Originálne záznamy, ktoré zachytávali pristátie a prvé kroky človeka na Mesiaci, sa dlhé roky hľadali a doposiaľ sa nenašli. NASA sa po neúspešnom pátraní domnieva, že „nedopatrením“ pravdepodobne došlo k ich zmazaniu. Takže k dispozícii sú len konvertované záznamy z televízie, ktoré poslúžili ako podklad k zatiaľ najjasnejším záberom z mise Apollo 11.



„Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo,“ to je asi jedna z najznámejších viet, akú kedy kto vyslovil. Preniesol ju váhavým, trochu roztraseným, hlasom astronaut Neil Armstrong. Jeho slová počuli v živom vysielaní stovky miliónov ľudí po celom svete. Tí, ktorí sledovali priamy prenos na televíznych obrazovkách, mali možnosť vidieť aj čiernobiely obraz a boli tak priamymi svedkami prvých krokov človeka po Mesiaci.

Video bolo rozmazané, blikajúce a veľmi tmavé. Väčšine divákov to, samozrejme, príliš nevadilo, pretože išlo o tak významný moment a vysielanie doslova z iného sveta. Vadilo to ale inžinierom zodpovedným za videokameru astronautov. „Vedeli sme, že skutočný zaznamenaný obraz bol lepší,“ spomína Stan Lebar, šéf tímu Westinghouse Electric Corporation, ktorý vyvinul kameru pre misiu Apollo 11 a aj pre ďalšie projekty NASA. Jeho kamera bola na svoju dobu nadštandardná, využívala experimentálny formát umožňujúci vyššiu kvalitu obrazu, aká bola vtedy bežná.

Televízny prenos z Mesiaca do celého sveta

Televízne stanice, ktoré vysielali priamy prenos z Mesiaca, tento kvalitnejší formát, samozrejme, divákom ponúknuť nemohli. Preto NASA surový SSTV signál od astronautov na mesačnom povrchu konvertovala. Satelity prijímali vysielanie z Mesiaca a pozemní personál sa staral o to, aby televízne dáta prúdili na desaťpalcovú obrazovku. Na tú stačilo namieriť v tej dobe bežnú televíznu kameru (RCA TK-22).

Signál prešiel ďalšími konverziami a potom putoval mikrovlnným žiarením z Houstonu do New Yorku a následne k televíznym staniciam do USA a do celého sveta. Pretože išlo o analógový signál, každý krok na tejto dlhej ceste prispel k jeho degradácii a ľudia tak na obrazovkách, obzvlášť v prvých minútach vysielania, kým sa podarilo signál rozjasniť, sotva rozpoznali, čo je pristávací modul a čo je astronaut.

Astronaut

Kde sú pôvodné kazety?

Inžinieri z NASA, spolu s vysielaním pre televízne stanice, nahrávali na magnetické pásky pôvodný signál, ktorý z Mesiaca zachytávali pre budúcu analýzu. Tieto kazety dlho nikto nepotreboval a až po tridsiatich rokoch, aj na základe dobových fotiek ukazujúcich rozdiel medzi televíznym vysielaním a SSTV záznamom, spustila NASA interné pátranie po týchto unikátnych historických záznamoch. „SSTV signál svojou kvalitou výrazne prevyšoval obraz, ktorý po konverzii videli na televíznych obrazovkách ľudia z celého sveta,“ povedal John Sarkissian z observatória Parkes, ktorá sa koncom 60. rokov na vysielaní podieľala.

Približne 700 kaziet bolo v roku 1970 uložených do národného archívu USA pod číslom #69A4099, avšak v roku 1984 boli vrátené späť do Goddardovho vesmírneho a leteckého centra (GSFC). A tu sa stopa končí.

Kazety obsahujúce originálny (surový) záznam prenosu z Mesiaca sa nepodarilo nájsť ani po niekoľkých rokoch hľadania. Na chýbajúce kazety upozornila americká rozhlasová stanica NPR a austrálsky denník The Sydney Morning Herald v lete 2006, čo vyprovokovalo odozvu verejnosti a viedlo agentúru NASA k ešte intenzívnejšiemu hľadaniu.

Astronaut

Zmazané a navždy stratené? Môžu za to satelity

„Dostali sme stovky a stovky tipov, kde by sa kazety mohli nachádzať,“ popísal pátranie Stan Lebar. Televízny špecialista z GSFC, Dick Nafzger, povedal, že pátranie ich zaviedlo do národných aj súkromných archívov, skladísk, garáží a dokonca aj na skládky odpadov: „Prešli sme všetko, čo na sebe malo napísané Apollo, ale nič sme nenašli.“

Záver hľadania bol teda neuspokojivý. Ukázalo sa, že NASA „znovu použila“ približne štyridsaťtisíc krabíc s kazetami. Bola to núdzová situácia a reakcia na nedostatok magnetických pások pre nahrávanie dát z nových satelitov. „Zrazu bolo potrebné nahrávať dáta nepretržite, sedem dní v týždni, 24 hodín denne,“ vysvetľuje Lebar.

A výsledky hľadania ho vedú k smutnému záveru. „Neverím, že tie kazety ešte existujú. Bolo ťažké to prijať. Ale dôkazov, ktoré nás k tomuto záveru priviedli, je proste až príliš mnoho. Museli sme sa zmieriť s realitou.“ Kazety s pôvodným neskresleným vysielaním Apolla 11 sú pravdepodobne navždy stratené, respektíve prepísané.

Digitálna doba a „nové“ zábery po 40 rokoch

Keď bolo jasné, že kazety s pôvodným signálom sú zrejme navždy nedostupné, bolo potrebné nájsť iný spôsob, ako dostať maximálnu kvalitu z dostupných materiálov. NASA sa rozhodne nemohla sťažovať na nedostatok televíznych záznamov, práve naopak, pre svoju potrebu si totiž stanice robili nahrávky. Aj keď napríklad BBC zo svojich záznamov tiež niektoré zmazala.

Pri „vylepšovaní záznamov“ sa ale NASA a jej dodávatelia museli mať na pozore, pretože konšpiračné teórie o sfalšovanom pristátí na Mesiaci v ateliéri sú stále veľmi populárne. „Keby sme chceli, mohli by sme vytvoriť umelú scénu v 3D a nasimulovať celú udalosť a vyzeralo by to skvele. Ale o to tu predsa vôbec nešlo. Museli sme byť veľmi pozorní k tomu, aby sme zachovali historickú hodnotu tejto naozaj jedinečnej udalosti,“ dodáva Lowry. Viac ako sto počítačov preto odstraňovalo iba šum, ktorý bolo možné odstrániť na základe kombinácie existujúcich záznamov. Môžete si porovnať pôvodný a nový obraz:

Zdroj: technet.idnes.cz