10. júna tohto roku nás čaká ďalší blockbuster Jurský Svet, ktorý je pokračovaním celosvetovo úspešnej série filmov Jurský Park. Aj tentokrát sa milióny dinosaurích nadšencov môžu tešiť hviezdnemu hereckému obsadeniu, dychberúcim efektom a prekvapeniam.



Od prvého kultového Jurského Parku, ktorý bol veľkým úspechom na konte geniálneho režiséra Stevena Spielberga, uplynulo už dvadsaťdva rokov. Jurský park sa pýši neuveriteľným rozpočtom až 63 miliónov dolárov, avšak navzdory jeho prepracovanému príbehu a akčných scén, má film aj svoje chyby a nepresnosti.

Klonovanie dinosaurov

Celý príbeh sa odvíja od momentu, keď sa skupine vedcov podarí objaviť zachovalú fosíliu komára, ktorý je zaliaty v jantári. Zistilo sa, že tento milióny rokov starý komár má v sebe krv dinosaurov, na ktorých pred miliónmi rokmi parazitoval. Vedcom sa vo filme úspešne podarilo izolovať DNA dinosaurov a nakoniec aj oživiť tieto impozantné, dávno vyhynuté tvory. Áno, znie to dobre, ale je to trochu pritiahnuté za vlasy. Nájsť nepoškodenú, milióny rokov starú, DNA týchto prehistorických zvierat je veľmi obtiažne. Predpokladajme, že sa jedna takáto vzorka našla. Ak ju nenájdete práve vo svojom súkromnom laboratóriu, očakávajte, že dôjde k jej kontaminácii. Keď ju vydolujete z jej lôžka, v ktorom ležala milióny rokov, hneď sa do nej dostanú mikroorganizmy alebo všadeprítomný peľ, ktorý ich kontaminuje. Ak sa nám aj podarí odobrať vzorku, musíme si byť vedomí toho, že nie všetky časti tela sú vhodné na odobratie DNA. Je takmer nemožné z milióny rokov starej kosti alebo zubov odobrať nejaké DNA, naopak, vlasy nám poslúžia ako dôveryhodný zdroj, nakoľko nie sú náchylné na kontamináciu v takom množstve ako kosti a zuby.

Zatiaľ Jurský Park nebude

Paleogenetika je vedná disciplína, ktorá zažíva svoj zlatý vek. Zaoberá sa izoláciou a skúmaním DNA a aj jeho ďalším prípadným využitím. Paleogenetici už dokážu odobrať vzorky zo živicou zaliatych komárov alebo z tela mŕtvej ovce. DNA je všade. Problém je len ten, že terajšia veda a súčasné technické vymoženosti nám neumožňujú vytvoriť Jurský Park. Realita je taká, že maximálna hranica, z ktorej dokážeme izolovať DNA a následne aj úspešne využiť, je len 1 milión rokov. Staršie vzorky sú totiž už veľmi poškodené a len zriedkavo sa nájde nejaký použiteľný kúsok. Na naše nešťastie, vyhynutie dinosaurov sa datuje až do doby 65 miliónov rokov pred Kristom.

Autor: Filip S.