Snaha o zničenie nepriateľa prostredníctvom bombardérov predstavovala prioritu pre armádu USA až do roku 1961. V tomto období, kedy sa prudko zvýšili schopnosti raketových nosičov, začali odchádzať bombardovacie letky pomaly do úzadia. Posledný prototyp, ktorý sa práve v tejto dobe vyvíjal, mal byť špičkou medzi bombardérmi svojej doby. Navždy však zostal len skúšobným prototypom. Volal sa North American XB – 70 Valkyrie.



Vývoj tohto stroja začal ešte v roku 1955. USA aj ZSSR, dvaja súperi v práve prebiehajúcej Studenej vojne, zatiaľ len vyvíjali nové rakety a ešte ani len netušili, že raz v budúcnosti dokonca začnú tzv. vesmírne preteky. V tento rok podalo USAF špecifikácie na vývoj nového jadrového bombardéra, ktorý unesie toľko ako B – 52, ale bude môcť lietať minimálne až dvojnásobnou rýchlosťou zvuku.

Vývoja sa ujali dve firmy – Boeing a North American. A tak v roku 1956 boli oboma firmami predstavené návrhy priam futuristických bombardérov, z ktorých sa dali koncové časti krídel, na ktorých boli nádrže, odhodiť pred útokom na cieľ. Dôvodom odhoditeľných nádrží mal byť dlhší dolet bombardérov. USAF však tieto návrhy zamietla, keďže bombardéry boli až príliš veľké a ťažké. Obe firmy prišli s návrhom bombardéru na koncepte delta krídla. North American navyše navrhovala krídla, ktorých časť sa pri nadzvukovej rýchlosti sklopila dole, čím sa vyrovná stabilita lietadla a generoval sa tzv. kompresný vztlak. Aj vďaka tomu napokon v roku 1957 vyhrala firma North American. Na celý projekt dostala 1,5 miliardy dolárov.

Firma navrhovala bombardér, ktorého vzletová hmotnosť mala byť až 249 480 kg, pričom samotný stroj vážil 93 000 kg. Bojový náklad malo tvoriť až 14 jadrových púm. Počítalo sa, že rýchlosť stroja bude neustále dosahovať cez 3200 km/h (Mach 3,0). Pohon zabezpečovalo šesť prúdových motorov, najprv poháňaných leteckým benzínom, ktorý bol obohatený bórom. Tým sa mal zvýšiť dolet. Keďže bór bol vysoko toxický, prešlo sa na obyčajné palivo, takže dolet sa znížil na 13 000 km. Bombardér, vyvíjaný na podobnej báze ako Concorde, bol tvorený hlavne z ocele a v menšej miere (asi 9 percent) z titánu. Súčasťou lietadla bol aj tepelný štít, ktorý sa vysúval pred kabínou počas letu.

valkyrie21Súčasne sa s bombardérom vyvíjalo aj stíhacie lietadlo XF -108 Rapier, ktoré malo bombardér chrániť. Nikto však pri vývoji nepočítal s tým, čo sa medzitým stane vo svete. Konkrétne 1. mája 1960 bolo v ZSSR nad Sverdlovskom vo výške 21 km zostrelené špionážne lietadlo Lockheed U-2. Jeho pilot, Francis Gary Powers, prežil a bol zajatý. Pre vývoj bombardéra to znamenal značný problém, keďže mal letieť a vykonať zhodenie bômb približne v tejto výške. Malo sa prejsť z veľkých výšok na operácie „tesne pri zemi.“ Keďže bombardér nedokázal prejsť na tento spôsob útoku a navyše sa ukázalo, že náklady sa stále viac zvyšujú, celý program v roku 1961 ukončil prezident John Fitzgerald Kennedy.

Tým sa však lietadlo ešte neodsunulo do „dôchodku.“ Boli vyrobené dva prototypy, XB -70A, ktoré získala NASA pre výskumné účely. Prvý let prebehol už pod nálepkou Vesmírnej agentúry 21. septembra 1964. Hneď sa však dostavili problémy. Postupne prišlo k poškodeniu podvozku, dokonca k odtrhnutiu kusu zadnej časti lietadla, ktorej úlomky vleteli do všetkých šiestich motorov. Dokonca pri prvom lete nad Mach 3 došlo k odtrhnutiu kusu z ľavého krídla.

lietadlo

Druhý prototyp v máji roku 1966 síce úspešne letel až 33 minút pri rýchlosti Mach 3, avšak ešte v ten istý rok došlo ku katastrofe. Pri lete vo formácii s F-4 Phantom II, Norhrop F-5, Northrop T -38 Talon a F – 104 Starfighter, ktorá bola urobená pre General Electric, výrobcu motorov pre všetky tieto stroje, narazil F -104 do zadnej časti XB – 70 a zrútil sa. Jeho pilot Joseph A. Walker, ktorý bol hlavným skúšobným pilotom NASA, zahynul. Pár sekúnd po páde lietadla prešiel aj bombardér prostredníctvom poškodenia do vývrtky a začal padať k zemi. Katapultovať sa podarilo len Al Whitovi, kapitánovi posádky. Druhý pilot Carl Cross však také šťastie nemal a haváriu neprežil.

Celkovo vykonali oba stroje 129 letov a nalietali viac ako 252 hodín. Aj keď sa projekt XB – 70 neskončil príliš slávne (posledný let bol v roku 1969), mal svoj význam minimálne na poli výskumu letov vo veľkých výškach pri dovtedy neuveriteľných rýchlostiach. Poznatky z tohto lietadla boli využité pri vývoji Concordu, ktorý prvýkrát vzlietol 2. marca 1969. Aj vďaka výsledkom získaným pri testoch tohto stroja môžu dnes piloti bojových lietadiel pohodlne lietať niekoľkonásobnou rýchlosťou zvuku.

Dodnes môžu návštevníci U.S. Air Force Museum v Daytone, štát Ohio, obdivovať prvý z dvoch prototypov lietadla, ktoré malo pôvodne predstavovať špičku medzi bombardérmi, no napokon skončilo v tieni nastupujúcej raketovej techniky.

Foto: xb70.interceptor.com, jalopyjournal.com, markkarvon.com