Pôvod tohto športu siaha do šírych ázijských stepí. Umenie jazdy bolo základom každého muža, zdokonaľované rôznymi neraz krutými hrami. Kto nepozná scénu z filmu RAMBO III, v ktorej sa najznámejší americký veterán z Vietnamu skamaráti s mierumilovnými bojovníkmi z Talibanu a zúčastní sa jednej z jazdeckých hier? Samozrejme, na víťazstvo nemal nik iný nárok, iba náš starý známy John Rambo. O čom je vlastne konské pólo?



Konské pólo je v našich končinách považované za aristokratický šport. Nečudo, ak u nás za starých čias niekto vlastnil koňa, zapriahol ho radšej do voza alebo s ním preoral celé pole, než by sa nahodil do najlepších šiat a začal naháňať loptičku po pastvinách (kde by skôr trafil lajno, ako bránku).

To, že na tento šport treba okrem talentu aj veľa peňazí, si uvedomíte hneď na zápase. Hra je rozdelená na 4 čaky (chucker alebo chukka), ktoré trvajú 7,5 minúty čistého času. Hráč musí po každej čake vymeniť koňa (dopriať mu oddych, čo znamená vynechať nasledujúce 2 čaky). Bežne teda každý z hráčov použije za celý zápas 4 kone. Ak si k tomu prirátame, že v jednom družstve sú štyria jazdci, máme celkom slušné stádo v počte 16 kusov, ktoré treba dopraviť, pravidelne kŕmiť a niekde ustajniť.

Hraje sa na ihrisku štandardných rozmerov 270 x 180 m, na ktorého kratších koncoch sa nachádzajú bránky šírky 7,5 m a výšky 3 m. Cieľom každého mužstva je dať čo najviac gólov súperovi a zabrániť, aby nejaké dostali. Loptičku hráči triafajú pálkami, ktoré dočiahnu až po zem.

14568876541_d846059ee7_z

Ako sme už uviedli, proti sebe sa postavia 2 družstvá po štyroch:

  • Hráč č. 1 je najvysunutejším útočníkom, ktorého hlavnou úlohou je dávať góly
  • Hráč č. 2 je útočníkom, ktorý je však viac vzadu a podporuje útok
  • Hráč č. 3 je najsilnejším článkom hry – režíruje hru, prenáša ju z obrany do útoku a naopak
  • Hráč č. 4 alebo zadák, ktorého hlavnou starosťou je strážiť bránku

Konské pólo vyzerá ako gentlemanská hra, no nenechajte sa odradiť zdaním. Samotná jazda na koni je umením, nie to ovládať koňa na takej malej ploche a ešte k tomu trafiť loptičku želaným smerom, keď sa na vás lepia súperi. Blokovať pálku, predbehnúť či vytlačiť jazdca z hlavného smeru (hlavný smer určuje dráha loptičky, ktorou sa práve gúľa) je povolené, preto je to hra len pre zdatných chlapov a radí sa k adrenalínových športom.

Svetu predstavili konské pólo Angličania, ktorí si ňou pred vyše 150 rokmi krátili chvíle v horúcej Indii (len pre zaujímavosť – India, zvaná aj ako Perla koruny, bola do polovice minulého storočia Britskou kolóniou). Hra sa rýchlo rozšírila do Európy a odtiaľ ďalej za Atlantik. Predsa len vtedy mal koňa snáď každý správny gentleman, nie to sedliak, takže nebolo problém nájsť si parťákov. Bola taká populárna, že si vyslúžila svoje miesto aj na letných Olympiádach (našim sa nikdy nepodarilo postaviť konkurencieschopný tím, zato Maďarom v 1936 áno a ešte k tomu celkom úspešný).

14483376878_7191484299_z

Jeden by nepovedal, že v Argentíne, v krajine Diega Maradonu a hovädzích steakov, je tento šport národným fenoménom. Nečudo, tradícia gauchov (juhoamerická obdoba známejších severoamerických kovbojov), ktorí boli povestní svojou obratnosťou v sedle pri nadháňaní kráv, je tu stále silná. Najlepší hráči pochádzajú práve odtiaľto, dokonca zaviedli špeciálny chov koní pre tento šport zvaný CRIOLLO.

Chuťovkou pre diváka je hra na snehu, presnejšie na zamrznutom jazere. Dlhú tradíciu v tejto obdobe konského póla majú v milionárskom stredisku vo Švajčiarskych Alpách – St. Moritz. Ak vás tlačí v peňaženke zopár zbytočných stoviek a neviete, čo počas zimného víkendu, je to skvelý tip, ako sa vytiahnuť pred frajerkou.

Na Slovensku je tento šport relatívne mladý. Zatiaľ tu máme iba jedno ihrisko patričných rozmerov – v Hrubej Borši pri Senci. Pred pár rokmi sa istá nemenovaná finančná skupina rozhodla zorganizovať zábavku pre horných desať tisíc: počas tuhej zimy zorganizovala pod Tatrami menší turnaj, priamo na Štrbskom plese, aby sa aj tá večne utlačovaná Slovač zabavila. Žiaľ, vydržalo im to len dve sezóny (žeby im došli bubáčiky?) a nik netuší, či sa niečoho podobného ešte niekedy dožijeme.

Drsná masáž od vlastného koňa

Princ – neprinc, ideš dole…

Foto: Flickr