Kapverdy sú Afrika bez Afriky. Stabilné teplé a suché počasie, dlhočizné pláže, no nízka kriminalita a žiadna malária či iné nepríjemné choroby (teda nijaké povinné očkovanie), na tanieri homáre, čerstvé tuniakove steaky a caipiriña, k tomu voňavé tropické ovocie. To všetko predurčuje toto súostrovie, aby sa stalo jednou z najobľúbenejších destinácií pre cestovateľov, ktorí hľadajú exotiku, no zároveň komfort a bezpečnosť aj mimo hotelových rezortov. Relatívna chudoba na jednej strane a boom turistického ruchu na strane druhej však pretláčajú Kapverdské ostrovy do inej rubriky neoficiálnych cestovateľských príručiek, než je klasická dovolenka.



Keď vás lietadlo vyklopí na letisku, ocitáte sa v mesačnej krajine. Traja mladíci, z ktorých jednému chýba pravá ruka, sa chopia batožín a nakladajú ich na káru za polorozpadnutým autobusom. Ten bez ruky medzitým žobre nejaké drobné. Po viac ako šesťhodinovej ceste lietadlom, unavení a dezorientovaní často podľahnete. Sme zvyknutí na to, že Afrike treba pomáhať a sme predsa v Afrike či?

foto 1

Hneď ako prekonáte prvý kultúrny šok, aklimatizujete sa, zistíte, že čistota v hoteli je na vynikajúcej úrovni, strava excelentná, personál príjemný a ochotný, na ulici vás nikto neťahá za rukáv, na pláži vás každú chvíľu neobťažujú predajcovia pseudo-afrických suvenírov vyrobených v Číne a o ceny v obchode sa netreba handrkovať, začínate si všímať ďalších turistov. A v tom vám to docvakne.

Okrem klasických zaľúbencov na svadobnej ceste či manželských párov, čo sa utrhli z práce, aby si v zime užili trochu slnka za prijateľnú cenu, tvoria nezanedbateľný zvyšok turistov ženy. Over 40, doma spoločensky a profesionálne realizované, single, rozvedené či vdovy. Ich motivácie sú rôzne, no cieľ rovnaký. Uloviť dobre stavaného čierneho mladíka a zažiť ilúziu romantického vzťahu so všetkým, čo k tomu patrí.

Každá žena s plnou peňaženkou a pečiatkou Európskej únie v pase je na Kapverdách za hviezdu. Vzhľad, vek či nebodaj charakterové vlastnosti nehrajú žiadnu úlohu. Nazývajú to „romance travelling“, ale v skutočnosti ide len o se*turizmus naopak. V ženskej verzii má však svoje špecifické rozdiely.

foto 2

Ženy si len veľmi zriedka priznajú, že si najímajú prostitútov. Začiatočníčky sem skutočne niekedy mieria v nádeji, že zažijú pravú lásku, ktorú doma nenašli. Šťastný to domorodec, ktorému sa podarí uloviť takto disponovanú Európanku. Má totiž reálnu šancu vysťahovať sa z krajiny, čo je jeho prioritným záujmom.

Otrlejšie či životom viac ošľahané turistky sa už nesnažia nájsť partnera na celý zvyšok života, no chtiac či nechtiac sa citovo angažujú. Často si vyberú jedného exotického spoločníka, s ktorým udržiavajú kontakt aj po návrate domov, najmä vo forme zásielok peňazí či darčekov. Na ostrovy sa potom pravidelne vracajú, aby tento „romantický a diaľkou skúšaný vzťah“ napredoval. To je ich oficiálna verzia. V preklade to znamená, že si predplácajú pozornosť a se*uálne služby vyvoleného muža, aby si po opakovanom návrate nemuseli hľadať stále nového.

foto 3

Domorodí šuhaji sú na tieto situácie čoraz lepšie vyškolení. Ich jazyková príprava spočíva v naštudovaní si overených baliacich fráz a spôsobov dvorenia. Všetko sa začína nevinne, aby bola ilúzia romantiky dokonalá. Zoznamujú sa klasicky na diskotéke, pri kurze potápania či v reštaurácii. Pár nezáväzných viet sa vzápätí mení na komplimenty, už už príde pozvanie na večeru či pohárik, keď v tom mladý muž sklopí oči a ostýchavo to zo seba dostane. Pozval by vás – ste predsa taká očarujúca, vtipná a neodolateľná – ale on nemá peniaze… Táto vysoká koncentrácia lichôtok a zahanbenej úprimnosti robí pod horúcim africkým slnkom divy.

U žien, ktoré už majú stáleho gigola, to funguje tak, že mladému domorodcovi hneď po príchode na ostrov odovzdajú plnú peňaženku, aby to bol on, čo pri nasledujúcich spoločných akciách platí účty. Je to len divadlo, a povedzme si to na rovinu, úplne zbytočné. Miestni dobre vedia, čím sa dotyčný mladík živí, a ostatným turistom pri pohľade na korpulentnú bielu päťdesiatničku v sprievode urasteného mladého černocha s vyšportovaným telom a piercingom na obočí netreba vysvetľovať, o aký druh biznisu tu ide.

foto 4

Na rozdiel od mužov, ktorí vyhľadávajú prostitútky predovšetkým na jednorazové stretnutia, pri ktorých nejde o viac ako o se*, ženy žiadajú kompletný balíček. Potrebujú mať pocit dvorenia, dobývania, romantiky a fúru komplimentov. Snažia sa presvedčiť okolie, a najmä samy seba, že táto náklonnosť je obojstranná. Pritom sa často obhajujú tvrdením, že africkí muži majú tak či tak se* veľmi radi a ani za nič by nepriznali, že si svojich milencov kupujú. Kapverdskí muži v tom zas vedia chodiť a servírujú frázy typu „meu amor“ ako na bežiacom páse. Samozrejme, ani oni nie sú slepí a prudké tropické slnko im načisto nevypálilo mozog z hlavy. Väčšina z nich má domorodú priateľku či dokonca manželku. Pre biele turistky v zrelom a ešte zrelšom veku majú niekoľko nelichotivých pomenovaní – od „sugar mamas“ až po „biele fľaše mlieka, ktoré treba naplniť“. A potom, že romantika. No aj im vyhovuje predstierať zamilovanosť, pretože komu by sa už len páčilo byť označený za prostitúta, však? A tak môže táto hra na lásku šťastne pokračovať až do chvíle, kým európsku mamman nezastaví operácia bedrového kĺbu alebo kým sa jej vyvolený toyboy nevysťahuje z krajiny s inou bielou ženou (to je ten lepší prípad), alebo sa nenakazí pohlavnou chorobou (prípad horší).

foto 5

Niečo o súostroví  Kapverdy

foto titulna

Kapverdy tvorí 10 ostrovov vulkanického pôvodu nachádzajúcich sa približne 500 km od pobrežia Senegalu. Názov pochádza od Zeleného mysu, najzápadnejšieho cípu afrického kontinentu. V skutočnosti, zelene je tu pramálo, ale na to upozornil už v roku 1498 Krištof Kolumbus, ktorý sa tu zastavil počas svojej tretej zaoceánskej výpravy a ani za tých pár stáročí sa na tom nič nezmenilo. Hlavne preto, že tu takmer vôbec neprší. Pôvodne portugalská kolónia získala svoju samostatnosť pomerne nedávno, a to v roku 1975. Úradným jazykom ostala portugalčina, rozšírená je aj kapverdská kreolčina. Roku 2007 boli Kapverdy oficiálne vyškrtnuté zo zoznamu rozvojových krajín, takmer 40 percent populácie ale stále žije z menej ako dvoch dolárov na deň. Napriek tomu, že ide o krajinu afrického kontinentu vzdialenú tisíce kilometrov od Európy, jestvujú snahy o začlenenia Kapverd do Európskej únie a taktiež o prijatie eura ako oficiálnej meny. To prakticky už ako platidlo na ostrove funguje popri domácom kapverdskom escudo. Ostrovy žijú prevažne z turistického ruchu, ale ťaží sa tu napríklad aj ružová soľ.

ruzova sol

Autor: Katka Žáková| Foto: Katka Žáková