Má len 21 rokov, no na konte už veľa významných úspechov. O tom, ako začal s boxom, ako často trénuje, čo dosiahol, kto je jeho vzorom a aké sa mu páčia ženy, nám porozprával mladý a nádejný slovenský boxer Matúš Strnisko.



 

Na úvod by si sa nám mohol trochu predstaviť.

Volám sa Matúš Strnisko, mám 21 rokov, pochádzam z Nitry a som reprezentant Slovenska v boxe.

Prečo práve box?

Dá sa povedať, že už odmalička som bol vedený k športu. Ako malý chlapec som s otcom vždy zápasil, bil sa a pasoval. Pochádzam zo zápasníckej rodiny. Môj otec zápasil, strýkovia z jeho strany boli tiež významní zápasníci. Lenže ja som sa v mladom veku začal uberať trocha iným smerom. Rodičia ma dali na futbal, takže som sa približne od ôsmich rokov venoval práve tomuto športu. Vždy som si však bol vedomý, že futbal nie je to, v čom by som mohol vynikať. V 14-tich rokoch som prestal kvôli bolestiam krížov. Tak som sa dal na cvičenie. Začal som zdvíhať činky. Páčila sa mi predstava, že budem veľký chlap ako môj tatino. Za dva roky som pribral z cca 70 kilogramov na približne 90 (žiadne sypačky len veľa „žrádla“ :D ).

Vo veku, keď som bol na strednej škole, som spoznal veľa nových ľudí. Chlapcov, ktorí si dvakrát do týždňa chodili zatrénovať nejaké tie základy sebaobrany. Jedného dňa ma presvedčili, nech si idem s nimi zatrénovať, že sa vybláznime, zatrénujeme a niečomu sa spolu naučíme. Ja som bol na základnej škole problémový chlapec, stále sme sa bili, takže tieto tréningy ma oslovili. Trénoval som tam asi trištvrte roka a pochytal nejaké tie základy. Raz ma môj niekedy veľmi dobrý kamarát zavolal na svoj prvý zápas v boxe. Zbadal som ring, rukavice, tú atmosféru a učarovalo mi to. Hneď po jeho zápase som mu povedal, že chcem k ním tiež začať chodiť na tréningy. Zo začiatku sa to ale mojim rodičom vôbec nepáčilo, pretože sa báli, že sa mi niečo stane. Presviedčal som ich dlho, až kým mi mamina nepovedala, nech to teda skúsim. Moja boxerská kariéra sa začala presne 13. februára 2012.

Určite to zo začiatku nebolo ľahké. Ako si spomínaš na svoje prvé tréningy?

Samozrejme, nič v živote nie je zo začiatku ľahké. Aj u mňa v boxe to bolo ťažké. Trvalo mi, pokým si moje telo zvyklo na tú záťaž. Každý deň po tréningu som býval veľmi unavený, takže nehrozilo, že by som sa ešte niečo večer učil. Box bol pre mňa niečo nové – iný postoj, inak sa udieralo a uhýbalo. Musel som sa naň rýchlo preorientovať a odstrániť zlozvyky, ktoré som mal. Snažil som sa na sebe pracovať deň čo deň. Vždy som pred zrkadlom v kúpeľni alebo na chodbe rozmýšľal nad tým, ako toho súpera správne uderiť. Pomerne rýchlo som sa zlepšoval. Po mesiaci som mal svoj prvý zápas, v ktorom som mal aj ja, aj tréneri zistiť, či na to vôbec mám.

Za mesiac som schudol z 93 kíl na 82, čo znamená, že moja súťažná kategória je od začiatku 81 kilogramov. Prvý zápas bol na druhej lige v Komárne. Na druhej lige veľmi nedbajú na to, aby mal boxer presnú váhu a rozdeľujú to podľa počtu zápasov. Tak som boxoval proti chlapcovi, ktorý má viac ako 90 kíl. Tento môj prvý zápas som vyhral presvedčivo na body. Môj tréner sa ma po zápase spýtal, že kde som sa naučil tie veci, s ktorými som súpera porazil. Sám som nevedel, ako som to robil, šlo to samo a automaticky. Od tohto zápasu som začal trénovať s tými lepšími z klubu, dostával som bitky každý tréning, čo ma však neodrádzalo. Bol to pre mňa aj psychický tréning. Vedel som, že keď chcem byť dobrý boxer, nemôžem prestať a báť sa bitky.

Matúš Strnisko Box

Čo považuješ za svoje najväčšie úspechy?

Medzi svoje najväčšie úspechy radím v prvom rade to, že som nabral odvahu vstúpiť do ringu, odboxovať a vyhrať môj prvý zápas. Bol som veľmi dojatý a šťastný, pretože keď vám v ringu zdvihnú ruku, je to neopísateľný pocit. Viete, že ste si to vyhral sám, že žiadny spoluhráč vám k tomu víťaznému gólu nenahral. To je na boxe to krásne. Ste v ringu sám a sám sa musíte vysporiadať so všetkým, čo sa v ňom udeje. Keď som v roku 2013 prešiel do kategórie mužov, prišlo to. Stal som sa majster Slovenska mužov do 81 kilogramov a získal som aj cenu pre najtechnickejšieho boxera turnaja, kde som musel vyhrať tri náročné zápasy. Za jeden z mojich najväčších úspechov považujem bronzovú medailu z majstrovstiev Európy mužov. Oficiálny názov bol majstrovstvá európskej únie, ale keďže to boli otvorené majstrovstvá, zúčastnili sa aj krajiny mimo EÚ. Vyhral som dva ťažké zápasy. Najprv som porazil vysokého reprezentanta Anglicka a v druhom zápase tvrdého boxera z Turecka. O postup do finále majstrovstiev som prehral s Talianom, ktorý je už teraz kvalifikovaný na olympijské hry v Riu, tesným výsledkom 2:1 na body.

Za môj ďalší úspech pokladám už len to, že som sa zúčastnil a skončil na 9. mieste na prvých európskych olympijských hrách v Baku 2015. Porazil som technického boxera zo Španielska a druhý zápas som prehral s favorizovaným Rusom. Aj keď som nemal medailu, bol som rád, že som zažil niečo nové, spoznal nových ľudí, videl iný kút sveta. Medzi ďalšie úspechy radím to, že som sa dostal do pražského klubu Bigboard Praha, ktorý mi umožnil za nich štartovať v nemeckej Bundeslige. V tejto lige som neprehral zatiaľ žiadny zápas, čo ma veľmi teší, pretože nie je ľahké zvíťaziť na pôde súpera v tej najväčšej európskej lige. A medzi najnovší úspech rátam to, že som 6. decembra v Galante obhájil titul majstra Slovenska. Bol to pre mňa tlak, pretože dokázať, že vy ste ten najlepší na Slovensku, a že vy ste hodný reprezentovať krajinu, to dá zabrať.:)

Ako prebiehajú tvoje tréningy?

Trénujem dvakrát denne celý týždeň okrem stredy. Vtedy mávam jeden tréning a regeneráciu. Občas si idem s mojou priateľkou cez víkend zabehnúť popri rieke taký ľahký výklus. Ráno mávam väčšinou tréningy na silu, výbušnosť a kondičné behy. Podľa toho, v akej fáze prípravy som. Keď mám zápas ďaleko, sústreďujem sa na silu, silovú vytrvalosť a kondíciu. Postupne, ako sa zápas blíži, to stupňujeme, zrýchľujeme, robíme veci v tempe a veľa pracujeme na technike. Tréningový plán mi robí môj a zároveň reprezentačný tréner Pavol Hlavačka.

Matúš Strnisko tréning

Kto alebo čo je tvojim hnacím motorom?

Moja rodina ma veľmi podporuje, chodia sa pozerať na moje zápasy, držia mi palce. Tak isto aj moja priateľka, ktorá je stále so mnou, chápe ma a vždy netrpezlivo čaká, kedy sa jej ozvem, že som vyhral. Jej rodina mi tak isto veľmi fandí. Všetkých, ktorých som menoval, mi dávajú silu a viem, že keď prehrám, sú aj tak pri mne.

Máš nejaký konkrétny vzor/inšpiráciu?

Odkedy som sa narodil, mojim vzorom bol môj otec. Ako sa správal, čo robil, ako sa vyjadroval. Vo všetkom som chcel byť ako on. Vďaka jeho výchove a disciplíne, ktorú odo mňa vyžadoval a názorom, ktoré mi vštepoval, som teraz cieľavedomý a viem, čo chcem. Ďalší môj veľký vzor je môj pra-strýko. Je to môjho dedka brat, ktorý bol veľmi úspešný a uznávaný zápasník 90-tych rokov. Jeho najväčším úspechom bola bronzová medaila z olympiády v roku 1980 v Moskve. Na česť jeho pamiatke je po ňom pomenovaná aj zápasnícka hala v Nitre. Vždy si hovorím, že keď to dokázal on, musím to dokázať aj ja. Stále si hovorím, že to mám v krvi a že to aj dokážem.

Športovci počas tréningu často počúvajú hudbu. Akú hudbu počúvaš ty a prečo?

Nemám vôbec určený štýl hudby. Počúvam to, čo sa mi páči, ale aj podľa toho, akú mám náladu. Vždy sa pri hudbe rozcvičujem, dobre sa pri tom uvoľním a tancujem si. Podľa mňa je to veľmi dobrá forma rozcvičovania. Počúvam všetko od rapu, cez rock, až po cigánske hop čip čibi rip!:D

Byť vo forme si vyžaduje zdravú stravu. Ako to vyzerá u teba so stravovaním?

Nie vždy to bolo u mňa so stravou tak, ako to u športovca má byť. Som veľký labužník, milujem jedlo, takže veľmi ťažko sa mi odoláva nezdravým pochúťkam. Ale po mojich skúsenostiach viem, že to naozaj neprospieva môjmu výkonu, preto som si vstúpil do svedomia a snažím sa stravovať už dlhšiu dobu tak, ako sa na športovca patrí – zdravo.

Čomu sa venuješ vo voľnom čase?

Nemám veľa voľného času, keďže mám dvojfázové tréningy. Snažím sa čo najviac oddychovať. Cez víkendy som stále s mojou priateľkou, teda pokiaľ niekde necestujem. Veľa času som niekde preč, preto sa s ňou snažím byť čo najviac.

Matúš Strnisko víťaz

Čo ty a ženy?

Tak pre mňa je ideálna moja žena :D Ale keď mám opísať vlastnosti, aké by mala mať, tak určite musí byť inteligentná, milá, musí sa vedieť správať v spoločnosti a musí mať rada šport. Vždy je podľa mňa najlepšie, keď má športovec športovkyňu, pretože tá ho vie najviac pochopiť. A zas naopak, nemám veľmi rád, keď sa žena správa ako vagabund, nadáva (keď to nie je treba) a keď fajčí. Cigarety a dym mi veľmi vadia.

Aké máš plány do budúcnosti?

Plánujem sa venovať boxu, dokedy sa bude dať. Chcem aktívne boxovať, pokiaľ mi to zdravie a okolnosti dovolia. Mojim cieľom je v boxe dokázať veľa, snažím sa robiť všetko preto, aby som si plány a sny, ktoré mám, aj splnil.

Obľúbene motto/citát/výrok?

Ja sa riadim takou dlhšou myšlienkou, na ktorú som prišiel po mojich športových skúsenostiach. Vždy hovorím, že pokiaľ chcete niečo naozaj dosiahnuť a robíte preto všetko, čo je vo vašich silách, obetujete tomu všetok svoj vzácny čas, tak to dosiahnete.

Čo by si odkázal čitateľom ManMagazin.sk?

Čitateľom by som chcel odkázať len toľko, že neuspokojte sa nikdy s priemerom! Keď niečo dosiahnete, vždy si povedzte, že máte ešte na viac, že to nie je koniec. A, samozrejme, vážte si sami seba, vaše zdravie, investujte do seba a do svojho zlepšovania čo najviac, pretože to je najlepšia investícia.

Foto: archív Matúš Strnisko