Do redakcie nám po novom roku prišiel list, po ktorom prečítaní sme si povedali, že ho musíme zverejniť. Nakoľko sme vtedy mali plné ruky práce s prechodom z tlačeného časopisu na online/web magazín, dostali sme sa k tomu síce až teraz, no veríme, že nie je neskoro.



Tu je do spisovnej slovenčiny prepísanie znenie listu od nášho čitateľa:

Dobrý deň, najskôr by som sa chcel predstaviť. Volám sa Jakub, mám 22 rokov a som z Handlovej. Je to taká ako keby väčšia dedina, ale je to mesto. Momentálne sa nachádzam vo väzbe Ilava za pár vecí, lenže preto vám aj píšem tento list a aj preto, lebo vás chcem požiadať o pomoc a o zverejnenie článku vo vašom časospise. Ale je tu jeden malý háčik, neviem, čo môžem zverejniť a čo nie. Máte odo mňa plnú dôveru, a to o mne napísať článok. Ja vám napíšem pár vecí, uvidíte a dúfam, že sa dohodneme.

Narodil som sa v Handlovej v roku 1992. Zo súrodencov som mladší, mám ešte sestru Barču, tá bola na svete prvá. Do 6. roka som vyrastal v úplnej rodine, lenže časom sa ukázala moja pravá podoba života. Bol som druhý, ako som spomenul, preto som bol medzi rodičmi obľúbený.

Lenže v 6-tich rokoch mi zistili rôzne choroby a diagnózy na mozgu. Bol som iný. Veľa ľudí ma začalo odsudzovať a karhať. Po čase sa ukázalo, že mám 2 nádory v časti mozgu nazývanej mozoček, čo ovplyvňuje koncentráciu správnej motoriky tela. V súčastnosti mám 22 rokov a 17 rokov som prežil po nemocniciach a liečebniach kvôli organickému poškodeniu mozgu.

V súčastnosti mám 22 rokov a 17 rokov som prežil po nemocniciach a liečebniach, kvôli organickému poškodeniu mozgu.

Časom som nastúpil do školy s interným a individuálnym štúdiom. Mám ukončenú SOŠ s 10 ročnou školskou dochádzkou. Po ukončení školy som dlhý čas ostal na ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny ako účastník a čakateľ o prácu. Po 3 rokoch a 3 mesiacoch ma uznali za invalidného dôchodcu, čo som na 100% uznaný sociálnou poisťovňou v Bratislave.

Ale to je jedno. Napriek môjmu nepriaznivému zdravotnému stavu a chorobe som sa ocitol 5x vo väzení kvôli môjmu otcovi, čo som voči nemu už definitívne zanevrel. A voči celej rodine. Paradox je v tom, že napriek mojej chorobe a kvôli tomu, že som si nemohol urobiť školu, moja matka sa o mňa starala 18 rokov, som sa dostal do väzenia a nie na liečenie.

Paradox je v tom, že napriek mojej chorobe a kvôli tomu, že som si nemohol urobiť školu, moja matka sa o mňa starala 18 rokov, som sa dostal do väzenia a nie na liečenie.

22 rokov som pokusným králikom doktorky H., doktora F. a doktorky G, ktorí sa mojim zdravotným stavom zaoberali 19 rokov a z toho som 3 roky zavretý. Okresný súd ma uznal vinným len a len na základe znalcov z odboru psychiatrie, a to za prítomnosti doktorky H., doktora F. a doktorky G.. Nikoho netrklo, že títo ľudia ma dobre poznajú a dlhé roky sa mnou zaoberali.

Okresný súd hrubo porušil zákon v mojom prípade, čo si tiež nikto nevšíma. Preto som sa rozhodol prostredníctvom vášho časopisu poprosiť o zverejnenie, úpravu a dopísanie nejakých slov a zároveň odpoveď, čo ešte treba k článku. Zatiaľ sa majte a prajem vám veľa úspechov s časopisom.

29.12.2014, váš čitateľ Jakub

Ak máte na Jakuba nejaké otázky, napíšte nám ich do komentára, všetky mu pošleme do väznice a na základe jeho odpovedí zverejníme pokračovanie príbehu.

Originál jeho listu:

00 01

Ak máte na Jakuba nejaké otázky, napíšte nám ich do komentára, všetky mu pošleme do väznice a na základe jeho odpovedí zverejníme pokračovanie príbehu.