA, aby sa mohol vrátiť, avšak tie mu nikdy nevyhoveli. Pamäte napísal v roku 1959. Zomrel v roku 1991 v ústraní.

Foto: modernnotion.com, authoremilyannputzke.com, footage.framepool.com