História je plná príbehov, keď sa z vrahov či iných hriešnikov stali najväčší kajúcnici. Niektorí z nich to časom dotiahli až na svätcov. Potom je tu množstvo tých, čo boli až do svojej smrti hrdí na krv preliatu v mene svojho boha a za odmenu sa im tiež ušlo miestečko medzi svätými. Na Slovensku sme jednej dvojici z posledne menovanej kategórie venovali dokonca štátny sviatok – 5.júl.



V ten deň sa nielen na Slovensku plnia kostoly, aby si zbožní veriaci uctili Sviatok svätého Cyrila a Metoda (známych tiež pod spoločným nickom ako „slovanskí vierozvestci“). Učení páni v sutanách sa predháňajú, kto povie tento rok vznešenejšiu reč či zloží na ich počesť nejaký ten žalm do cirkevnej hitparády.

Solúnskym bratom sa nedá uprieť to, že sa zaslúžili o duchovný rozvoj slovanských národov, dokonca pre nás vymysleli aj písmo (čo v tých časoch nebolo až tak bežné, ako sa to zdá dnes) a Veľkú Moravu navždy zapísali do mapy vtedajšieho vyspelého sveta. Avšak prečo sa tak stalo, ale najmä akým spôsobom, to vám už v škole či spoza kazateľnice nepovedia.

Prvotným cieľom tejto „bohumilej“ misie nebola spása našich predkov, ako sa nám to snažia nahovoriť, ale politika na najvyššej úrovni. Veľkomoravské knieža Rastislav sa potreboval vymaniť spod vplyvu silných Bavorov, ktorých misionári si veselo šarapatili po jeho kraji. Preto vymyslel lesť – napísal kamarátovi cisárovi do Byzancie a posťažoval sa mu na neprajných susedov. Michal III. si nemohol nechať ujsť takú skvelú príležitosť, ako si zadarmo zaviazať ďalšiu krajinu, a tak im poslal vierozvestcov.

Slovania žijúci na území Veľkej Moravy mali svoje tradičné náboženstvo a nie všetkým sa chcelo vzdávať sa starých bohov v prospech jediného. Tak ako kňazi zo západu (z Bavorska), ani bratia z Byzancie neslávili bohvieako veľké úspechy pri obracaní pohanského obyvateľstva na pravú vieru. Ako inak si vysvetliť zákony a obyčaje, ktoré uviedli do praxe len preto, aby obyčajných ľudí prinútili klaňať sa kresťanskému bohu? Posúďte:

„Každá dedina, v ktorej sa konajú obety alebo prísahy pohanské, nech je odovzdaná Božiemu chrámu so všetkým majetkom, ktorý patrí pánom v tejto dedine. Tí, ktorí vykonávajú obety a prísahy, nech sa predajú so všetkým svojím majetkom,“(1) písal v prvom zákone Konštantín (neskôr svätý Cyril). Po našom povedané – ak neprestúpiš na kresťanstvo, predáme teba a tvoju rodinu do otroctva aj so všetkým tvojim majetkom. Naozaj „bohumilé“!

Ľud, ktorý do tých čias nepoznal otroctvo, sa stával otrokom len preto, že sa odmietol podvoliť cudzej viere.  Asi ani takéto vyhrážky nepomáhali, lebo naši budúci svätci pristúpili k tvrdším opatreniam – telesným trestom. Jedným z najobľúbenejších bolo odrezávanie nosa. Ako úprimne sa človek asi modlí k Ježišovi Kristovi, keď mu pred tým odfikli raťafák a potom prinútili pokľaknúť pred krucifix? Toto asi bratia vo svojej bohosloveckej misii nedomysleli!

Staré zvyky však nešlo len tak ľahko vykoreniť ani hrozbami a trestami. Preto aj dávno po zániku Veľkej Moravy prví uhorskí králi Štefan a Ondrej, tiež kruto prenasledovali pohanov. Kto neprestúpil kresťanstvo, mohol sa rozlúčiť s majetkom a vlastnou hlavou. Možno to nie je ani náhoda, že sa napokon aj oni dostali do panteónu svätých, keď tak zodpovedne pokračovali v cyrilo-metodovskej tradícii. Zvláštny to meter na svätosť mali v tých časoch!

Slovania však neboli z cukru a nepodvolili sa hrubej sile úplne (najmä v odľahlých oblastiach sa udržiavala stará viera, aj keď už dávno Európe vládlo kresťanstvo). Mnoho tradícií zo starých čias pretrvalo dodnes. Stačí si spomenúť na pálenie Moreny, čo je prastarý slovanský zvyk, či adaptáciu pôvodných obyčajov do nového náboženstva (napr. šibačka na Veľkú noc či Jánske ohne).

za odmenu si vyslúžili aj podobizne na minciach  (zdroj: )
Za odmenu si obaja bratia vyslúžili podobizne nielen na minciach

Spomeňte si na tento článok počas najbližšej nedele, keď budete sedieť v lavici pred oltárom a počúvať o svätom živote bratov zo Solúna.

Citácie – zdroj:

(1)      Marsina R. a kolektív autorov: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov – Slovensko            očami cudzincov