Väčšinu z nás vychovali v riadnej kresťanskej viere. Poznáme tradičné kresťanské hodnoty, Satana vnímame ako stelesnenie zla a vládcu temnoty. Čo v sebe ale ukrýva Satanova biblia a kam táto ideológia smeruje? Na  začiatok by sa človek domnieval, že kniha bude obsahovať predovšetkým množstvo temných rituálov a bude sa nás snažiť stiahnuť na Satanovu stranu. V skutočnosti však táto kniha nie je ani zďaleka taká temná, ako by sa mohlo zdať. Paradoxne je dokonca do veľkej miery totožná z ideami a životnými postojmi ľudí 21. storočia. O čom teda temná kniha rozpráva?



V prvom rade táto biblia vníma Satana skôr ako šelmu ukrytú v každom z nás. Väčšinu hriechov definuje ako nástroje k sebapoznaniu a zdokonaľovaniu svojho vnútra. Človek by podľa knihy mal chamtivosť, závisť alebo pýchu premeniť v nástroje sebarealizácie. Mali by sme si určiť jasné ciele a to ako ich dosiahnuť. Vraj je dôležité vedieť, že človek je Bohom sebe samému a nemal by sa vyhovárať na ostatných. Mali by sme si uvedomiť svoje potreby a prispôsobiť im svoje konanie tak, aby sme pracovali na dosiahnutí svojich cieľov. To všetko  treba robiť spôsobom, ktorým by sme neobmedzili život a ľudské práva ostatných „satanistov“.

devil

De facto, ak chcete pretiahnuť krásnu ženu či kúpiť si drahé auto, nesmiete znásilňovať ani lúpiť, ale máte pracovať na tom, aby ste svoj cieľ dosiahli. Modlitbu ako takú satanizmus zavrhuje tým, že tá aj tak nikoho nezaujíma a nikto si ju nevypočuje. Tak isto nás satanizmus nevedie k žiadnej konkrétnej viere či zákonom. Satanizmus síce má svoje pravidlá, avšak neviaže svoje „ovečky“ k ich nasledovaniu. V princípe si každý satanista môže robiť čo chce a dodržiavať zásady aké chce. Samotný pojem hriechu je v tejto ideológii cudzí, a tak sa nemusíte obávať pekla či iného trestu. Kniha rozpráva o akejsi diabolskej štvorici, čo je ekvivalent najsvätejšej trojice. V diabolskej štvorke sa dočítame o Satanovi, predstaviteľovi ohňa, Luciferovi čoby vládcovi vzduchu a tak isto o Belialovi a Levianthovi, ktorí sú vládcami zeme a vody. Ku každému pekelníkovi sa viaže jedna kniha. Myšlienky týchto kníh spočívajú v odpore voči Božím prikázaniam a kresťanskej viere či morálke.

devil2

Rozprávajú tiež o tom, že svet nikdy nebude patriť slabým a utiahnutým jedincom. Je teda nutné byť silným a ísť húževnato za svojim cieľom. Zaznieva tu polemika na tému, aké hlúpe je správať sa ako stádo oviec. Človek by mal o všetkom pochybovať, učiť sa a vytvárať si vlastné názory. Tiež sa tu, samozrejme, dočítame aj niečo o satanistických rituáloch a priebehoch omší. Tie, mimochodom, nie sú až také odlišné od kresťanských. Majú pre ne určený svoj „svätostánok“, v ktorom sa podobne ako u nás, nachádza oltár. Ten má však väčšinou podobu nahej ženy a namiesto vína sa podáva krv nejakého zvieraťa. Modlitby k Satanovi sú skôr akýmsi uctievaním seba samého a mastením si vlastného ega. Satanova biblia je v skutku písaná premyslene s ohľadom na psychológiu človeka. To sa spočiatku prejavuje snažením o vtiahnutie do deja a predostieraním zdanlivých morálnych hodnôt. Pozvoľna buduje váš rešpekt voči sebe samému. No a vo chvíli, keď už je vaše ego vybičované na maximum a vy sa začnete s princípmi stotožňovať, začne proces budovania egoizmu.

“Nenáviďte svojich nepriateľov celým srdcom a ak vás niekto udrie do tváre, dajte mu cez druhú! Zbite ho po hnátoch a bedrách, pretože sebazáchova je najvyšším zákonom! Ten, kto nastaví druhú tvár, je zbabelý pes! Oplácajte ranu ranou, pohŕdanie pohŕdaním, odsúdenie odsúdením – a k tomu štedro pridajte úroky z úrokov. Oko za oko, zub za zub. Oplácajte štvornásobne! Stonásobne! Staňte sa pre svojho protivníka zosobnením hrôzy a až vám pôjde z cesty, bude o niečo múdrejší a bude mať o čom premýšľať. Tak si získate rešpekt medzi všetkými stavmi a váš duch – váš nesmrteľný duch – bude žiť nie v nejakom nedosiahnuteľnom raji, ale v hlavách a telách tých, ktorých rešpekt ste si získali”(Citát zo Satanskej biblie, Knihy Satanovej).

devil1

V podobnom duchu by sme mohli pokračovať ďalej, obdobných citátov a blahoslavení na témy chamtivosť, krutosť a egoizmus tu nájdeme neúrekom. Vo svojej podstate sa naozaj zdá, že knihu napísala osoba, ktorá majstrovsky ovláda psychológiu človeka a zároveň je brilantným manipulátorom. Ku koncu sa naskytá dojem, že podľa vzoru tejto knihy kráča celá naša súčasná spoločnosť. Žeby sa diablovi podarilo vyhrať toto kolo?

PS: Ak vás zaujíma “ducharina” a záhady mrknite si aj článok o 4 veľkých záhadách 20. storočia.