Keď sa objaví bolesť hrdla, radi si zájdeme na návštevu k doktorovi po predpis. No lieky, ktoré si vyzdvihneme v lekárni častokrát ani vôbec nepotrebujeme. Ba čo ešte, ich užívaním sa vystavujeme riziku. Ideálnym príkladom sú antibiotiká, ktoré sú považované za nenahraditeľný liek. Ak si však voči nim svet vybuduje odolnosť, ich účinnosť je pasé a my sa môžeme opäť vrátiť do doby spred XY rokov, kedy ľudia zomierali aj kvôli menšej infekcii.



Predpísal vám už niekedy doktor pri zápale či bolesti hrdla antibiotiká? Ak áno, mal by sa asi vrátiť do školy, pretože pôvodcami týchto ochorení síce môžu byť aj streptokoky, teda baktérie, no vo viac ako 85 % prípadov sú vinníkmi vírusy. Aby ste tomu lepšie porozumeli, antibiotiká sú totiž organické látky, ktoré účinkujú na bunky baktérií tak, že ich hubia, prípadne zastavujú ich rast a rozmnožovanie. Takýto vplyv však majú len na baktérie, nie na vírusy.

Je smutné, že v spoločnosti panuje mýtus, ktorý ľudí podnecuje k tomu, aby chodili k lekárom s automatickou žiadosťou o predpísanie antibiotík. Ešte smutnejšie, že doktori im takéto lieky aj reálne predpíšu, hoci zbytočne.  Doktor by mal lieky predpísať až po potvrdení diagnózy. Niektorí dokonca tvrdia, že s bolesťou hrdla treba do ambulancie prísť až po troch dňoch, kedy bolesť nie je ešte stále na ústupe. „Antibiotiká sú nenahraditeľné napríklad v liečbe angíny spôsobenej streptokokmi, no už nie na symptomatickú liečbu bežnej chrípky, ktorá si vyžaduje použitie prípravkov na bolesť hrdla s antiseptickým, anestetickým a/alebo protizápalovým efektom,“ prezradil farmakológ MUDr. Jiří Slíva, PhD.

Podľa online prieskumu agentúry B-inside  vyplýva, že takmer všetci Slováci sú si vedomí toho, že zbytočné užívanie antibiotík vedie k rezistencii. Až dve tretiny Slovákov žije v mylnej predstave, že antibiotiká sú účinné aj proti vírusom a 56 % si myslí, že antibiotiká sú prospešné vo väčšine prípadov zápalov hrdla. Z výsledkov teda vyplýva, že viac ako polovica Slovákov by užívala antibiotiká úplne zbytočne. A aj keď sa pri predpísaní antibiotík odporúča opýtať sa lekára, či sú tieto lieky naozaj prospešné, nadpolovičná väčšina respondentov v ordinácii mlčí.

antibiotika.jpg 2

Mali by ste vedieť, že nadbytočné alebo zbytočné užívanie antibiotík sa spája s rizikom vzniku rezistentných baktérií, ktoré môžu následne spôsobiť vznik závažnejších ťažších liečiteľných infekcií. Rezistentná baktéria sa totiž vyvinie ako reakcia na antibiotické prostredie, pretože baktérie citlivé na antibiotikum umierajú. Rezistentná baktéria ale žije naďalej a navyše sa rozmnožuje a odovzdáva túto informáciu ďalším baktériám. Ďalšou zlou správou je, že tieto baktérie sa ďalej prenášajú na iných ľudí. Potešiteľný nie je ani fakt, že pri potrebe ďalšej antibiotickej liečby spôsobenej rezistentnou baktériou bude antibiotikum, ktoré bolo použité pri liečbe predtým, na rezistentné baktérie neúčinné. Jednoducho povedané, liečba nezaberie a pacient bude potrebovať opäť nové a silnejšie antibiotikum. Okrem toho sa však rovnaká reakcia prejaví aj u ľudí, s ktorými prišiel pacient do osobného kontaktu a stihol na nich preniesť prežívajúce rezistentné baktérie.

Nepriaznivou správou je, že celosvetovo rezistencia na antibiotiká rastie a počet úmrtí v Európe na rezistentné infekcie sa, bohužiaľ, počíta na desaťtisíce. „Každé nadbytočné alebo zbytočné použitie antibiotík je spojené s rizikom vzniku rezistentných baktérií, ktoré spôsobia závažnejšie a ťažšie liečiteľné infekcie,“ vysvetľuje MUDr. Slíva. Na tento fakt sa snaží dlhodobo poukazovať aj Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá tvrdí, že kým nebude globálna snaha o zníženie hrozby rezistencie, vrátime sa do obdobia pred objavom antibiotík, ľudia opäť začnú umierať na bežné infekcie a celý pokrok v zdravotnej starostlivosti za posledných sto rokov sa vymaže.

Z minulosti

Ešte sto rokov dozadu ľudia umierali aj na najbanálnejšie infekcie. Z každého poranenia, infekcie či z prenosu baktérií mohli vzniknúť vážne následky a dokonca až smrť. Zlom nastal v roku 1928, a to úplnou náhodou kedy lekár Sir Alexander Fleming objavil penicilín, teda prvé antibiotikum. Jeho oči zaregistrovali, že na neumytých Petriho miskách v okolí plesní, ktoré sa na nich vytvorili, sa nenachádzajú baktérie. Postaral sa tak o dôležitý miľník vo vývoji medicíny. Antibiotiká sa vo veľkom začali využívať počas druhej svetovej vojny. Ich vývoj neustále napredoval a postupne sa „udomácnili“ v bežnom živote.