Tam sa za ženami chlap neotočí. A to jedine preto, že oproti ide hneď ďalšia krásavica s južanským temperamentom v očiach. Srbsko – krajina, ktorú sa oplatí zažiť!



Takmer dvojmiliónové hlavné mesto Srbska – Belehrad je vzdialené od Bratislavy niečo vyše 570 km. Autom sa tam dostanete zhruba za šesť hodín, celou cestou po diaľnici (aj s povinnou zastávkou na Maďarsko-srbskej hranici, keďže opúšťate našu milenú EÚ a colníci radi prevetrávajú kufre, aby vám to pripomenuli – najmä cestou späť).

????????????????????????????????????

Uličky, kde sa čas zastavil pred dvadsiatimi rokmi (zdroj: Ing. Dušan Cibulka, PhD)

Slováci na dolnej zemi

Cestou do Belehradu sa oplatí zastaviť vo Vojvodine (autonómna oblasť na severe Srbska s vlastnou správou v Novom Sade, ak by to niekoho zaujímalo). Už len preto, že je to jediná oblasť mimo Slovenska, kde je úradným jazykom slovenčina. Báčsky Petrovec je mestečko s najväčšou koncentráciou Slovákov v zahraničí, ktorí sa do tejto oblasti presťahovali pred takmer dvesto rokmi. Doteraz tu funguje slovenské gymnázium, kam chodia aj neslováci, ak nechcú do školy dochádzať.

Ak vás doma žena neustále otravuje, kedy ju zoberiete niekam na zahraničnú letnú dovolenku, ale vy z cudzích rečí ovládate tak maximálne svetoznáme nadávky, tak niet pre vás ideálnejšieho miesta – takmer každý tu rozumie po slovensky a pri troške šťastia aj vy budete rozumieť domácim. Nemajú tu síce more, ale zato veľký aquapark, prívetivé ceny a ústretových hostiteľov (uznajte, 50 centov za naozajstné poldeci kvalitnej domácej v príjemnej krčmičke nie je veľa). Žena s deckami sa môžu čľapkať vo vode a vy s kľudom vychutnávať miestne pivá, ktoré sú na počudovanie dobré (kto už má nejakú tú skúsenosť s pivom, potvrdí, že nájsť dobré na juh od slovenskej hranice je kumšt).

IMG_2901

Najkrajší pohľad na Novi Sad je z Petrovaradínskej pevnosti (zdroj: Ing. Dušan Cibulka, PhD)

V uliciach Belehradu

Prvé, čo nás na tomto meste prekvapilo, bolo množstvo lekární. Ak nerátame úplne centrum mesta, tak si skôr kúpite niečo proti kašľu, ako hrdlo ovlažíte čapovaným pivom (od zaparkovaného auta sme museli prejsť tri ulice, kým sme našli reštauráciu, no za ten čas sme minuli tri pekárne a dve lekárne).

Samotné mesto evokuje Bratislavu pred dvadsiatimi rokmi – šedé paneláky vám pripomenú Petržalku v časoch, keď sa o zatepľovaní ešte ani nehovorilo a ulice brázdilo ešte stále dosť starých Škodoviek (Juhoslovanské Yugo je tu večne živé). No ten, kto sa nenechá odradiť prvým dojmom, veľmi rýchlo zistí, že ho tu privíta jedno z najpríjemnejších miest.

Stačí si kúpiť pleskavicu či čevabčiči a vychutnať si ju na rušnej ulici, pretože len tam môžete nasať tú pravú atmosféru Srbska. Tradičná pohostinnosť, južanský temperament a hlavne ten pocit, že sa nie je kam ponáhľať, dostane každého. Miestni vám ochotne poradia, bez vyzvania vyrozprávajú celú históriu národa, či zavedú na miesto, ktoré hľadáte. Len tak, lebo ste u nich hosť. O povestnom nočnom živote ani nehovoriac.

????????????????????????????????????

????????????????????????????????????

Vitajte v Belehrade – dva rozdielne pohľady na jedno mesto (zdroj: Ing. Dušan Cibulka, PhD)

Crvena Zvezda verzus Partizan

Svetoznáme futbalové derby tradične lákajú množstvo divákov aj zo zahraničia (Slovákov obzvlášť). Výsledná bilancia posledného zápasu z konca apríla – 35 ranených policajtov a cca 50 fanúšikov oficiálne (bohvie koľko v skutočnosti odkrývalo domov bez ošetrenia). Keď sa práve nemlátia medzi sebou alebo s policajtami, dokážu vytvoriť na štadióne horúcu južanskú atmosféru, aká sa len tak nevidí. Skvelé choreografie striedajú preteky so svetlicami, ktoré neraz vyženú hráčov do kabín predčasne. Nič pre slabšie povahy.

DSC_0099

Kvôli takýmto pohľadom sem každoročne jazdia našinci zo všetkých kútov Slovenska (zdroj: Ing. Dušan Cibulka, PhD)

Červeno-biele peklo v sektore domácich (zdroj: www.youtube.com)

Krvavé roky deväťdesiate

Deväťdesiate roky sú hlboko zapísané v srbským mysliach a dodnes vyvolávajú vášne. Najprv to bola bratovražedná vojna medzi dovtedy bratskými národmi bývalej Juhoslávie, ktorú našinec ťažko pochopí (aj Česko-Slovensko sa v tých časoch rozpadlo, no tanky sme nechali zaparkované v kasárňach). Tu sa však našlo dostatok horúcich južanských hláv, ktoré sa rozpad krajiny snažili vyriešiť silou. Nezmyselné a nepochopiteľné masakry civilistov nemali v Európe od 2. svetovej vojny obdobu (ak nerátame ZSSR). Po vojne ostali tisíce mŕtvych, zničené mestá, ale hlavne rozvrátené životy.

Druhá rana na nich doľahla v deväťdesiatomdeviatom. Spojenecké nálety NATO dodnes vyvolávajú polemiky nielen u nás, ale aj v samotnom Srbsku. Kým jedna strana za všetko viní Američanov,  druhá Miloševiča a jeho mocenské praktiky. Vojnové rany dodnes špatia nielen srdcia obyvateľov, ale aj ulice miest ako memento pre budúce generácie.

????????????????????????????????????

Bývalé ministerstvo vojny v Belehrade je dodnes označkované americkými Tomahawkami (zdroj: Ing. Dušan Cibulka, PhD)

A to všetko sa dá v kľude stihnúť za jeden predĺžený víkend :) Tak naštartujte káry a hor sa na juh!